Prejsť na obsah
Verejnosť

Ešte v októbri 2019 prišla z Prahy až neuveriteľná správa. Študentky Fakulty architektúry STU Kristína Boháčová a Jana Hájková zvíťazili v konkurencii takmer 300 tímov z celého sveta v prestížnej medzinárodnej architektonickej súťaži Inspireli Awards -  podľa ich návrhu teraz postaví Česká republika novú budovu veľvyslanectva v hlavnom meste Etiópie Addis Abeba - stavba za viac než 225 miliónov českých korún by mala byť dokončená v roku 2025. V rozhovore sa dozviete:

  • aká bola ich príprava a východiská návrhu 

  • ako vsadili na ekológiu a miestnu stavebnú kultúru

  • čo rozhodlo o víťazstve
  • čo plánujú robiť po škole 

 

Ako vznikal váš projekt vznikal a čo mu predchádzalo?

Projekt sme riešili v rámci ateliéru v škole, pod vedením architekta Štefana Polakoviča; predchádzala mu štvormesačná intenzívna práca. Zo začiatku sme si urobili malý výskum, potrebovali sme sa totiž zoznámiť s etiópskou kultúrou, architektúrou, klímou... jednoducho s celým prostredím tejto krajiny, pretože je úplne iná, ako naša. Veľa sme skicovali, rozprávali sa o návrhu, hľadali hodnoty a priority, ktoré sme chceli naším návrhom dosiahnuť. Keď sme už mali o hlavnej myšlienke akú-takú predstavu, prišli nekonečné hodiny strávené za počítačom pri vykresľovaní dispozičiek a výkresov. Ale aj to patrí k práci architekta a baví nás to.

Ako konkrétne vyzerá príprava na takýto veľký projekt?

Obvyklý postup zháňania podkladov, študovania typológie, hľadania referencií podobných typov stavieb. Zároveň sme zisťovali o Etiópii všetko, čo sa dalo a mohlo nám pomôcť vo formovaní názoru na novú etiópsku architektúru. Zhodli sme sa, že nakoľko sa budova bude nachádzať v Afrike, je dôležité, aby zapadla do tamojšej krajiny. Aj napriek tomu, že ide o komplex budov českej ambasády, na pohľad na ňu odkazovať nebudeme. Keď sme mali ujasnený koncept „Addis vonku – Česko vnútri“, mohlo sa začať navrhovať. Celé tieto prípravy nám trvali zhruba mesiac.

Čo je na vašom návrhu netradičné, čo by možno doma prekvapilo?

V návrhu je veľa zaujímavých riešení, ale nemyslím si, že by niekto zostal prekvapený. Najviac netradičný pre ľudí z našej zemepisnej šírky je pravdepodobne systém prirodzeného pasívneho vetrania v podobe lapača vetra. Na rozdiel od nás je v Afrike toto riešenie tradičné a používalo sa vo viacerých krajinách. Ako to už býva, na zdravý rozum a jednoduché riešenia sa v modernej dobe zabúda a musíme ich znovu objaviť. To je rovnaké na celom svete.

Čo rozhodlo o vašom víťazstve - čím váš návrh zaujal porotu? 
Práve v koncepte udržateľnosti, lokálnych materiáloch a architektonických princípoch typických pre africkú krajinu. S týmto priamo súvisí aj možnosť realizácie a dodržanie rozpočtu. Niektoré návrhy boli totiž konštrukčne zložité, čím by sa stavba zbytočne predražila; dodržiavanie lokálnych tradícií vo výstavbe tak nielen posilňuje genius locci miesta, ale častokrát je aj ekonomickejším riešením. Nemusíte ho dovážať, a nemusíte ani školiť miestnych na prácu s novým materiálom. V tomto prípade je to win-win pre viacero strán. 

Ako sa vám podarilo navrhnúť niečo, čo rešpektuje aj českú, aj etiópsku kultúru?

V architektúre vidno hlavne tú etiópsku; chceli sme, aby stavba zapadla do svojho prostredia a bola jeho prirodzenou súčasťou. Českú kultúru sme preniesli hlavne do interiéru, veľké zasklené átriá odkazujú na českú sklársku tradíciu. Problém nastal iba na začiatku, keď sme rozmýšľali, ako tento problém uchopiť, do akej miery a akým spôsobom dostať Česko aj Etiópiu do návrhu nenásilným spôsobom. Keď sme toto vyriešili, návrh sa ďalej vyvíjal veľmi prirodzene. 

Váš projekt je trvalo udržateľný. Čo to v praxi znamená, respektíve čo si má pod týmto pojmom predstaviť bežný človek?

Udržateľná architektúra uspokojuje svoje dnešné potreby bez toho, aby to bolo na úkor budúcich generácií. Budovy sú jedným z najväčších spotrebičov planéty, spotrebujú energie, suroviny, vodu a vytvárajú stavebný odpad. Procesy, ktoré sa v udržateľnej architektúre dejú, by mali byť cirkulárne; znamená to, že energie či materiály by mali byť spracované, následne recyklované a použité opäť. Využívanie miestnych surovín a lokálnych materiálov nielen vo výstavbe poskytuje sebestačnosť a zároveň šetrí energie. Stáva sa, že budovy sú prezentované ako udržateľné iba preto, že majú nejaké „zelené“ prvky, no v konečnom dôsledku až také udržateľné nie sú. Treba začať od kostry - konštrukcie stavby, a následne princípy šetrné k planéte uplatňovať ďalej. Architektúru treba chápať ako živý organizmus. 

Čo ste teda pri navrhovaní použili?

Hlavným stavebným materiálom je pálená tehla. Prvoplánovo sme uvažovali aj o kolorovanom betóne, veď všetci architekti ho milujú a vyzeral na niekoľkých príkladoch neskutočne. Potom sme sa začali zamýšľať aj nad ekologickou stránkou stavby; presvedčil nás aspekt, že pálená tehla je typický materiál pre Afriku. Napokon, má svoje čaro, jej perforáciou sme vytvorili funkčné zásteny, ktoré vytvárajú obyvateľom ambasády tienený priestor, a navyše je to zaujímavý kompozičný prvok fasády. Je to prepojenie funkcie, estetickej stránky a ekologického prístupu k projektu.

Kto vás viedol?

Architekt Štefan Polakovič, ktorý pôsobí ako hosťujúci profesor na Fakulte architektúry. Musíme povedať, že to bola veľmi príjemná spolupráca a išlo to skoro samo. 

Ešte nám prezraďte, čo máte v pláne po ukončení štúdia? Zostať na univerzite, alebo vás láka  súkromná prax?

Kristína: S myšlienkou pokračovať na doktorandské štúdium sme koketovali obidve, no Jana si našla ateliér, v ktorom je spokojná a zatiaľ neplánuje odísť, tak do toho idem len ja. Človek však nikdy nevie, ako sa veci vyvinú, a myslím, že sa naše cesty nerozchádzajú.  

Ako oddychujete? Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Robote:) Ale nie, myslím, že obidve sa snažíme nájsť zdravú rovnováhu medzi školou, prácou a súkromným životom. Celkom sa nám to darí a nakoľko sa nám prepojili skupiny priateľov, trávime spolu veľa voľného času na horách, výstavách, rôznych akciách. Popritom máme každá ešte kopec vedľajších záujmov. V živote je potrebné nájsť ten správny balans.