Prejsť na obsah
Verejnosť


Technik, vysokoškolský umelecký súbor STU, čoskoro oslávi už 65. výročie.

Vieš, ako sa im darí a čomu sa jeho členovia venujú?

S vašimi študentmi chodíte po obciach a stretávate sa s pamätníkmi. Ako niečo takéto prebieha?
Členmi súboru Technik sú prevažne študenti, ktorí študujú na vysokých školách v Bratislave. Technik je ich koníčkom. V dnešnej dobe sa už ťažko dostáva k pôvodným pamätníkom, alebo ako sa medzi nami folkloristami hovorí, k nositeľom tradícií. Žiaľ, postupne odchádzajú.
Preto sa musíme k prameňom dostávať cez záznamy či knihy. Keď som bola naposledy na výskume v roku 2012 v Ábelovej, Polichne a Lentvore v okrese Lučenec, chodili sme od domu k domu. Kto nám čo zaspieva, kto nám čo povie, kto čo ukáže a možno aj predá ten ktorý kroj.


Stretávate sa s rôznymi ľuďmi. Zažili ste niečo zaujímavé?
Boli sme u jednej starej panej, ktorá pochovala dcéru. V dome bývala sama, odkázaná len na pomoc vnučky. Majú takú tradíciu, že ak rodič, teda matka prežije dieťa, má už doživotný smútok. Nesmie spievať piesne alebo obliekať sa do pestrých farieb. Pokiaľ umrie manžel alebo manželka, smútok trvá dva roky. Keď sme boli u nej prvýkrát, rozprávala o svojej mladosti, ako pracovali v hore, tancovali s horárom v skrini a ako ich Nemci naháňali. Oči jej na tú chvíľu omladli. Potom zaspievala svetskú pieseň zo spevníka v staroslovenčine. Spýtala som sa jej, či mi predá kroj. Váhala a povedala, že keď prídeme nabudúce, že predá a poradí sa s vnučkou. Tak sme prišli, a dokonca aj s horárom. To bolo radosti. Viete, ako sa tešila… A aj zaspievala veľa, veľa pesničiek. Napríklad: ,,Medzi dvoma hájky na tej lúčke, rastie ďatelinka samé púčke.“ A predala nám aj kroj. Máme ho v Techniku a je nádherný.

Aký je zmysel projektu?
Dáte niečomu, na čo sa už zabudlo, opäť možnosť ožiť, zvečniť, a tak sa to zapíše ľuďom do pamäti. Učíte ich to, aj keď nepriamo, spoznávať. Vďaka Techniku sme takto oživili Ábelovú, kroje z Branova a mnoho ďalšieho. Teraz by sme chceli vrátiť slávu Záhoriu. Je to jedinečný región. Aj keď hraničí ešte s krajšími a veľmi srdečnejším moravským regiónom. Dúfam, že majú veľa spoločného…
Ľudia vám dávajú svoje kroje alebo ich len požičiavajú na inšpiráciu?
Niekedy dávali, lebo sa tešili, že prežijú a bude o nich dobre postarané. Mnohí však zistili, že sa to dá speňažiť a predávajú ich za nehorázne sumy. A tak sme si začali sami šiť a vyšívať. Akurát materiály sú už ťažko dostupné. Ale stále sa nájdu dobrí ľudia a potešia nás darmi, respektíve predajú za prijateľné sumy. Dávame si záležať na krojoch a ich doplnkoch.

Kroje šijete počas nejakého umeleckého krúžku na univerzite?
Nemáme umelecký krúžok. Máme iba odhodlanie a skvelých členov, ktorí chcú. Sú však medzi nami aj takí, ktorí si vyšívajú kroje sami aj šijú, zhotovujú, a to nielen dievčatá, ale aj chlapci. Možno raz. Nikdy nehovorte nikdy.

Folklórny súbor Technik STU bol nedávno na festivale v Mexiku, poviete nám o tom viac?
Bol to prekrásny festival International festival Santa Lucia 2017- Monterrey, štát Nuevo Leon. Bol to 10. ročník. Spolu s nami tam boli folkloristi z Maďarska, Lotyšska, Chorvátska, Argentíny a nekonečné množstvo umelcov z celého sveta. Festival trval od 20. septembra do 8. októbra. Bol rozložený po všetkých častiach štátu Nuevo Leon.
My sme vystupovali v mestách Monterrey, San Pedro, Bustamante, Garcia, San Nicolas, Cerralvo, San Barnabe. Vždy to boli hodinové predstavenia. Najväčší problém bol vždy s nastavením našej muziky. Prvá skúška, ktorá mala trvať 20 minút, trvala 40 minút. Nevedeli nás nazvučiť. Vždy je to tak. Nazvučiť dokopy husle, violu a basu je náročné. S našimi predstaveniami sme sa dostali až na hlavné pódium na námestie Explanada de los Héroes. Bol to nádherný zážitok. Následkom toho bolo ranné vysielanie v televise Monterrey. Miesto sľúbených 7 minút nám dali 15. Veľmi sme sa tešili takýmto maličkostiam.

Viem, že pred odchodom ste mali isté problémy, bolo to vážne?
20. septembra 2017 zasiahlo Mexiko silné zemetrasenie s magnitúdou 7,1. V ten deň sme mali predposledný nácvik, pred spoločnou zhrávkou, kde sa všetky zložky ( hudba, spev, tanec) spoločne zhrávajú do uceleného programu. Na tom nácviku som ich pochválila a povedala som, že sú pripravení na zájazd a nech si ho užijú. Ráno sme sa na facebookovej stránke festivalu Santa Lucia dozvedeli, že zo solidarity k udalosti sa festival pozastavuje.

Ako ste na to reagovali?
Bol to šok, hlavou vám prebehne, ako to teraz povedať členom a čo všetko nás čaká pri storne. Potom, keď to už rozdýchate, rozmýšľate nad nešťastím druhých a nakoniec si poviete, že tak to asi malo byť.
Naša manažérka Lenka Demovičová napísala mail na vedenie festivalu a čakali sme, čo bude. Odpoveď prišla v znení: Dont´t worry Lenka, the festival will be.

Nastali nejaké organizačné zmeny?
Festival trval od 20. septembra do 8. októbra. Zo solidarity k obetiam bol festival do 28. septembra zatvorený, teda iba jeho hlavné pódia v meste Monterrey. Mesto Monterrey je od Mexiko City vzdialené 990 kilometrov. Strach sme, samozrejme, mali, keďže sme pristávali v Mexico City, ale z lietadla sme nevideli žiadne škody. Mexico City je neuveriteľný kolos, veľké mesto. Je to ako keby ste hľadali ihlu v kope sena. Veď samotné mesto Monterrey ma 5 miliónov obyvateľov, čiže sme bývali v malom Slovensku.
Presvedčili sme seba aj našich príbuzných, že to zvládneme, zbalili kufre a vyrazili. Nakoniec sa aj šťastne vrátili a neľutujeme. Vraj sa máme o rok vrátiť, a aj by sme sa, keby to nebolo tak finančne náročné. Tento rok sme pokryli cestovné náklady vďaka Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, Grantovému systému Ministerstva Kultúry Fondu na podporu umenia, Slovenskej technickej univerzite a príspevku členov súboru.

Aké sú vaše ďalšie ciele?
Ciele súboru sú momentálne pripraviť sa na 65. výročie, ktoré nás čaká na prelome októbra a novembra 2018. Pripravujeme nový program venovaný bývalým generáciám. Spolu s nimi pripravujeme dve publikácie o Cyrilovi Zálešákovi, zakladateľovi Folklórneho hnutia na Slovensku a dlhoročnom umeleckom vedúcom, a choreografovi súboru Technik, a taktiež celkovo o súbore Technik. K tomu náš čaká nahrávanie nového CD nosiča. Takže budeme mať rozhodne silný rok 2018 a verím, že to spoločne všetko zvládneme.

[startitup.sk 10/12/2017]
Autor: Ľubica Račeková
Link: https://www.startitup.sk/local-umelecky-subor-technik-dava-veciam-na-ktore-sa-zabudlo-moznost-opat-ozit-robia-slovensku-skvele-meno-aj-v-zahranici/