Prejsť na obsah
Verejnosť

Odpoveď nielen na túto otázku dali rektor Oliver Moravčík a prorektor Maximilián Strémy v najnovšom podcaste MTF STU na pozvanie prodekanky Kristíny Gerulovej a moderátora – študenta Martina Hudcovského.

Už pred stáročiami sa vyspelé spoločnosti rozhodli rozhodli venovať financie na rozvoj vzdelanosti svojich národov – bez toho, aby sa snažili univerzitám predpisovať, ako ich majú využiť. Vychádzali z predpokladu, že na univerzitách pôsobia najmúdrejší ľudia. Vývoj prešiel do tzv. humboldtizmu, nového nazerania na vedu, a po druhej svetovej vojne sa vyvinul do podoby, ako ju poznáme dnes, že univerzity o prostriedky od štátu súťažia v grantových projektoch.

Ostatná reforma vysokého školstva na Slovensku prebehla za vlády Mikuláša Dzurindu. Priniesla dnes platný vysokoškolský zákon, ktorý pevne stabilizoval autonómiu a samosprávu vysokých škôl, pretransformoval štátne univerzity na verejnoprávne, umožnil im nakladať s majetkom, zakladať spoločnosti na podnikanie a podobne.

V čom spočíva paradox volania vysokých škôl po reformách a odmietania navrhovanej novely? Členovia kontaktnej skupiny sa cítia podvedení, keďže návrh po prvý raz videli až v momente jeho predloženia do medzirezortného pripomienkovania a vôbec nezohľadňoval závery diskusie, ktorú s ministerstvom školstva mesiace viedli. „Doposiaľ nikdy sa takto s akademickou obcou nezaobchádzalo,“ konštatoval rektor Oliver Moravčík. Aj preto je na stole téma štrajku.

Najzásadnejšie výhrady proti predloženému návrhu novely smerujú k piatim porušeniam akademických slobôd, ktoré konštatuje právna analýza dekana PF UK.

Prvé sa týka voľby rektora, kde by Správna rada mala právo vetovať rozhodnutie akademického senátu ako najvyššieho orgánu akademickej samosprávy.

Druhá výhrada smeruje k postaveniu dekana, ktorého by podľa univerzít novela degradovala do pozície úradníka vykonávajúceho príkazy rektora. Nevzišiel by z voľby vo fakultnom senáte, keďže ani s jeho existenciou návrh nepočíta, resp. vraví o rozhodnutí každej univerzity, akú formu fakultnej samosprávy si zvolí, čo je ťažko predstaviteľné.

Absolútny nesúhlas vyslovujú univerzity s oklieštením kompetencií akademického senátu. „Akademický senát je hlavným predstaviteľom akademickej obce každej univerzity. Rozhoduje o zásadných veciach – nielen o voľbe rektora, ale aj o kľúčových ekonomických záležitostiach, schvaľuje rozpočet, rozdelenie dotácie a podobne. Tieto kompetencie by sa presunuli inam, čo by znamenalo veľmi silné obmedzenie akademických slobôd,“ povedal rektor Oliver Moravčík.

Definovanie minimálnych požiadaviek na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov, docentov a profesorov tak, ako ho navrhuje novela, by podľa profesora Moravčíka znamenalo, že by si ministerstvo mohlo priamo určovať, kto bude a kto nebude môcť pôsobiť v pozícii docenta alebo profesora. „Na to sú iné nástroje, napríklad vnútorný systém kvality, resp. novú Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školy,“ dodal rektor STU.

Nesúhlas univerzity vyslovujú aj s oddelením procesov akreditácie habilitačného a inauguračného konania, ktoré neúmerne zvýši byrokratickú záťaž vysokých škôl.

Prorektor Maximilián Strémy podotkol, že navrhovaná novela v skutočnosti neprináša žiaduce reformné kroky, tie podľa neho obsahoval skôr materiál „Moderné a úspešné Slovensko“, ktorý uvádzal nástroje, merateľné ukazovatele a postupy riešenia vedy a výskumu aj na univerzitách – vrátane financovania.

Takisto zlučovanie univerzít samo o sebe nie je predpokladom nárastu kvality. Smer, ktorým by sme mali ísť, spočíva v prepájaní vedecko-výskumných kapacít a vytváranie spoločných excelentných tímov, ako sa o to práve v tomto čase usiluje aj STU spolu s UK a SAV v rámci projektu CEVIS.

STU je medzi univerzitami, ktoré volajú po diferenciácii vysokých škôl na výskumné univerzity a vysoké odborné školy, zamerané na vzdelávanie pre prax. Práve tento segment na Slovensku úplne chýba.

Rovnako treba prehodnotiť systém dotácií na študenta, kvantitatívne parametre na úkor kvalitatívnych, čo vedie k množstvu absolventov najmä magisterských odborov, ktorí nenájdu uplatnenie na trhu práce v odbore, ktorý vyštudovali. „Riešenie, využívané aj v zahraničí, by malo byť v naprojektovaní potrieb absolventov zo strany štátu na obdobie 5 - 10 rokov a na nich vyčlení prostriedky,“ hovorí rektor Oliver Moravčík. Ostatní by si za štúdium zaplatili. Umožnilo by to znovu uplatňovať výberové konania, aby sa na štátom hradené štúdium dostali tí najlepší a nemrhalo by sa prostriedkami na tých, ktorí pre nedostatočnú kvalitu štúdium predčasne opúšťajú. Odstránilo by to aj súčasnú dilemu dekanov, či nepustiť ďalej študovať aj menej kvalitného študenta a pripraviť tak fakultu o peniaze.  

Na druhej strane, napriek záväzkom štátu zvýšiť podiel výdavkov na vysoké školstvo, realita odobrená ministerstvom je mínus 50 miliónov za dva roky. K tomu treba prirátať pokles objemu financií zo štrukturálnych fondov a ich spolufinancovania zo strany štátu, pripomenul prorektor Strémy.

Podcast si vypočujte na:

https://mtfstu.podbean.com/e/aktualne-navrh-novely-vysokoskolskeho-zakona-preco-k-nemu-maju-univerzity-vyhrady/?fbclid=IwAR2U9gTEevK5iAqgCjuks68IjT3svIsmbE_jillsGnsnxkDZceRFZxDQVrA