Prejsť na obsah
Verejnosť


Architekti z ústavu architektúry SAV kritizujú kritizujú pokus developerov HB Reavis a J&T Real Estate získať osvedčenie o významnej investícii pre veľké projekty v Bratislave. Úľavy by podľa nich nabúrali demokratický spôsob riadenia mesta.
Henrieta Moravčíková a Peter Szalay. Foto N - Tomáš Benedikovič
Henrieta Moravčíková (54) vyštudovala Fakultu architektúry STU, Peter Szalay (35) študoval dejiny umenia na filozofickej fakulte. Obaja pochádzajú z Bratislavy a pracujú na Ústave architektúry Slovenskej akadémie vied, kde sa venujú urbanizmu 20. storočia, Moravčíkova je aj profesorka na Fakulte architektúry na STU.
Oddelenie architektúry SAV zverejnilo odmietavé stanovisko k udeleniu štatútu významnej investície pre developerov HB Reavis a J&T Real Estate v Bratislave. Prečo?
Henrieta Moravčíková: Takýmto spôsobom sa podkopávajú dlhodobo budované demokratické mechanizmy riadenia výstavby v meste. Celé 20. storočie si Európa budovala nejaký systém, aby jednotlivci a malé skupiny nemohli ovládnuť priestor, v ktorom žije mestská spoločnosť. Takto ten mechanizmus likvidujeme. Je to veľký omyl.
Prečo je to zlé?
Moravčíková: Doteraz si to dovolili len autoritatívne režimy. No nemali by sme sa tváriť, že v demokratických pomeroch nerobíme to isté, čo robil Slovenský štát a čo vyčítame komunistom. Verejnosť vie citlivo okomentovať, čo spáchali minulé režimy, ale často nedokáže reagovať, keď sa jej to deje pred očami. My sa týmto problémom venujeme aj z historickej perspektívy, preto je našou povinnosť upozorniť, že sa deje to isté, čo v minulosti.
Upozornili ste aj na to, že súkromní investori zničili industriálne dedičstvo, kde boli továrne Kablo, Gumonka a ďalšie fabriky. Čo sa v zóne okolo Nív udialo?
Moravčíková: Už to upadlo do zabudnutia, vždy to prekryjú nové kauzy. Na prelome milénií sa začalo s búraním fabrík, aj keď väčšina stavieb bola ešte v procese pamiatkového preskúmania, išlo napríklad o továrenské haly Kabla.
Ako to bolo možné?
Moravčíková: Vlastník využil situáciu, objekty ako Gumonka a Kablovka ešte neboli zapísané ako pamiatky a extrémne rýchlo spustili búranie. Argumentovali rôznymi statickými poruchami a vyfabulovanými problémami stavieb. Majitelia sa obávali, že budovy budú vyhlásené za pamiatky, čo by im na dlhé roky skomplikovalo výstavbu.
Peter Szalay: HB Reavis zbúral Kablovku a budovy ešte z 19. storočia, ktoré pamiatkari chceli ako jediné zapísať.
Čím boli výnimočné?
Szalay: Tvorili charakter miesta. Bola to architektúra svojej doby, ktorá vtedy prinášala nové technické riešenia ako železo-betón a nové konštrukcie. Keď niečo iba vymažeme a postavíme nové, ako sa majú obyvatelia zžiť s mestom, keď každých 20 rokov im vymažú jednu časť a postavia novú?
Moravčíková: Identitu nedokážeme udržať názvami, keď sa 150 metrový vežiak nazve Klingerka alebo inými menami, ktoré majú pripomínať to, čo bolo predtým. Mesto zažilo na začiatku 20. storočia významný ekonomický rast, ktorý sa prejavil práve výstavbou industriálnych zón. Nejde iba o to, či bol na budove nejaký ornament. Svedčí to o našom historickom zakotvení a to potrebuje každá spoločnosť.
Samosprávy a úrady po udelení osvedčenia o významnej investícii pre developerov prídu o kompetenciu zasahovať do ich projektov. Sú vôbec podľa doterajších skúseností s Kablom, Cvernovkou a ďalšími potrebné?
Szalay.: Je mnoho problémov, ale zrušenie úradov a vôbec možnosti vstupovať verejnosti do diskusie nie je riešenie.
Moravčíková: Stále lamentujeme, že napriek demokracii sa niečo deje, ale vďaka nej situácia nie je ešte horšia. To, že úrady sú obsadené, tak ako sú, že nečinia ako by mali, nie je problém systému. Mechanizmus je dobrý a používa sa všade v Európe. Vytváranie výnimočných stavov vedie vždy k problémom.
Toho sa bojíte aj pri tomto zámere? Že teraz prezentujú električku, ale vo výsledku si povedia, že na to nemajú peniaze, tak tam bude jazdiť malý autobus?
Szalay: Nemali by sme si vziať možnosť dohliadať na to, čo sa tam bude diať. Súkromníci získavajú stále viac pozemkov a verejného priestoru, ale berú nám ešte aj kontrolné mechanizmy. Verejnosť a mesto stratí možnosť ako dohliadať na plánovanie priestorov. Zuckermandel v podhradí je príklad, ako s nami J&T vybabrali. Posledná súťaž rozdelila zóny, vznikli tam územné plány lokality, zhodlo sa na tom mesto, odborníci a potom J&T postaví niečo úplne iné.
Žiadosti developerov už odmietli zastupiteľstvá Petržalky, Ružinova, Starého Mesta a mesta, kriticky ich pripomienkovali aj ministerstvá a jediný, kto nič nehovorí je primátor Ivo Nesrovnal. Čo hovoríte na to, že primátor mesta nehovorí názor na to, čo idú urobiť developeri s mestom, že mu zaberú pozemky a vyčlenia ho z rozhodovania?
Szalay: Je to charakteristický prejav, že systém existuje a funguje zle. Primátor je človek, ktorý by mal mať veľmi jasnú predstavu, ako bude mesto vyzerať a fungovať. Bohužiaľ, očividne je tiež zmietaný rôznymi tlakmi.
Moravčíková: Nie je to nič výnimočné, takto sa správali aj jeho predchodcovia. Vždy vyčkávali, vyhýbali sa zodpovednosti, hľadali kuloárne riešenia miesto otvorenej prezentácie koncepcií, za ktorými by si aj stáli. Zatiaľ to nie je zvykom, snáď raz budeme mať primátora, ktorý bude podporovať vízie pre mesto a bude ju obhajovať a bojovať za jej presadenie.
Čo je dobrý príklad ako spojiť starú industriálnu zástavbu s novou?
H. M.: Cvernovka je príklad, ktorý mohol byť veľmi úspešný, ale asi sa prekročila hranica, čo zachováme a čo vybudujeme nové. Mesto nie je schopné prejaviť svoj názor na to, ako chce vyzerať. Majú právo na investície na svojom majetku, ale potrebujú silného partnera ako štát alebo mesto, ktorí budú obhajovať verejný záujem. No vďaka nepripravenosti verejnej správy vytváral stratégiu investor. Bratislava takto stráca špecifické znaky, čím sa odlišovala od iných miest. Industriálna zóna ležala blízko historického jadra, mala nejaký typ zástavby a architektúry. To neboli len priemyselné haly, boli tam zaujímavé administratívne funkcionalistické objekty. Všetky zmizli a ostali len solitéry ako Jurkovičova tepláreň. Tie už nedokážu vyvolať pocit, že tam bola industriálna zóna.
V stanovisku tvrdíte, že za eufemizmami v projektoch“dynamický, strategický, rozvojový a smart” sa môže skrývať privatizácia verejného priestoru a džentrifikácia centra mesta. Vysvetlíte laikom, čo je džentrifikácia?
Szalay: Väčšinou prebieha v štvrti, ktorá bola chudobná, no prišli tam umelci a tí, ktorí sa vedeli uspokojiť aj s horším prostredím, no zároveň ho začali zlepšovať. Neskôr to prilákalo bohatých obyvateľov a pôvodných obyvateľov vytlačia. Obávam sa, že práve nové projekty spôsobia, že štvrť zmení charakter a to pre mesto nie je dobré.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Starších ľudí, ktorí v oblasti bývajú asi nevysťahujú.
Szalay: Nevysťahujú ich, ale v potravinách, kde si dôchodca kupoval pečivo za 20 centov, bude stáť zrazu 80 centov. Život sa výrazne zdraží.
Moravčíková: A hlavne sa radikálne zmení. Na Jakubovom námestí je teraz Dobrý trh, funguje tam charakteristický mestský život strednej triedy zmiešaný aj so smradľavými krčmami a menej exkluzívnymi podnikmi. Nová štvrť to ovplyvní. História ukazuje, že neexistuje, aby na oboch stranách cesty žili ľudia odlišným spôsobom. Spôsob života novej štvrte začne presakovať aj do starších štvrtí, ktoré si dlhodobo udržujú charakteristický ráz už od začiatku 20. storočia, ktoré je miesto nižšej strednej triedy. Bolo to práve vplyvom toho, že susedili s industriálnou štvrťou.
Ako sa nová štvrť pri Dunaji dotkne okolia?
Moravčíková: Tak ako budú vysoko nasadené ceny bytov, začne to presakovať do okolia, kde sa zvýšia ceny bytov v susediacich štvrtiach, nároky a náklady na parkovanie, ceny služieb. Sú to celosvetovo známe javy. V Bratislave sa o tom hovorí málo, ale v budúcnosti to budeme zažívať.
J&T RE v žiadosti píše, že postaví byty pre všetky sociálne vrstvy. Zdá sa mi to smiešne, vám nie?
Moravčíková: Trochu áno. Neviem si predstaviť, ako to chcú docieliť. Keby dokázali uviesť aspoň jeden príklad z doterajších investícii, že to dokážu spraviť, tak by sa to možno dalo akceptovať. Štandardná skúsenosť z Bratislavy nehovorí o tom, že by v exponovaných lokalitách vznikali bytové priestory aj pre sociálne slabšie skupiny. Je to povrchné konštatovanie, možno tam nasúkajú tak minimalistické byty, že aj pri vysokej cene za meter štvorcový, bude konečná cena malá. Nechcem predpovedať budúcnosť, ale nič to neznamená.
J&T RE chce zasiahnuť do pozemkov Umelecke besedy a SND, HB Reavis zasa do Zimného prístavu. Čo z toho je podľa vás najväčší problém?
Moravčíková: Najsurovejší zásah by bol do Umelky a námestia pred SND. Krajina si budovala 20 rokov nový stánok národnej kultúry, minuli sa milióny korún a eur na budovu a námestie a teraz ho idú rozbúrať kvôli súkromnej idey, že by tadiaľ mohla ísť električka. Developeri J&T RE už mali možnosť pozitívne ovplyvniť dopravu napríklad na West Ende na Patrónke. Okrem toho, že vymaľovali zastávky a vyčistili podchod neurobili vôbec nič. Pracovné miesta, ktoré tu vznikli vďaka obrovským kancelárskym plochám, devastujú okolie na chodníkoch, na zeleni, Železná studnička je zavalaná zamestnancami kanceláriami. Ani vlastným zamestnancom neboli schopní poskytnúť parkovanie. Prečo by sme im mali veriť, že to niekde inde urobia? Nezaujíma ich verejný záujem, ale len ich vlastný.
Szalay: Riešení je veľa a oni predstavili len jedno a povrchne. K žiadosti sa dá ťažko relevantne vyjadriť, keď tam nie je nič viac okrem vyznačených parciel. Môžeme sa len dohadovať či zrovnajú Umelku so zemou, ale to sú plané diskusie.
Zimný prístav je jedna z posledných industriálnych oblastí, ktorá navyše stále funguje, sú tu aj dve pamiatky.
Moravčíková: Prístav je rozhodne verejným záujmom mesta, no očividne je dlhodobo v hľadáčiku developerov. Sú to obrovské rozvojové plochy. Na Fakulte architektúry sa už skoro desiatku rokov kreslia verejné funkcie, ktoré by mesto mohlo mať v prístave. Bol by to veľmi dobrý spôsob, lebo by súčasne vedeli chrániť už vyhlásené pamiatky a mohli by sme tým dobehnúť, čo sme zmeškali na ostatných nábrežiach. Akonáhle sa to potvrdí, vyrazia sa mestu zbrane z rúk, dostane sa to súkromníkom a budúcnosť priestoru je spečatená. Je to veľké nebezpečenstvo, lebo na rozdiel od už zabývaných priestorov sú to potenciálne voľné plochy a nie sú pod dohľadom.
Dostali developeri podobné úľavy aj v iných krajinách?
Moravčíková: Skúšala som niečo nájsť, ale nepodarilo sa mi to. Investície väčšinou idú do výroby a hospodárskeho sektoru a nie do tvorby mesta.
Szalay: V kultúrnych krajinách, ktoré sú našim vzorom, sa to myslím nedeje.
Žiadosť na udelenie významnej investície predkladá podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini (Smer). Hovorí, že hlavné mesto sa musí rozvíjať skokovo, inak nemôže súperiť s Viedňou a Budapešťou. Potrebuje to Bratislava?
Szalay: Bratislava je zaujímavá pre investorov aj teraz, rozvíja sa a nemám pocit, že by bola v problémoch. Prostredie sa zlepšuje.
Moravčíková: Bratislava je iné mesto, ktoré sa vyvíja svojou dynamikou a nikoho nepotrebuje dobiehať. Toto nie je olympiáda miest. Bratislava má svoju špecifickú identitu, ktorá spočíva v jej veľkosti, nie je to metropola. Z perspektívy pána Pellegriniho to môže byť negatívum, ale pre ďalšie milióny ľudí to môže byť obrovské pozitívum. Ľudia aj zo zahraničia prichádzajú do Bratislavy aj pre to, že nie je metropola, má malé centrum a aj širšie centrum sa dá prejsť peši. Násilnou metropolizáciou to zrušíme.
Henrieta Moravčíková a Peter Szalay. Foto N - Tomáš Benedikovič

[dennikn.sk 08/12/2017]
Link: https://dennikn.sk/967272/ulavy-pre-developerov-naburaju-demokraciu-na-urovni-mesta-tvrdia-architekti-sav/?ref=rss