Prejsť na obsah
Verejnosť

Prekonali ťažké začiatky, majú za sebou obrovský kus práce. A na konci je spoločné dielo, ktorým sa dnes pýši celá univerzita.

Rok 2009. Na Strojníckej fakulte STU v Bratislave pôsobí jediný študentský formulový tím, AM Team, ktorý vyvíja monopost so spaľovacím motorom a zúčastňuje sa na medzinárodných súťažiach Formula Student konajúcich sa v Európe. Tento tím tvoria dokopy možno dve desiatky študentov, z ktorých niektorí si na súťaži všimli aj vtedy pomerne novú kategóriu, a to kategóriu elektrických monopostov. Rozhodli sa teda, že chcú byť inovatívni a chcú skonštruovať prvý študentský elektrický pretekársky monopost na Slovensku. Títo motivovaní mladí ľudia boli v akademickom roku 2009/2010 už zrovna študentmi inžinierskeho stupňa štúdia, čiže museli uvažovať aj nad témou svojich diplomových prác. Témy, ktoré ponúkali jednotlivé ústavy na fakulte, neboli pre nich dostatočne atraktívne, a tak sa zhodli, že by svoju diplomovú prácu orientovali na problematiku vývoja elektrického monopostu. Samotný návrh, konštruovanie a výroba pretekárskeho vozidla si vyžaduje prácu nielen zopár jednotlivcov, ale prácu celého kolektívu, a preto bolo treba spraviť nábor do rozbiehajúceho sa projektu. Dokopy sa im podarilo nalomiť ďalších 8 študentov, ktorí boli ochotní venovať všetok svoj voľný čas a verili, že by sa im takýto projekt spoločne mohlo podariť rozbehnúť.

formula


Prvou misiou bolo presvedčiť vedenie

Začiatky bývajú ťažké. Ak ste chceli založiť nový študentský formulový tím, bolo treba o tom najprv upovedomiť vedenie školy, nakoľko na medzinárodnej súťaži sa vystupuje pod hlavičkou univerzity. Čiže pred týmito chalanmi stála na začiatku neľahká úloha, a to presvedčiť vedenie Strojníckej fakulty, že podporiť projekt STUBA Green Team sa vyplatí. Počiatočný pesimistický pohľad po predstavení celého plánu projektu však opadol a vtedajší dekan odobril vznik nového tímu.

Prišli však aj iné problémy... Priestory pre ďalší tím na fakulte neboli, členovia fungovali v učebniach a labákoch iba na základe akejsi dohody s profesormi. S výrobou súčiastok to tiež nebolo jednoduché. Našťastie sa väčšina súčiastok na prvý monopost dala ešte vyrobiť aj na strojoch dostupných v škole. Nakoľko sa projekt ešte len rozbiehal, oslovovanie potenciálnych sponzorov nebolo vždy úspešné, čiže tomu zodpovedal aj niekoľkonásobne nižší rozpočet v porovnaní s tým, s akým sa pracuje v aktuálnej sezóne. Aj napriek všetkým kompromisom zo strany školy, ktoré sa podarilo vybaviť, sa Green Team na zázemie zahraničných tímov ani z ďaleka nechytal.

Kľúčovým bol prvý úspech

Kto by bol povedal, že z myšlienky zo študovne sa podarí hneď v historicky prvej sezóne kvalifikovať na najprestížnejšiu súťaž Formule Student, konajúcu sa v nemeckom Hockenheime, a dokonca vyhrať 1. miesto v disciplíne Cost report, teda najlepší pomer cena/kvalita monopostu. Takýto úspech prilákal množstvo nových sponzorov, čiže rozpočet na nasledujúce sezóny sa rapídne zvýšil a projekt sa tak mohol začať rozrastať. 10 rokov fungovania tímu nebolo spojených len s pozitívnymi momentmi. Bolo sa treba vysporiadať s odchodom generálneho partnera, požiarom formule, nedostatkom členov alebo aj s dusnou atmosférou v tíme či problémami s priestormi. Avšak, aj negatívne skúsenosti vedia tím dokonale utužiť a vyburcovať k lepšiemu výkonu. Podaril sa však aj technologický progres, terajšia formula je o viac ako 100 kg ľahšia, namiesto 1 motora sa prešlo na koncept pohonu všetkých štyroch kolies, trubkový rám vystriedal samonosný karbónový monokok, pribudli aerodynamické prvky, multifunkčný volant a mnoho ďalších inovácii. 

V priebehu sezón projekt vzniknutý na Strojníckej fakulte začal naberať štatút celouniverzitného projektu, nakoľko postaviť funkčný elektrický prototyp formuly nie je len záležitosťou strojárov, ale aj elektrotechnikov, programátorov, technológov či ekonómov a manažérov. Nábory sa konali na všetkých fakultách, tím sa však držal dlhodobo na úrovni 20-25 členov. 

Roky práce priniesli ovocie

V aktuálnej sezóne má vedenie tímu k dispozícii 60 členov a vyvíjajú nielen elektrickú formulu, ale aj elektrickú autonómnu formulu. 10 rokov práce, počas ktorých sa na projekte vystriedali približne 2 stovky ľudí, je dnes dostatočne viditeľných vo všetkých stránkach tímu. Monopost si každoročne drží konkurencieschopnosť na súťažiach, kde aj rozhodcovia pozitívne hodnotia nielen technickú stránku, ale aj tím. Green Team v súčasnosti funguje ako stredne veľká firma, vedenie tímu si pripravuje detailné časové a finančné plány, a spoločne navrhujú súčiastky a celý monopost podľa pravidiel súťaže. Členovia sú rozdelení podľa záujmu do 5 divízií, z ktorých každá má vlastného manažéra. Manažéri spolu s kapitánom tímu tvoria vedenie, ktoré sa pravidelne stretáva aj dvakrát týždenne, aby v utorky plynule prebehlo tímové stretnutie a aby každý člen odišiel zo stretnutia so zadefinovanou úlohou. Organizujú stretnutia s partnermi a zástupcami univerzity, píšu stovky mailov za deň, dohadujú spolupráce, pracujú na propagácii tímu na sociálnych sieťach alebo sa snažia priblížiť verejnosti účasťou na rôznych podujatiach.

Z nadšenia

Organizujú teambuildingy, nábory, rollout, zveľaďujú si spoločné priestory, vybavujú objednávky, školenia, výrobu súčiastok vo firmách. Toto všetko robia študenti dobrovoľne s cieľom odísť zo školy iní, ako väčšina absolventov vysokých škôl. Nikto z členov nepoberá za prácu v tíme plat, nemá ani žiadne výhody v škole, ba niekedy je členstvo v tíme skôr na príťaž. Niečo málo o tom vedia aj ich rodičia, ktorí sú šťastní, keď ich po mesiaci uvidia prísť domov, a aj to len na kávu alebo vyprať si oblečenie. Taktiež by sa k tomu vedeli vyjadriť aj vyučujúci, ktorým občas robia vrásky na čele aj tým, keď im napríklad týždeň pred odovzdaním semestrálnej práce oznámia, že si prečítali názov témy a možno už aj začnú písať. Našťastie „greenteamáci“, ktorých charakteristické črty sú šikovnosť, vytrvalosť, sem-tam aj tvrdohlavosť či cieľavedomosť, vždy všetko s prehľadom stihnú a robia dobré meno aj fakulte, aj univerzite. 

V minulej sezóne však vedenie tímu hľadalo nový impulz pre členov. Dlhšiu dobu bol problém s priestormi, v ktorých každodenne pracovali. Ako bolo aj na začiatku spomenuté, prvú sezónu fungovali v učebniach a labákoch, neskôr im však bol pridelený aj vlastný priestor. Priestor, ktorý kedysi niesol názov „Vývojové dielne a laboratóriá“, bol pravidelne vytápaný a elektroinštalácia bola taktiež nevyhovujúca a nespĺňala už žiadne kritériá. Museli si teda pravidelne po prívalových dažďoch odčerpávať vodu, ktorá tam natiekla, a fungovali často na 2-3 zásuvkách, na ktorých bolo napojených aj 10-násobne viac spotrebičov. Rozhodli sa teda, že si priestor svojpomocne prerobia.

Na začiatku bola skepsa

Zo začiatku tento krok nebrala skepticky len škola, ale aj časť tímu a nikto neveril, že by sa niečo také mohlo podariť. Z rozpočtu na stavbu monopostu si vyčlenili len niečo málo cez 2 000 eur na prerábku dielne o výmere 400 m2. Zvyšok zháňali z externých zdrojov, darovali aj vlastné štipendiá a niektorí zainvestovali aj z vlastného vrecka. Keď sa po 6 mesiacoch a 12 hodinách denne partii 5 študentov už konečne podarilo vyriešiť problém s vytápaním dielne a získaním sponzora na novú elektroinštaláciu do celej dielne, otvorila sa aj možnosť získať finančnú podporu zo strany školy. Po približne trištvrte roku mali dielňu na 90 % hotovú a v apríli sa už mohli sťahovať späť. Každá z 5 divízií má pridelenú vlastnú časť dielne a spoločne zdieľajú priestory ako kuchynka, kúpeľňa, šatňa či oddychová zóna. Toto všetko s kombináciou tak banálnych vecí, ako kúpa nového kávovaru alebo pukancov do mikrovlnky, spôsobili, že nový priestor sa využíva natoľko, že ich každý deň o 22:00 prídu vrátnici slušne popohnať domov. Pozitívne vnímajú zmenu aj bývalí členovia, ktorí sa dokonca začali aktívne venovať tímu, nie však na vývoji nového monopostu, ale vo svojom voľnom čase pracujú na repase staršieho monopostu. Okrem toho tak môžu mladší členovia požiadať hocikedy skúsených členov o radu či názor, čo má obrovský prínos pre tím pri celom procese vývoja.

Po desiatich rokoch otvorili novozrekonštruované priestory

Od roku 2009 ubehlo 10 rokov, a tak sa 25. októbra 2019  STUBA Green Team rozhodol zorganizovať oslavy 10. výročia založenia tímu spolu s partnermi, akademickou obcou, nadšencami, a najmä zakladateľmi tímu. Program sa začal oficiálnymi príhovormi: kapitána tímu Mareka Habaru, pána dekana Strojníckej fakulty prof. Ing. Ľubomíra Šooša, PhD., a samozrejme pána rektora prof. Ing. Miroslava Fikara, DrSc.. Následne vedúci mechanickej a elektrickej divízie, Miroslav Krempaský a Martin Sedláček, zhrnuli technologický progres, ktorý sa podarilo dosiahnuť počas doby fungovania tímu. Nováčik Matúš Pipich obohatil program svojím pohľadom na fungovanie tímu, vízie a ciele do novej sezóny. Oficiálnu časť ukončil pán dekan Šooš udelením ocenení zakladateľom tímu a súčasnému zloženiu tímu. Ďalšia časť tohto podujatia sa už konala priamo v dielni, kde vládla uvoľnená atmosféra.

Po slávnostnom prípitku a  prestrihnutí stuhy rektorom, dekanom SjF a kapitánom tímu boli oficiálne otvorené novozrekonštruované priestory. Dielňa sa naplnila po okraj návštevníkmi, ktorí mali možnosť vidieť priestory, v ktorých títo študenti pracujú, vystavené formuly, jedinečné komponenty, a tiež sa tam mohli občerstviť. 

Po akcii nasledovalo množstvo pozitívnych ohlasov či už zo strany školy, partnerov, alebo verejnosti. Veríme, že aj v nasledujúcich rokoch nová generácia členov prinesie mnoho inovatívnych nápadov, ako tá terajšia,  že o ďalších 10 rokov budeme oslavovať znova.

Text: Marek Habara
Foto: STUBA Green Team

Reportáž vyšla pôvodne v časopise Spektrum 03/2019.