Prejsť na obsah
Verejnosť

V piatok 6. decembra 2019 navždy odišla legenda slovenskej fyziky - profesor Július Krempaský. 

Július Krempaský sa narodil 31. marca 1931 v obci Krížová Ves v okrese Poprad. „Nebol som žiaden génius, mal som starosti so slovenčinou, miloval som kone a hospodárstvo. Bolo nás doma šesť chlapcov, potreboval som štipendium. Tak som si nakoniec vybral matematiku a fyziku, neskôr som ostal iba pri fyzike. Dnes môžem povedať, že nebanujem. Zvolil som si určite najkrajšiu vedu,“ spomínal v roku 2006 na svoje detstvo. 

Vyštudoval gymnázium v Kežmarku (1949), v roku 1953 absolvoval Prírodovedeckú fakultu, už počas štúdia začal pôsobiť na Katedre fyziky Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej.

Venoval sa fyzike pevných látok a bol zakladateľom systematického štúdia polovodičov. Dizertačnú prácu na tému „Fyzikálne javy v nehomogénnych polovodičoch“ obhájil v roku 1959. Neskôr sa začal zaoberať nekryštalickými látkami a tiež kovovými sklami - v tejto oblasti viedol 15 rokov výskumný tím zložený z vedcov z celého Československa.

Profesor Krempaský bol spolupracovníkom a  nasledovníkom profesora Dionýza Ilkoviča, ktorý svojmu talentovanému mladšiemu kolegovi zveril výučbu v základnom kurze fyziky. "Pamätám si na jeho spoluprácu  s profesorom Ilkovičom, ktorého si veľmi vážil a hlavne v období, keď prof. Ilkovič chorľavel, bol mu vždy nápomocný," spomína profesor Jozef Sitek. Krempaský sa zaradil po boku Ilkoviča k zakladajúcej generácii slovenských fyzikov, založil viacero vedných odborov a bol pri vzniku výskumných tímov na Katedre fyziky EF SVŠT, aj na Fyzikálnom ústave SAV.

Dionýz Ilkovič

Dionýz Ilkovič

V roku 1963 sa J. Krempaský habilitoval na docenta, v roku 1973 získal prestížny titul doktora vied – ako vôbec prvý z fyzikálnej obce na Slovensku - a v roku 1980 bol vymenovaný za profesora.

Július Krempaský je autorom 8 vedeckých monografií, takmer stovky odborných článkov a 10 patentov a autorských osvedčení.

Mimoriadnu aktivitu rozvíjal v oblasti popularizácie aj didaktiky fyziky. Legendárnymi sa stali najmä jeho prednášky – Krempaský významne zmodernizoval didaktiku fyziky na vysokých technických školách a napísal tiež dodnes používanú základnú učebnicu. Napísal tiež základné učebné pomôcky pre integrované vyučovanie prírodovedy na stredných školách. 

Július Krempaský bol príkladom široko erudovaného vedca - úzko špecializovaný fyzikálny výskum dokáżal zasadiť do širšieho kontextu filozofických, aj teologických otázok. V rozhovore pre denník SME v roku 2006 takto odpovedal na otázku o vzniku vesmíru:

"Treba si položiť otázku, či sa vákuum samo od seba prebudilo a vygenerovalo svet, alebo či to bolo z vôle nejakej nadprirodzenej bytosti. Musíme si však uvedomiť, že táto otázka je fiktívna, vedecky nedokázateľná, ani nevyvrátiteľná. Oba svetonázory stoja na tej istej báze -  všetci vlastne veríme: ateisti veria, že svet vznikol náhodne, a veriaci, že vznikol z vôle nejakej vyššej bytosti."

Július Krempaský v spomienkach svojich žiakov a kolegov

prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.:

V roku 2012 sme zriadili na našom ústave Respírium prof. Krempaského. Mierne protestoval. Raz sme sa náhodne stretli v čakárni u doktora, ktorá umožňuje dostatočný priestor na dlhý rozhovor... Vysvetľoval mi, že takéto respíriá sa robia pre historické osobnosti a on ešte svoje vedecké bádanie neskončil, že je ďaleko rozumnejšie investovať do prednášok a študentov a že on už dávno nevyzerá tak dobre ako na fotkách v respíriu.

Vysvetlil mi, že tak ako meno doktora robia jeho pacienti, tak meno učiteľa robia jeho študenti. Dovoľte mi teda uviesť spomienku pána Miroslava Silného, možno jedného z prvých študentov pána profesora,  je to o jeho asi prvej prednáške, ktorú absolvoval ako študent  ešte začiatkom 50-tych rokov:

Na celej STU (vtedy SVŠT), ba v celej Bratislave prednášal fyziku profesor Dionýz Ilkovič. Obrovská osobnosť i vedecká kapacita. Ale aj profesor Ilkovič bol len človekom a nečakane ochorel. Stihol ešte poveriť svojho diplomanta Julka Krempaského, že 2 týždne má prednášať za neho. No a mladý si sadol nad knižky a pripravoval si prednášky, čo mu sily stačili. V daný čas prišiel do auly STU na Mýtnej. Bez papiera, kriedy starostlivo zastrúhané. Rozprával nahlas a peknou slovenčinou. Bol skoro rovnako starý ako my, hovoril jednoducho našim jazykom a my sme zrazu všetkému porozumeli. Tak sme sa nakoniec všetci postavili a spontánne mu zatlieskali. A on sa poďakoval a rýchlo sa rozlúčil – možno aby sme si nevšimli slzu dojatia.

Ing. Andrej Kiska: 

Pán profesor Krempaský bol ikona na našej vysokej škole. Nikdy som nepočul tak vášnivo, názorne a pritom s láskou vyučovať. Keď nám vysvetľoval rezonanciu cez vojakov pochodujúcich po moste mal som pocit, že som jedným z tých vojakov, ktorí skoro zrútili most. Po revolúcii dokázal niečo, čo mal predtým zakázané. Vniesť do fyziky Boha. Ukázal, akú máme mať pokoru pred tým, čo niekedy nedokážeme pochopiť.
Česť jeho pamiatke.

prof. Ing. Jozef Sitek, DrSc.:

Správa  o jeho úmrtí ma veľmi zarmútila a začali sa mi vynárať niektoré trvalé spomienky, ktoré som si uchoval v pamäti. Prof. Krempaský ma učil ako študenta  na špecializácii Fyzika tuhých látok, prednášal nám predmet Polovodiče. Už  vtedy som ho vnímal ako prednášateľa, ktorý dokázal aj ťažšie partie vysvetliť zrozumiteľne. Toto sa prejavilo aj neskôr, keď svojim pútavým a pritom vysoko odborným prejavom dokázal napĺňať posluchárne.

Neskôr, už ako jeho spolupracovník a ako zamestnanec fakulty som sa s ním stretával pri rôznych príležitostiach a vždy som obdivoval jeho skromnosť a rozvahu s akou riešil aj zložité problémy. Mal veľký prehľad aj o iných odborníkoch, čo sa prejavilo napríklad pri tvorbe študijných programov, kde na takmer každý predmet dokázal vymenovať pracovníkov aj mimo fakulty a mimo univerzity.

Dokázal  spájať členov katedry a fakulty, čoho dôkazom je, že sme mali veľmi dobré vzťahy nielen s pracoviskami SAV,  ale aj s pracoviskami v Českej republike, a to najmä v Prahe. Bol tým, ktorý vedel ukázať cestu  svojou autoritou  a zásadovými  postojmi. Toto ocenili hlavne mladí kolegovia, ktorí sa vďaka jeho prihovoreniu a radám lepšie realizovali.

Pamätám si ešte na jeho spoluprácu  s profesorom Ilkovičom, ktorého si veľmi vážil a hlavne v období, keď prof. Ilkovič chorľavel, bol mu vždy nápomocný. Taktiež treba spomenúť jeho veľké priateľstvo s jeho rovesníkom profesorom Bártom, s ktorým si veľmi dobre rozumeli nielen ako fyzici, ale aj ako kolegovia.

Ako som sa hlbšie zamyslel do minulosti, môžem len smutne konštatovať, že donedávna bol prof. Krempaský posledný učiteľ na tejto fakulte, ktorý ma ešte učil.

prof. Ing. Márius Pavlovič, PhD.: 

Prof. Krempaský nielen vynikajúco učil, to nám – študentom – pripadalo ako “samozrejmé” – ale v pravom zmysle slova nás vychovával a formoval. A aj keď sme si to v plnej šírke uvedomili až s odstupom času a po nadobudnutí istých životných skúseností, už vtedy sme to intuitívne cítili a mali sme ho “jednoducho” radi.

doc. Ing. Ján Vajda, CSc.:

Profesor Krempaský bol nepochybne veľká osobnosť, výborný prednášateľ fyzikálnych predmetov a významný vedec. Ale mne sa žiada dodať k tomu asi to najdôležitejšie: bol to predovšetkým dobrý a veľký človek, ktorý nezištne pomohol mnohým kolegom vo vedeckej orientácii. Bolo obdivuhodné, ako dokázal nájsť a odporučiť vedeckú tému komukoľvek. Celý jeho učiteľský život bol viazaný na jediné pracovisko, ktorým bola Katedra fyziky EF SVŠT, no jeho odborný záber presahoval dokonca aj slovenské pomery. Na katedru sa dostal po skončení Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a v prijímacom rozhovore u vtedajšieho vedúceho katedry prof. Ilkoviča v roku 1953 dostal otázku, čím sa chce zaoberať. A z mladého Krempaského vyhŕklo: Polovodiče! Pre Ilkoviča to bola najprv ohromujúca predstava, no keď zistil, že čerstvý absolvent vďaka stykom s pracovníkmi ČSAV  v Prahe už o polovodičoch kadečo vie, nechal mu voľnú ruku na rozvoj. Slovenská veda a najmä polovodičová komunita to určite neskôr náležite ocenila. A naša fakulta aj vďaka nemu začala rozvíjať študijnú špecializáciu Fyzika tuhých látok, ktorú absolvovalo mnoho významných osobností. Ja som prišiel na katedru po skončení štúdia tejto špecializácie na EF SVŠT v roku 1975 a vedeckú ašpirantúru som mal na tému, ktorú mi tiež navrhol vtedy ešte len docent Krempaský. A to nehovorím, že aj v mojej diplomovej práci mal tak trochu prsty a veľmi sa tešil, že som úspešne vyriešil fyzikálny model pomocou vtedy len začínajúcej výpočtovej techniky.

A takých, ako som bol ja, boli celé desiatky, a po celom Slovensku. Krempaského "nos na hľadanie vedeckých tém" bol naozaj obdivuhodný. Popritom stihol napísať mnoho kníh, ktoré odborná verejnosť vedela oceniť. Stal sa tiež priekopníkom v hľadaní širších spoločenských vývojových súvislostí s fyzikálnymi zákonmi a zákonitosťami vesmíru. No pre nás na katedre fyziky predovšetkým zostáva v našich mysliach a spomienkach ako veľký a čestný človek, ktorý bol verným členom nášho kolektívu, bol vždy sám sebou, vynikajúci učiteľ, na ktorého prednášky chodili haldy študentov. Lebo prednáška, ktorú mal mať prof. Krempaský, sa stala magnetom pre mnohých, a to nielen v oblasti fyziky, ale neskôr aj na širšie témy. Stačilo spomenúť jeho meno, a to bola záruka zaujímavého výkladu rôznych tém.

Aj preto sa mi teraz žiada kolegiálne povedať: Vďaka Ti, Julo, za všetko čo si pre nás urobil.

prof. Ing. František Janíček, PhD.:

Profesor Krempaský v slovenskej fyzike založil niekoľko nových smerov výskumu, ktoré brilantne prepájal do nečakaných súvislostí. Ako prvý na Slovensku začal skúmať polovodiče a pripravil prvú generáciu odborníkov na túto problematiku.

Profesor Krempaský založil vedecký odbor termofyzikálne vlastnosti, v tomto odbore napísal viaceré významné vedecké publikácie a články. V roku 1982 napísal učebnicu fyziky, ktorá vyšla v troch vydaniach a doposiaľ patrí medzi základné učebné texty pre všetky vysoké školy v bývalom Československu a v súčasnosti aj na Slovensku.

Jeho schopnosť pútavo a pritom prístupným jazykom prednášať pôsobila na mnoho generácií jeho študentov, preto boli jeho prednášky populárne nielen medzi študentmi FEI STU, ale aj medzi širokou verejnosťou. Keď som ako študent nastúpil na Elektrotechnickú fakultu SVŠT, zaujala ma plná poslucháreň, ktorá sa plnila už polhodinu pred začiatkom prednášky a počas rozprávania profesora študenti sedeli aj na schodoch a na parapetoch posluchárne G 001. Osobne som ho vnímal ako človeka, ktorý sa venoval aj širším otázkam vesmíru, kozmológie a nebál sa prepájať vedu, vieru a filozofiu. Keď som bol dekan, mal veľký podiel na založení Pastoračného centra v Mlynskej doline. Držal som mu palce, aby sa mu darilo ovplyvňovať myslenie mladých ľudí. Jeho aktivity na návrh vedenia FEI STU ministerstvo školstva ocenilo najvyšším vyznamenaním – medailou sv. Gorazda.

Osobnosti s jeho rozsahom vedomostí a múdrosti sú vzácne, profesor Július Krempaský však bol aj dobrý človek s veľkým srdcom. Málokto však vie, že vynikal aj ako zručný stolár a rezbár. Jeho odchod je pre nás veľkou stratou, ale aj trvalou pripomienkou dobrého človeka.

---

Profesor Krempaský zomrel vo veku 88 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala vo 12. decembra 2019 v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave.

NIKDY NA VÁS NEZABUDENEME