Prejsť na obsah
Verejnosť

Nález tisícok mayských stavieb, poľnohospodárskych terás a zistenie, že hustota osídlenia zaniknutého národa sa podobala našej súčasnej. Vedci z Univerzity Komenského a zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pomohli odhaliť tajomstvá mayskej civilizácie a príčiny jej zániku. Umožnila im to aj nová metóda skenovania pralesa z lietadla. Výsledkom je úspech v podobe publikovania v prestížnom vedeckom magazíne Science. Guatemalskú džungľu skúmal 18-členný vedecký tím zo svetových univerzít. V krajine spolu zmapovali 2 144 štvorcových kilometrov centrálnej Mayskej nížiny a odhalili pri tom 61 480 starovekých objektov. Slovenský trojčlenný tím zohrával počas roka 2016 pri tomto medzinárodnom výskume podstatnú rolu. Podarilo sa mu samostatne preskúmať 160 štvorcových kilometrov džungle. Vďaka tomu slovenskí vedci dokázali identifikovať až 5112 nových mayských stavieb a okrem nich aj 6 080 poľnohospodárskych terás. „Výsledky, ktoré sme spracovali a následne overili pomocou archeologických vykopávok v teréne, sme dokázali interpretovať v sociálnom a historickom kontexte. Tieto výsledky patria k najdôležitejším zložkám celého kolektívneho výskumu, pretože dokazujú sofistikované agrárne systémy," vysvetlil jeden z výskumníkov Milan Kováč z Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského. Zložitá sústava poľnohospodárskych terás či zavlažovací systém totiž naznačujú vysokú hustotu obyvateľstva. Autori štúdie tak zistili, že v tzv. neskoroklasickom období v rokoch 650 až 800 nášho letopočtu žilo v oblasti 7 až 11 miliónov ľudí. Ide celkovo o oblasť okolo 95-tisíc štvorcových kilometrov. Hustota osídlenia sa tak podobala dnešnej hustote obyvateľstva Slovenska. „Pri kontrole množstva komplexných premenných odhadujeme priemernú hustotu 80 až 120 osôb na štvorcový kilometer," spresňujú autori v štúdii. Rozloženie obyvateľstva však podľa nich nebolo rovnomerné. „Našli sme dôkaz o vidieckych oblastiach s nízkou celkovou hustotou, tiež o okrajových zónach s malými mestskými centrami a rozptýlenou populáciou a odhalili sme aj mestské zóny, kde jedno veľké mesto integrovalo širšiu populáciu," opísali autori. Skúmanie poľnohospodárskych prvkov predstavovalo samostatnú analytickú tému slovenského tímu. „Náš výskum odhalil systém zavlažovania terasovitých polí v hornatých oblastiach a odvodňovania močarísk v nížinách," spresnil Kováč. Medzi nimi výskumníci odhalili 106 kilometrov príjazdových ciest, čo svedčí o prepoj enosti jednotlivých systémov. „Už na základe predbežných analýz sme zistili, že v zložitej krajine, ktorú tvoril vápencový kras a kde mayská civilizácia existovala, mali Mayovia problém dodať živiny slúžiace na pestovanie rastlín. Vyvinuli preto zložité systémy polí a zavlažovacích kanálov," doplnil Tibor Lieskovský zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Slovenský tím, ktorého súčasťou bol aj Tomáš Drápela z Katedry porovnávacej religionistiky UK, objavil vyše 5 000 poľnohospodárskych terás v hlbokých údoliach v krajine. „Analýzou sme zistili, že na ich budovanie museli Mayovia použiť viac materiálu a úsilia ako na budovanie ich vyspelých miest," spresnil Lieskovský. Premyslené agrárne systémy však môžu viesť aj k vysvetleniu, prečo civilizácia Mayov približne pred 900 rokmi zanikla. Objav totiž naznačuje environmentálnu zraniteľnosť celého systému. „Zničenie zavlažovacích a odvodňovacích systémov mohlo viesť k nedostatku potravy, vojnám a následnému zániku. Odhalili sme aj množstvo obranných štruktúr, čo naznačuje existenciu nepriateľstiev a konfliktov v mayskej spoločnosti," vysvetľujú výskumníci v štúdii.
Medzinárodný výskumný tím zložený z odborníkov z USA, Francúzska a Slovenska začal skúmať prales pomocou leteckého skenovania laserom Lidar, ktorý preniká cez ťažko priepustný povrch pralesa. Na získaných záberoch potom vedci dokázali identifikovať doteraz skryté mestá, paláce, pyramídy a ďalšie významné stavby. „Vyvinuli sme napríklad špeciálne zobrazovacie techniky a postupy, ktoré nám umožňujú zachytiť aj jemné štruktúry ako zavlažovacie kanály, polia alebo chodníky, ktoré by bežnými postupmi neboli takmer vôbec rozpoznateľné. Na základe týchto postupov sme v digitálnych dátach identifikovali pozostatky mayskej civilizácie v tej oblasti guatemalskej džungle, kde dlhodobo pôsobíme od roku 2009," doplnil Lieskovský. Štúdia vyšla koncom septembra a zaznamenala okamžitý ohlas medzi zahraničnými odborníkmi. „O originalite výsledkov štúdie svedčí aj jej publikovanie v prestížnom vedeckom časopise. Som presvedčený o potrebe spájania sa vedeckých inštitúcií a vedcov na spoločných výskumných projektoch. Teší ma preto aj spolupráca našich vedcov s kolegom zo Slovenskej technickej univerzity," dodal Karol Mičieta, rektor Univerzity Komenského. Slovenskí vedci preto plánujú vo výskume v Guatemale pokračovať na jar, keď v krajine nastane obdobie sucha. Civilizácia Mayov prekvitala na polostrove Yucatán v Strednej Amerike, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Karibského mora. Mayovia, ktorí tu žili od roku 1000 pred naším letopočtom do roku 1500 nášho letopočtu, boli známi vyspelým písmom, umením, architektúrou, astronómiou a poznatkami v matematike. Mnohé aspekty fungovania tejto spoločnosti však boli neznáme aj preto, lebo na veľkej častí územia, kde kedysi žili, sa dnes rozprestiera hustý prales. Dopátrať sa k detailom spôsobu života tejto zaniknutej civilizácie je preto zložité.