Prejsť na obsah
Verejnosť

Dňa 30. júla 2019 prišla legenda robotiky Ruzena Bajcsy z Kalifornskej univerzity v Berkeley na svoju alma mater. V roku 1967 získala na Elektrotechnickej fakulte SVŠT doktorát ako vôbec prvá žena na Slovensku. Dnes patrí k TOP 50 vedkyniam sveta.  “Ozajstnú vedu spoznáte podľa toho, že obsahuje: teóriu, experiment a výpočty,” odkázala na bratislavskej prednáške.

 

skuska

Ruzena Bajcsy prichádza na svoju bratislavskú prednášku (spolu s dekankou FIIT STU Máriou Bielikovou) 

 

Ruzena Bajcsy sa narodila v Bratislave v roku 1933 do rodiny stavebného inžiniera Felixa Kučeru. Po roku 1938 sa životy židovských rodín na Slovensku ocitli v dôsledku radikálnych protižidovských opatrení ľudáckeho režimu v ohrození. Ani konvertovanie na katolícku vieru v roku 1938 rodinu Kučerovcov v podmienkach vojnového slovenského štátu nezachránilo.

Ťažké detstvo za slovenského štátu 

„Otec mal ako žid a stavebný inžinier prezidentskú výnimku, ktorá ho na chvíľu chránila pred transportmi do koncentračných táborov,“ spomína Bajcsy. Vojnu takmer celá jej rodina, vrátane rodičov, neprežila. Na jeseň roku 1944 rodinu Kučerovcov, ktorí sa v tom čase skrývali vo Zvolene, niekto udal a oboch rodičov odvliekli a neskôr popravili nacisti. 11-ročná Ružena spolu so svojou mladšou sestrou iba náhodou prežili: “Mali sme šťastie. Schovali sme sa v miestnosti, ktorú nemeckí vojaci neprehľadávali. Spomínam si ako mi mama povedala, aby sme boli ticho, a že sa za chvíľu vráti. Už som ju nikdy nevidela,” spomína v oral-historickom rozhovore z roku 2002. 

“Skončili sme s mojou malou sestrou v sirotinci. Zachránili nás Slováci v Červenom kríži. Sestra žila neskôr u tety v Budapešti,  a ja som svoje tínedžerské roky strávila v Bratislave v prostredí katolíckej charity. Tú neskôr vystriedala náhradná rodina. Sú dobré a zlé veci. Život nie je jedna rovná čiara, mám na Slovensko aj dobré spomienky. Bolo to však veľmi ťažké,” hovorí.

Ružena sa po vojne presťahovala do Bratislavy, kde nastúpila na dievčenské gymnázium na Dunajskej ulici. Tam sa prejavil jej veľký talent na matematiku - v roku 1952 preto nastúpila na štúdium elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT), ktorú skončila v roku 1957. Kvôli zlému kádrovému posudku však musela po skončení zo školy odísť a 5 rokov pracovala ako inžinierka vo fabrike.

Doktorát na technike v Bratislave

V roku 1962 nastúpila opäť na SVŠT na doktorandské štúdium. V rámci štúdia absolvovala 4-mesačný pobyt v Sovietskom zväze, kde sa učila pracovať s počítačom Ural-2. Ten bol neskôr - ako vôbec prvý sálový počítač v Československu - inštalovaný práve na SVŠT.  Ružena Bajcsyová pracovala ako programátorka a smenová inžinierka pri obsluhe magnetickej pamäte Uralu-2. Išlo o elektrónkový počítač, ktorý ešte nebol postavený ani na báze tranzistorov a programoval sa prostredníctvom perforovania filmov na princípe binárneho resp. hexadecimálneho kódu.

rferfgerInžinierka Ružena Bajcsyová pri obsluhe magnetickej pamäte počítača Ural-2 (21.10. 1963) 

 

Vysokú úroveň techniky v Bratislave v tom čase potvrdzuje aj téma dizertačnej práce Ruženy Bajcsyovej - už v polovici 60. rokov sa výskumne zaoberala oblasťou strojového učenia. Prácu v roku 1967 úspešne obhájila a stala sa vôbec prvou ženou na Slovensku, ktorá získala doktorát z elektrotechniky.



Potvrdenie o doktoráte Ruženy Bajcsyovej na SVŠT

Ružena Bajcsyová bola prvou ženou s doktorátom z elektrotechniky na Slovensku (1967)

 

Na jeseň roku 1967 získala štipendium a odchádza na ročný študijný pobyt do USA. V roku 1968 oficiálne požiadala o predlženie pobytu na ďalšie 2 roky. Do Československa sa kvôli okupácii krajiny armádou Sovietskeho zväzu už nevrátila. V roku 1972 dokončila na Stanforde doktorát z informatiky (computer science) u známeho profesora Johna McCarthyho.

Veľká kariéra v Amerike

Po doktoráte získala miesto asistentky na univerzite v Pennsylvánii, kde zakladá vlastné robotické laboratórium a v čase zrodu prvých objavov v oblasti robotiky a umelej inteligencie sa vedecky presadí vlastnou teóriou o tzv. “active perception”. Tá je založená na myšlienke, že aj pri robotoch treba zohľadňovať spôsob, ako sa učia a spoznávajú svoje okolie. Dnes to už bude znieť banálne, ale na začiatku 80. rokov to bola revolučná myšlienka. Bajcsy si uvedomila, že ak majú roboti lepšie vnímať okolie, musia vnímať a konať menej ako stroje a viac ako ľudia. O vnímaní neuvažovala ako o pasívnom procese, v ktorom boli dáta z meraní získané statickými snímačmi. Vyvinula roboty, ktoré vnímali okolie aktívnym pohybom kamier, rôznych senzorov, a aj dotykom. “Inžinieri sa pozerajú na svet iba ako na systém spätných väzieb. Ja som sa na to - asi aj vďaka štúdiu psychologickej literatúry - začala pozerať trochu inak. Kombinovala som pri tom dva pohľady: jednak spracovanie signálu, a jednak proces získavania informácií a to som pomenovala ako aktívna percepcia”.  

Jedným z najúspešnejších vedeckých projektov profesorky Bajcsy bol digitálny atlas mozgu, ktorý začala vyvíjať v polovici 70. rokov v Pennsylvanii. Ako sama hovorí, bola to náhoda - lekárska fakulta bola neďaleko jej pracoviska, a preto tam občas zašla.  Stimul prišiel na jednom sedení, kde lekári analyzovali CT snímky mozgu. CT (computer tomography) a MRI (magnetic resonance) boli v tom čase nové technológie, vďaka ktorým lekári dokázali vidieť napríklad tumor, no iba na základe CT snímky ho často nevedeli presne lokalizovať a preto ani nedokázali chirurgicky zasiahnuť. Ruzena Bajcsy vytvorila digitálny atlas mozgu a vymyslela algoritmus, ktorý dokázal prepojiť CT a MRI snímky a porovnať ich s anatomicky presným modelom zdravého mozgu, vďaka čomu sa CT snímky stali pre lekárov oveľa lepšie čitateľnejšími. 

Od roku 2001 pôsobí na Kalifornskej univerzite v Berkeley, kde založila a vedie vlastné robotické  laboratórium (HART Lab). V ňom dodnes učí študentov a venuje sa inováciám v oblasti biomedicínskeho inžinierstva. Preniká tiež na najvyššie poschodia riadenia americkej vedy - od roku 2000 bola riaditeľkou odboru počítačových vied a informačných technológii na National Science Foundation (NSF).

V roku 2004 ju magazín Discover zaradil do zoznamu TOP 50 vedkýň sveta. V roku 2009 získala prestížnu medailu od Benjamin Franklin Institute. Profesorka Bajcsy je autorkou viac než 250 vedeckých článkov, napísala 25 kapitol v knihách a množstvo technických správ z experimentov. Vyškolila viac než 50 doktorandov. Je držiteľkou čestných doktorátov z univerzít v Pennsylvanii, v Ljublane a tiež z Kráľovského technického inštitútu v Štokholme.

“Mojím cieľom v živote vždy bolo robiť technológiu užitočnou,” vyznala sa pri preberaní medaily Benjamin Franklin.