Prejsť na obsah
Verejnosť

Portál Startitup zverejnil rozhovor o Vysokoškolskom umeleckom súbore Technik. Celý rozhovor nájdete na: http://ix.sk/2ZCAW

Umelecký súbor Technik dáva veciam, na ktoré sa zabudlo, možnosť opäť ožiť. Robia Slovensku skvelé meno aj v zahraničí

Autorka: Ľubica Račeková, startitup.sk

zdroj: Matúš Lago

Tech­nik, vy­so­koš­kol­ský ume­lec­ký súbor STU, čo­sko­ro oslá­vi už 65. vý­ro­čie. Rozprávame sa s jeho riaditeľkou Ľubicou Meškovou.

Folklórny súbor Technik STU

 S va­ši­mi štu­dent­mi cho­dí­te po ob­ciach a stre­tá­va­te sa s pa­mät­ník­mi. Ako niečo ta­ké­to pre­bie­ha?

Člen­mi sú­bo­ru Tech­nik sú pre­važ­ne štu­den­ti, ktorí štu­du­jú na vy­so­kých ško­lách v Bra­ti­sla­ve. Tech­nik je ich ko­níč­kom. V dneš­nej dobe sa už ťažko do­stá­va k pô­vod­ným pa­mät­ní­kom, alebo ako sa medzi nami folk­lo­ris­ta­mi ho­vo­rí, k no­si­te­ľom tra­dí­cií. Žiaľ, po­stup­ne od­chá­dza­jú.
Preto sa musíme k prameňom dostávať cez záznamy či knihy. Keď som bola naposledy na výskume v roku 2012 v Ábelovej, Polichne a Lentvore v okrese Lučenec, chodili sme od domu k domu. Kto nám čo zaspieva, kto nám čo povie, kto čo ukáže a možno aj predá ten ktorý kroj.

Stretávate sa s rôznymi ľuďmi. Zažili ste niečo zaujímavé?

Boli sme u jed­nej sta­rej panej, ktorá po­cho­va­la dcéru. V dome bý­va­la sama, od­ká­za­ná len na pomoc vnuč­ky. Majú takú tra­dí­ciu, že ak rodič, teda matka pre­ži­je dieťa, má už do­ži­vot­ný smú­tok. Ne­smie spie­vať pies­ne alebo ob­lie­kať sa do pes­trých fa­rieb. Po­kiaľ umrie man­žel alebo man­žel­ka, smú­tok trvá dva roky. Keď sme boli u nej pr­vý­krát, roz­prá­va­la o svo­jej mla­dos­ti, ako pra­co­va­li v hore, tan­co­va­li s ho­rá­rom v skri­ni a ako ich Nemci na­há­ňa­li. Oči jej na tú chví­ľu omlad­li. Potom za­spie­va­la svet­skú pie­seň zo spev­ní­ka v sta­ro­slo­ven­či­ne. Spý­ta­la som sa jej, či mi predá kroj. Vá­ha­la a po­ve­da­la, že keď prí­de­me na­bu­dú­ce, že predá a po­ra­dí sa s vnuč­kou. Tak sme priš­li, a do­kon­ca aj s ho­rá­rom. To bolo ra­dos­ti. Viete, ako sa te­ši­la… A aj za­spie­va­la veľa, veľa pes­ni­čiek. Na­prí­klad: ,,Medzi dvoma hájky na tej lúčke, ras­tie ďa­te­lin­ka samé púčke.“ A pre­da­la nám aj kroj. Máme ho v Tech­ni­ku a je nád­her­ný.

Aký je zmy­sel pro­jek­tu?

Dáte nie­čo­mu, na čo sa už za­bud­lo, opäť mož­nosť ožiť, zveč­niť, a tak sa to za­pí­še ľuďom do pa­mä­ti. Učíte ich to, aj keď ne­pria­mo, spoz­ná­vať. Vďaka Tech­ni­ku sme takto oži­vi­li Ábe­lo­vú, kroje z Bra­no­va a mnoho ďal­šie­ho. Teraz by sme chce­li vrá­tiť slávu Zá­ho­riu. Je to je­di­neč­ný re­gi­ón. Aj keď hra­ni­čí ešte s kraj­ší­mi a veľmi sr­deč­nej­ším mo­rav­ským re­gi­ó­nom. Dúfam, že majú veľa spo­loč­né­ho…

Ľudia vám dávajú svoje kroje alebo ich len požičiavajú na inšpiráciu?
Niekedy dávali, lebo sa tešili, že prežijú a bude o nich dobre postarané. Mnohí však zistili, že sa to dá speňažiť a predávajú ich za nehorázne sumy. A tak sme si začali sami šiť a vyšívať. Akurát materiály sú už ťažko dostupné. Ale stále sa nájdu dobrí ľudia a potešia nás darmi, respektíve predajú za prijateľné sumy. Dávame si záležať na krojoch a ich doplnkoch.

Kroje šijete počas nejakého umeleckého krúžku na univerzite?
Nemáme umelecký krúžok. Máme iba odhodlanie a skvelých členov, ktorí chcú. Sú však medzi nami aj takí, ktorí si vyšívajú kroje sami aj šijú, zhotovujú, a to nielen dievčatá, ale aj chlapci. Možno raz. Nikdy nehovorte nikdy.

Folk­lór­ny súbor Tech­nik STU bol ne­dáv­no na fes­ti­va­le v Me­xi­ku, po­vie­te nám o tom viac?

Bol to pre­krás­ny fes­ti­val − In­ter­na­ti­onal fes­ti­val Santa Lucia 2017- Mon­ter­rey, štát Nuevo Leon. Bol to 10. roč­ník. Spolu s nami tam boli folk­lo­ris­ti z Ma­ďar­ska, Lo­tyš­ska, Chor­vát­ska, Ar­gen­tí­ny a ne­ko­neč­né množ­stvo umel­cov z ce­lé­ho sveta. Fes­ti­val trval od 20. sep­tem­bra do 8. ok­tób­ra. Bol roz­lo­že­ný po všet­kých čas­tiach štátu Nuevo Leon. My sme vy­stu­po­va­li v mes­tách Mon­ter­rey, San Pedro, Bus­ta­man­te, Gar­cia, San Ni­co­las, Cer­ral­vo, San Bar­na­be. Vždy to boli ho­di­no­vé pred­sta­ve­nia. Naj­väč­ší prob­lém bol vždy s na­sta­ve­ním našej mu­zi­ky. Prvá skúš­ka, ktorá mala trvať 20 minút, trva­la 40 minút. Ne­ve­de­li nás na­zvu­čiť. Vždy je to tak. Na­zvu­čiť do­ko­py husle, violu a basu je ná­roč­né. S na­ši­mi pred­sta­ve­nia­mi sme sa do­sta­li až na hlav­né pó­dium na ná­mes­tie Ex­pla­na­da de los Hé­ro­es. Bol to nád­her­ný zá­ži­tok. Ná­sled­kom toho bolo ranné vy­sie­la­nie v te­le­vi­se Mon­ter­rey. Mies­to sľú­be­ných 7 minút nám dali 15. Veľmi sme sa te­ši­li ta­kým­to ma­lič­kos­tiam.

Viem, že pred od­cho­dom ste mali isté prob­lé­my, bolo to vážne?

20. sep­tem­bra 2017 za­siah­lo Me­xi­ko silné ze­me­tra­se­nie s mag­ni­tú­dou 7,1. V ten deň sme mali pred­po­sled­ný ná­cvik, pred spo­loč­nou zhráv­kou, kde sa všet­ky zlož­ky (hudba, spev, tanec) spo­loč­ne zhrá­va­jú do uce­le­né­ho prog­ra­mu. Na tom ná­cvi­ku som ich po­chvá­li­la a po­ve­da­la som, že sú pri­pra­ve­ní na zá­jazd a nech si ho užijú. Ráno sme sa na fa­ce­bo­oko­vej strán­ke fes­ti­va­lu Santa Lucia do­zve­de­li, že zo so­li­da­ri­ty k uda­los­ti sa fes­ti­val po­za­sta­vu­je.

Ako ste na to re­a­go­va­li?

Bol to šok, hla­vou vám pre­beh­ne, ako to teraz po­ve­dať čle­nom a čo všet­ko nás čaká pri stor­ne. Potom, keď to už roz­dý­cha­te, roz­mýš­ľa­te nad ne­šťas­tím dru­hých a na­ko­niec si po­vie­te, že tak to asi malo byť. Naša ma­na­žér­ka Lenka De­mo­vi­čo­vá na­pí­sa­la mail na ve­de­nie fes­ti­va­lu a ča­ka­li sme, čo bude. Od­po­veď priš­la v znení: Dont´t worry Lenka, the fes­ti­val will be.

Na­sta­li ne­ja­ké or­ga­ni­zač­né zmeny?

Fes­ti­val trval od 20. sep­tem­bra do 8. ok­tób­ra. Zo so­li­da­ri­ty k obe­tiam bol fes­ti­val do 28. sep­tem­bra za­tvo­re­ný, teda iba jeho hlav­né pódia v meste Mon­ter­rey. Mesto Mon­ter­rey je od Me­xi­ko City vzdia­le­né 990 ki­lo­met­rov. Strach sme, sa­moz­rej­me, mali, keďže sme pri­stá­va­li v Me­xi­co City, ale z lie­tad­la sme ne­vi­de­li žiad­ne škody. Me­xi­co City je ne­uve­ri­teľ­ný kolos, veľké mesto. Je to ako keby ste hľa­da­li ihlu v kope sena. Veď sa­mot­né mesto Mon­ter­rey ma 5 mi­li­ó­nov oby­va­te­ľov, čiže sme bý­va­li v malom Slo­ven­sku.

Pre­sved­či­li sme seba aj na­šich prí­buz­ných, že to zvlád­ne­me, zba­li­li kufre a vy­ra­zi­li. Na­ko­niec sa aj šťast­ne vrá­ti­li a ne­ľu­tu­je­me. Vraj sa máme o rok vrá­tiť, a aj by sme sa, keby to ne­bo­lo tak fi­nanč­ne ná­roč­né. Tento rok sme po­kry­li ces­tov­né ná­kla­dy vďaka Mi­nis­ter­stvu škols­tva, vedy, vý­sku­mu a špor­tu, Gran­to­vé­mu sys­té­mu Mi­nis­ter­stva Kul­tú­ry Fondu na pod­po­ru ume­nia, Slo­ven­skej tech­nic­kej uni­ver­zi­te a prís­pev­ku čle­nov sú­bo­ru.

Aké sú vaše ďal­šie ciele?

Ciele sú­bo­ru sú mo­men­tál­ne pri­pra­viť sa na 65. vý­ro­čie, ktoré nás čaká na pre­lo­me ok­tób­ra a no­vem­bra 2018. Pri­pra­vu­je­me nový prog­ram ve­no­va­ný bý­va­lým ge­ne­rá­ciám. Spolu s nimi pri­pra­vu­je­me dve pub­li­ká­cie o Cy­ri­lo­vi Zá­le­šá­ko­vi, za­kla­da­te­ľo­vi Folk­lór­ne­ho hnu­tia na Slo­ven­sku a dl­ho­roč­nom ume­lec­kom ve­dú­com, a cho­re­o­gra­fo­vi sú­bo­ru Tech­nik, a tak­tiež cel­ko­vo o sú­bo­re Tech­nik. K tomu náš čaká na­hrá­va­nie no­vé­ho CD no­si­ča. Takže bu­de­me mať roz­hod­ne silný rok 2018 a verím, že to spo­loč­ne všet­ko zvlád­ne­me.