Prejsť na obsah
Verejnosť

Posilniť postavenie žien v oblasti vedy a podporiť rodovú rovnosť - tieto snahy, stáli pri vyhlásení Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede, ktorý v kalendári pripadol na 11. februára. Na zvedavosť a hľadanie odpovedí máme právo všetci a hľadieť treba na usilovnosť a nadanie, nie na pohlavie. Pri tejto príležitosti sa na rektoráte konalo podujatie zorganizované v spolupráci medzi EURAXESS Slovensko (SAIA, n. o.) a STU.

Na začiatku prítomných privítala Janka Kottulová zo SAIA  a Monika Bakošová, prorektorka pre vzdelávanie, mobility a starostlivosť o študentov. Osobitne poďakovali kolegyniam, ktoré prišli do panelu diskutovať  a ponúknuť inšpiráciu a dobré rady ich začínajúcim kolegyniam aj študentkám, ktoré uvažujú o kariére vo vede. 

Následne sa predstavili  Mariana Derzsi, docentka z Ústavu výskumu progresívnych technológií MTF, Zuzana Barbieriková, doktorka z Oddelenia fyzikálnej chémie FCHPT, a profesorka Silvia Kohnová z Katedry vodného hospodárstva krajiny SvF. Porozprávali prítomným o svojej profesii a práci, o tom, čo majú na svojom odbore najradšej, aj o dôvodoch, pre ktoré si ho zvolili. . Profesorka Kohnová spomenula, že jej štúdium sa odohrávalo za socialistického režimu; počas neho začala aj pracovať. „V našej profesii sa zaoberáme  problematikou vody,  a to v krajine, ako aj urbanizovanom území.  Ide tu vlastne o prienik  techniky a prírodovedy, čo ma veľmi  oslovilo už počas štúdia.“

Príklady inšpirujú 

Podobným spôsobom sa predstavili aj ostatné spíkerky a prešlo sa k otázke, respektíve téme žien vo vede a výskume. Docentka Derzsi v tejto súvislosti podotkla, že už počas svojho štúdia vnímala, že dievčat bolo v tejto oblasti menej. Ako si túto skutočnosť vysvetľuje? „Za seba môžem povedať, že dievčatá potrebujú ženský vzor. Keď som bola dieťa, v tomto zmysle mi trocha chýbal. Mala som pred sebou také detské vzory, ako Indiana Jones,“ hovorí so smiechom. Podobní dobrodruhovia boli zvyčajne vyobrazení ako muži. „Tu si treba uvedomiť, že ženských vzorov potrebujeme viac, zvlášť, ak hovoríme o vede. A to preto, lebo dievča podvedome prijíma, že do niektorej oblasti nepatrí, ak tieto vzory pred sebou nevidí. Ale ak ich bude mať, pomaly sa to aj v spoločnosti stane samozrejmé,“ vysvetlila s tým, že na svojom projekte má pomer chlapcov a dievčat fifty-fifty. A sú aj rovnako šikovní.

Doktorka Barbieriková v tejto súvislosti poznamenala, že v detstve nikdy nepocítila, že by niečo ako dievča nemala robiť. „Možno preto som nikdy nemala dojem, že by som si nemala vybrať technický smer. S jemnými náznakmi takéhoto postoja som sa stretla až oveľa neskôr. Skrátka jeden pedagóg mal názor, že dievčatá na to nemajú,“ vysvetľuje s tým, že táto situácia v nej vyvolala reakciu v duchu veď ja mu ukážem, že majú. „Reakcie ľudí na môj odbor boli často presne v zmysle, že fúha, také ťažké, a pre dievča? A moja reakcia bola vždy taká, že je to rovnako ťažký odbor pre dievča, ako pre chlapca.“

Cestou k úspechu je spravodlivé zapájanie do projektov

Docentka Bakošová následne spomenula, že aj dnes sa ešte dá stretnúť s tým, že nie všetci vyučujúci majú pozitívny vzťah k tomu, keď sa dievčatá rozhodnú pre techniku. „A keď dostane študentka už na začiatku štúdia pocítiť, že má byť niekde inde, môže ju to od vedeckej práce odradiť,“ vysvetľuje dodávajúc, že cestou k úspechu je zapájať šikovné študentky do projektov presne tak, ako šikovných študentov. „Vo všeobecnosti sa však ešte stále stretávame s tým, že sú veci, ktoré by ženy jednoducho nemali robiť. Aj keď sa považujeme za vyspelú spoločnosť s rovnosťou príležitostí, stále sa nájde určitá časť mužskej populácie, ktorá si myslí, že do všetkých profesií nepatríme,“ vysvetľuje ďalej s tým, že najlepšou reakciou je argumentovať schopnosťami a nie pohlavím. „Máme vynikajúce profesorky, ktoré dosahujú skvelé výsledky. Pozrite si Web of Science, tam uvidíte, aké majú vysoké h-indexy,“ dodáva.  

Čo pomáha zvládať výzvy akademického sveta? Podľa profesorky Kohnovej je dôležité mať aj záľuby, či už je to šport, umenie, kultúra, cestovanie a podobne. „Je dôležité spraviť si každý deň aspoň malú radosť.“

Malo toto podujatie zmysel? Určite áno. Videli sme to hneď, pretože  po oficiálnom ukončení si účastníčky začali ihneď vymieňať kontakty, dohadovať si spoluprácu a vzájomné návštevy svojich pracovísk. Veríme, že v rovnako príjemnom a inšpiratívnom duchu si náš medzinárodný deň pripomenieme aj o rok.