Prejsť na obsah
Verejnosť

Nachádzajú sa v potravinách, kozmetike, budovách aj v ľudskom tele. Chemikálie sa stali neoddeliteľnou súčasťou života. Odpovede na otázky, ktoré a koľko sa ich usadilo v organizme, má dať celoeurópsky projekt, do ktorého sú zapojení aj slovenskí výskumníci. Cieľom je získať vedecké dôkazy o zaťažení chemickými látkami a zároveň pripraviť podklady pre zákonnú reguláciu ich obsahu vo výrobkoch.
Na projekte European Human Biomonitoring Initiative, ktorý štartuje začiatkom tohto roka, sa podieľa viac ako 130 zdravotníckych a výskumných inštitúcií z 26 krajín Európskej únie. Za Slovensko ho bude koordinovať Úrad verejného zdravotníctva, zúčastní sa na ňom aj Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Trvať by mal päť rokov. „Projekt je rozdelený na dve fázy. Počas prvej, ktorá bude trvať jeden rok, sa budú zbierať informácie z jednotlivých krajín. Aké výskumy sa v tejto oblasti robili, aké boli ich výsledky, či už existujú nejaké údaje o látkach a podobne. Následne v ďalších rokoch sa spresní na základe prvých výsledkov, čo by sa dalo ďalej robiť,“ vysvetlil Ivan Špánik z Ústavu analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Prvé skupiny látok, o ktorých sa už vie, že kolujú v ľudskom tele, sú vybraté. Vedci plánujú určovať ich obsah aj to, v akých krajinách únie sa nachádzajú. Okrem toho budú vykonávať skríning, to znamená určovanie toho, aké ďalšie zlúčeniny sa nachádzajú v organizme. „Budeme sa venovať hlavne vzorkám ako krv a moč. Potom by sme mali všetky tieto výsledky zoradiť a pripraviť toxicitnú štúdiu, teda určiť zlúčeniny, ktoré sú toxické a to, v akej koncentrácii sú pre ľudský organizmus škodlivé. Na základe tohto by sa mali zistiť údaje o tom, aká je expozícia obyvateľov Európskej únie a o obsahu toxických látok v ich organizme,“ dodal Špánik
Na testovanie si vyberú skupinu dobrovoľníkov z celého Slovenska. O koľko ľudí pôjde, sa ukáže a určí až po prvom roku skúmania. Odhady sú skôr desiatky, možno stovka ľudí aj preto, že ide o finančne náročný výskum. Tí budú vypĺňať rozsiahle dotazníky o zdravotnom stave, stravovacích návykoch, životnom štýle aj špecifikách oblasti, v ktorej žijú. Všetky tieto informácie pomôžu zistiť zdroj chemických látok a ich cesty do organizmu. V prvom roku sa podľa Špánika ujasní aj zloženie respondentov. Každá z krajín mala možnosť navrhnúť skupiny chemických látok, ktoré sú pre ňu dôležité. Do zoznamu sa dostali aj slovenské priority. „Zatiaľ boli vybrané zlúčeniny ako polyaromatické uhľovodíky, rôzne obmedzovače alebo zabrzďovače horenia či ftaláty,“ spresnil Špánik. Ftaláty sa používajú väčšinou ako zmäkčovadlá, ktoré dodávajú pružnosť a ohybnosť plastom. Ďalšia skupina polycyklické aromatické uhľovodíky vznikajú pri nedokonalom spaľovaní. Ich zdrojom sú fabriky, elektrárne, teplárne, ale aj spaľovacie motory áut alebo individuálne vykurovanie. V domácnostiach je za ich vznikom aj cigaretový dym, sviečky alebo napríklad grilovanie.
„Stali sa bežnou súčasťou nášho života, nachádzajú sa všade okolo nás – v potravinách, v kozmetike, vo vode, v budovách, v zariadeniach našich bytov a kancelárií a je potrebné poznať ich vplyv na ľudský organizmus. Do projektu je zapojený veľký diapazón odborníkov v celej Európe. Od lekárov, verejných zdravotníkov cez analytikov a zdravotníckych štatistikov, biológov, legislatívcov a, samozrejme, chemikov rôznej odbornosti, analytických chemikov, organikov až po tých, ktorí skúmajú účinky chemických látok na organizmus,“ spresnila Katarína Halzlová z Úradu verejného zdravotníctva.