Prejsť na obsah
Verejnosť

Odborníci zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Univerzity Komenského v Bratislave publikovali článok v prestížnom vedeckom časopise SCIENCE s názvom: „Ancient lowland Maya complexity as revealed by airborne laser scanning of northern Guatemala“.

Článok predostiera výsledky prelomového výskumu mayskej civilizácie založené na výsledkoch laserového scanovania pralesa.

Súčasťou 18-členného autorského kolektívu zo špičkových svetových univerzít je i trojčlenný slovenský autorský tím, a to:

 Ing. Tibor Lieskovský, PhD., zo Stavebnej fakulty STU

 a prof. Milan Kováč, PhD. a Mgr. Tomáš Drápela, PhD., z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Slovenský tím zohrával pri tomto  medzinárodnom výskume podstatnú rolu. Z územia, ktoré samostatne spracoval (160 km2), dokázal identifikovať až 5 112 nových mayských stavieb a okrem nich až 6 080 poľnohospodárskych terás.

science  Mayovia

Práve poľnohospodárske prvky tvorili samostatnú analytickú tému slovenského tímu. Výsledky, ktoré spracoval a následne overil pomocou archeologických vykopávok v teréne, patria medzi dôležité časti celého výskumu. Dokazujú totiž existenciu sofistikovaných  agrárnych systémov a tie môžu viesť i k vysvetleniu, prečo civilizácia Mayov zanikla.

Sofistikované agrárne systémy naznačujú jednak vysokú hustotu obyvateľstva v oblasti a jednak environmentálnu zraniteľnosť celého systému, čo mohlo viesť ku tzv. „kolapsu mayskej civilizácie“ v 9. stor. n. l.

 Autori novej štúdie v Science dosiaľ zmapovali 2144 km2 Mayskej biosférickej rezervácie v Guatemale a identifikovali 61 480 starovekých objektov. Na základe toho odhadli, že v tzv. neskoroklasickom období (r. 650 až 800 n. l.) v oblasti žilo 7 až 11 miliónov ľudí. Ide celkovo o oblasť okolo 95-tisíc štvorcových kilometrov, takže hustota osídlenia sa tu podobala dnešnej hustote obyvateľstva Slovenska.

Ako uvádza štúdia v Science, na dosiaľ zmapovaných 2144 km2 Mayskej biosférickej rezervácie v Guatemale identifikovali 61 480 starovekých objektov. Na základe toho odhadli, že v tzv. neskoroklasickom období (r. 650 až 800 n. l.) v oblasti žilo 7 až 11 miliónov ľudí.

Náš tím sa spolupodieľal na tvorbe metodiky, ktorú používa celé medzinárodné konzorcium pracujúce na projekte. Vyvinuli sme napríklad špeciálne zobrazovacie techniky a postupy, ktoré nám umožňujú zachytiť  aj jemné štruktúry (zavlažovacie kanály, polia, chodníky), ktoré by bežnými postupmi neboli takmer vôbec rozpoznateľné. Na základe týchto postupov  sme v (digitálnych)  LIDARových dátach identifikovali pozostatky mayskej civilizácie v tej oblasti Guatemalskej džungle, kde  dlhodobo pôsobíme od roku 2009. Výsledky spracovania týchto dát sme posledné sezóny overovali aj priamo v teréne. Pri spracovaní a interpretácií výsledkov celého konzorcia dostal náš tím na starosť vyhodnotenie informácii z oblasti mayského poľnohospodárstva. Táto oblasť je dôležitá práve kvôli pochopeniu možností obživy a limitov mayskej civilizácie a predpokladáme, že jej výskum prispeje aj k pochopeniu okolností ktoré viedli k náhlemu zániku (kolapsu) tak vyspelej a zložitej civilizácie. Pre konzorcium sme vytvorili aj kartografické (mapové) zobrazenie výsledkov, ktoré boli použité vo výslednom článku,“ vysvetľuje T. Lieskovský prínos slovenských vedcov k výsledkom štúdie.

Vedci Lieskovský a KováčVedci a autori článku v Science T. Lieskovský z STU (vpravo) a M. Kováč z UK.

Už na základe predbežných analýz sme zistili, že v tak zložitej krajine, kde mayská civilizácia existovala (vápencový kras), mali Mayovia problém dodať živiny slúžiace na pestovanie rastlín. Vyvinuli kvôli tomu zložité systémy polí a zavlažovacích kanálov. Náš tím objavil viac ako 5 000 poľnohospodárskych terás v hlbokých údoliach v krajine. Analýzou sme zistili, že na ich budovanie museli použiť viac materiálu a úsilia ako na budovanie ich vyspelých miest,“ dodáva T. Lieskovský.

Skvelá správa o štúdii v Science prichádzal len pol roka potom, ako tento tím vedcov oznámil, že publikoval najnovšie výsledky v National Geographic.  Článok o tomto úspechu na ww.stuba.sk

Vedci na téme naďalej pracujú v rámci projektu APVV. Už na jar, počas obdobia sucha, je naplánovaná ďalšia sezóna v Guatemale.

Čo zistili slovenskí vedci v rámci slovenského polygónu:

Rozsah 160 km2

  • Hustota mapovania pred lidarom 0.2 bodu/m2, po Lidare 15 bodov/m2, reálne po filtrovaní sa na zem dostali cca 2 body/m2
  • Pred lidarom známych v  našom polygóne cca 30 sídel, po lidare 96
  • Pred lidarom v našom polygóne známych  cca 450 štruktúr, po lidare 5112
  • Pred lidarom v našom polygóne známych  cca 0  poľnohosp terás, po lidare 6080 
  • Pred lidarom v našom polygóne známych  cca 0,7 km ciest po lidare cca 20km ciest a chodníkov
Ako uvádza štúdia v Science, na dosiaľ zmapovaných 2144 km2 Mayskej biosférickej rezervácie v Guatemale identifikovali 61 480 starovekých objektov. Na základe toho odhadli, že v tzv. neskoroklasickom období (r. 650 až 800 n. l.) v oblasti žilo 7 až 11 miliónov ľudí.

Prečítajte si tiež článok v HN o úspechu našich vedcov: Mayská ríša mala hustotu osídlenia ako Slovensko  či článok v Denníku N: Slovenskí vedci objavili v Guatemale 5 000 terasových polí Mayov a publikovali v top časopise. Alebo si pozrite reportáž na TV JOJ.

 Miesto výskumu v Guatemale