Prejsť na obsah
Verejnosť

Prof. RNDr. Daniela Hudecová, PhD., je vysokoškolská profesorka mikrobiológie. Pôsobí v Ústave biochémie a mikrobiológie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (FCHPT STU). Významnou mierou sa zaslúžila o registráciu a zavedenie prvého originálneho protimúčnatkového československého systémového fungicídu trimorfamidu do výroby a poľnohospodárskej praxe.
Daniela Hudecová sa narodila v Bratislave. Študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, odbor Biológia. Jej prvým pracoviskom po skončení štúdia bol Výskumný ústav agrochemickej technológie v Bratislave, kde pracovala v oblasti screeningu nových fytoterapeutík.
Od roku 1989 pracuje v Ústave biochémie a mikrobiológie FCHPT STU v oblasti orientovanej na stanovenie antimikróbnej aktivity a mechanizmov pôsobenia nových typov zlúčenín prírodného a syntetického pôvodu (s dôrazom na hľadanie vzťahov medzi štruktúrou zlúčenín a ich biologickou účinnosťou) na celulárnej a subcelulárnej úrovni; na štúdium biochemických a genetických procesov zúčastňujúcich sa diferenciácie a sekundárneho metabolizmu vláknitých mikromycét; na izoláciu a identifikáciu mikroorganizmov z extrémnych stanovíšť s cieľom získať izoláty, ktoré disponujú schopnosťou produkovať antimikróbne substancie; na sledovanie účinkov nízkoteplotnej plazmy na epifytnú, fytopatogénnu a toxinogénnu mikrocenózu osiva obilnín.
Vedeckovýskumnú činnosť prof. Daniely Hudecovej dokumentuje viac ako 130 pôvodných vedeckých prác uverejnených v popredných domácich a zahraničných časopisoch, ktoré získavajú náležitý ohlas vo vedeckej komunite, čo dokumentuje citačný ohlas (viac ako 1000 citácií v databáze SCOPUS a SCI) a bohatá prednášková aktivita na domácich a zahraničných odborných podujatiach. Je autorkou a spoluautorkou vysokoškolských učebných textov, vysokoškolskej učebnice, monografií a 9 autorských osvedčení.
V súvislosti s nomináciou v ankete Slovenka roka 2019, v kategórii Veda a výskum, sme prof. RNDr. Danielu Hudecovú, PhD., požiadali o rozhovor.
M. Bartošovičová: Čím si Vás získala biológia?
D. Hudecová: Vyrastala som v prostredí úzko prepojenom s prírodou. Od malička som poznávala meniacu sa prírodu v jednotlivých ročných obdobiach. Samozrejmosťou, aj keď v určitých obdobiach dospievania nie príliš populárnou, bolo pomáhať rodičom i starým rodičom v záhrade pri pestovaní zeleniny a ovocia, či vo viniciach pri pestovaní a zbere hrozna. Na základnej škole bola mojím najobľúbenejším predmetom biológia, ktorú učila naša milovaná triedna učiteľka. Na strednej škole náš triedny profesor taktiež učil biológiu.
Pri rozhodovaní sa kam po maturite som mala jasný cieľ – štúdium biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Naivne som totiž predpokladala, „že veď ja z tej biológie už skoro všetko viem“. Samozrejme, že veľmi rýchlo nasledovalo trpké precitnutie a nastala tvrdá drina. Štúdium bolo síce veľmi zaujímavé, ale náročné. V prvých troch ročníkoch sme museli zvládnuť predmety z chémie, približne v rozsahu ako študenti odboru chémia. Tiež ríšu rastlín a živočíchov či antropológiu a anatómiu človeka. Nezabudnuteľné boli však niekoľkotýždňové terénne práce zo zoológie a z botaniky pri spoznávaní fauny a flóry rôznych oblastí Slovenska, spojené s prípravou herbárov a zbierok chrobáčikov.
Počas štúdia som skôr inklinovala k predmetom, ktorých súčasťou boli experimentálne laboratórne cvičenia a „počarila“ mi mikrobiológia. Počas letnej praxe som pracovala na Katedre technickej mikrobiológie a biochémie Chemickej fakulty SVŠT, v laboratóriu antibiotík, ktoré viedol v tom období docent, neskôr profesor Vladimír Betina. Hybnou silou snaženia výskumného kolektívu bolo hľadanie nových antibiotík a testovanie ich antimikrobiálnej aktivity.
Tímu zanietených výskumníkov sa podarilo izolovať viaceré nové originálne antibiotiká a stanoviť ich vlastnosti, čo si vyžadovalo vysoké nasadenie, entuziazmus a systematickú prácu. Kolektív laboratória bol ku mne, ako mladej neskúsenej študentke, veľmi ústretový. Práca ma ihneď zaujala, doslova som nasávala nové poznatky, naučila som sa nové metódy. Rozšíril sa mi obzor poznania v oblasti antibiotík. Mojím snom bolo pokračovať v tejto problematike. Môj „sen“ sa zakrátko splnil, keď mi na záver praxe prof. Betina navrhol pokračovať v experimentoch v jeho laboratóriu počas štvrtého a piateho ročníka.
Výsledky získané počas tohto obdobia boli podkladom pre vypracovanie diplomovej ako aj rigoróznej práce a neskôr boli publikované v prestížnych CC zahraničných časopisoch. Tu niekde, v laboratóriu antibiotík, sú začiatky mojej cesty spojenej s poznávaním tajomného sveta najmenších organizmov – mikroorganizmov, ktoré nás sprevádzajú od kolísky po hrob. Na objavnú výpravu do ríše mikróbov, ktorej súčasťou je zvedavosť, množstvo výziev, sklamaní, prekvapení, ale hlavne nových poznatkov a skúseností, na výpravu, ktorá mi umožnila prežiť dobrodružstvo poznávania, som smelo vykročila s mladíckym entuziazmom, ktorý ma neopúšťa ani v súčasnom období.
M. B.: Aké bolo Vaše prvé pracovisko?
D. Hudecová: Mojím prvým pôsobiskom po skončení vysokoškolského štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave bol Výskumný ústav agrochemickej technológie. Pracovala som v oblasti screeningu nových fytoterapeutík, ktorej súčasťou bola indikácia antimikróbnej aktivity nových originálnych zlúčenín voči vybraným fytopatogénom. Intenzívne som pracovala na vývoji nových screeningových metód, ich optimalizácii a štandardizácii v medzinárodnom meradle. Významnou mierou som sa zaslúžila o zavedenie prvého originálneho československého systémového protimúčnatkového fungicídu trimorfamidu do výroby a poľnohospodárskej praxe. Keďže išlo o novú originálnu zlúčeninu, bolo potrebné stanoviť tie jej vlastnosti, ktorých poznanie umožnilo vytvoriť predstavu o správaní účinnej látky v rastline, v pôde a v ekosystéme a rozvinúť tie stránky výskumu, ktoré vyústili do praktického využitia trimorfamidu ako systémového fytoterapeutika nielen z hľadiska cieľového účinku na patogéna, ale aj z hľadiska sprísnených hygienicko-toxikologických kritérií.
M. Bartošovičová: Mohli by ste nám priblížiť obsah svojej vedeckej a pedagogickej činnosti?
D. Hudecová: Keďže z dôvodu selekcie a šírenia sa rezistentných kmeňov mikroorganizmov voči antimikróbne pôsobiacim zlúčeninám, najmä antibiotikám, narastá dopyt po nových látkach a súčasne pretrváva záujem výrobcov etablovať sa na trhu s úspešnou antimikróbnou látkou, tak vyhľadávanie nových látok s antimikróbnou aktivitou predstavuje jednu z kľúčových oblastí základného výskumu. Hľadaniu nových antimikrobiálne účinných zlúčenín som zostala verná aj po nastúpení na Chemickú fakultu SVŠT (dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU) v roku 1989. Počas pôsobenia na fakulte som všetko svoje úsilie venovala práci vysokoškolského učiteľa a vedeckého pracovníka.
Pracujem ako vysokoškolská profesorka v Ústave biochémie a mikrobiológie v oblasti orientovanej na stanovenie antimikróbnej aktivity a mechanizmov pôsobenia nových typov xenobiotík prírodného a syntetického pôvodu, s dôrazom na hľadanie vzťahov medzi štruktúrou zlúčenín a ich biologickou účinnosťou na bunkovej a subcelulárnej úrovni. Treba uviesť, že som sa nikdy neuspokojila iba s rutinnými metódami, vyvinula som viaceré nové originálne postupy a etablovala som sa v medzinárodnom kontexte v oblasti vývoja nových zlúčenín s výraznou antifungálnou účinnosťou.
Časť výskumnej kapacity som venovala štúdiu biochemických a genetických procesov zúčastňujúcich sa diferenciácie a sekundárneho metabolizmu mikroskopických mycéliových húb izolovaných z extrémnych stanovíšť, pričom sa zistilo, že niektoré izoláty mikroskopických vláknitých húb produkovali antimikróbne substancie. Pozornosť sme venovali aj porovnaniu citlivosti/odolnosti extrémofilných izolátov a recentných zbierkových kmeňov na používané antibiotiká/syntetické antimikróbne zlúčeniny.
Bola som a aj som riešiteľkou viacerých úloh štátneho plánu rozvoja a výskumu, projektov VEGA, APVT, APVV, ZoD. V súčasnosti som členkou riešiteľského kolektívu projektov APVV-16-0216 „Moderné plazmové technológie pre ekologické poľnohospodárstvo a potravinárstvo“, APVV-16-0171 „Progresívne metódy zabraňujúce vzniku a šíreniu rezistencie baktérií voči klinicky relevantným antibiotikám“ a VEGA 1/0697/18 „Možnosti hľadania nových špecifických miest zásahu pre antifungálne aktívne zlúčeniny“. Popri svojej vedeckej činnosti som aktívne spolupracovala s praxou a pomáhala vnášať do praxe najnovšie vedecké poznatky.
Do pedagogického procesu som postupne vniesla skúsenosti získané v priebehu svojej vedeckovýskumnej práce. Počas prednášok a laboratórnych cvičení som sa snažila oboznámiť študentov s metódami vedeckej práce. U mnohých študentov som zapálila iskru nadšenia pre prácu s mikróbmi. So zanietením som sa venovala najmä bakalárom, diplomantom a doktorandom, s ktorými som bola partnerkou nielen pri riešení problémov vo výskumnej oblasti, ale veľmi často aj pri riešení problémov v osobnom živote. Títo študenti boli a mnohí z nich zostali mojou druhou rodinou. Nadobudnuté poznatky a skúsenosti odovzdávam ďalej tiež prostredníctvom prednášok študentom Univerzity tretieho veku na STU, ktorí sú nesmierne vďačnými a pozornými poslucháčmi.
M. B.: Na čo ste najviac hrdá alebo ktoré dosiahnuté výsledky považujete za najvýznamnejšie?
D. Hudecová: Za profesionálny úspech rozhodne považujem transfer získaných výsledkov do praxe. Doteraz som hrdá na to, že som sa významnou mierou podieľala na registrácii a zavedení do výroby a poľnohospodárskej praxe prvého originálneho československého systémového protimúčnatkového fugicídu trimorfamidu do výroby a poľnohospodárskej praxe. Na jeho výskume a vývoji som intenzívne pracovala viac ako 10 rokov. Taktiež je to spolupráca s praxou, kde vedecké poznatky umožnili riešenie viacerých problémov.
Ako vysokoškolský pedagóg som vychovala desiatky bakalárov, diplomantov a niekoľkých doktorandov. Viacerí z nich pracujú na zodpovedných pozíciách doma i v zahraničí. Čo ma najviac teší je skutočnosť, že niektorí z mojich študentov sú dnes moji kolegovia, pokračovatelia na ceste objavovania tajomného sveta mikróbov, pre ktorých sa mikróby a veda o nich stali srdcovou záležitosťou.
Nemožno nespomenúť tiež oblasť šírenia nových poznatkov v komunite výskumníkov. Moje práce, v spoluautorstve s kolegami, sú publikované v kvalitných domácich a zahraničných časopisoch. Získavajú náležitý ohlas vo vedeckej komunite, čo dokumentuje citačný ohlas (viac ako 1000 citácií v databázach SCI a SCOPUS). Som spoluautorkou viacerých učebných textov, monografií a patentov. Za svoju vedeckovýskumnú a pedagogickú prácu som získala viacero ocenení. Za jedno z najvýznamnejších považujem zlatú Patočkovu medailu za vedecký a pedagogický prínos k rozvoju mikrobiológie, ktorú mi pri príležitosti 90. výročia svojho založenia udelila Československá spoločnosť mikrobiologická.
M. B.: Ako vnímate nomináciu na Slovenku roka 2019?
D. Hudecová: Nominácia na Slovenku roka 2019 v kategórii Veda a výskum, kde som sa ocitla ako jedna z trojice úžasných žien, bola na jednej strane pre mňa prekvapením. Na druhej strane ju vnímam ako významné uznanie a ocenenie mojej celoživotnej vedeckovýskumnej a pedagogickej práce.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

http://vedanadosah.cvtisr.sk/prof-daniela-hudecova-cesta-za-odhalovanim-tajomstiev-neviditelneho-sveta-mikroorganizmov