Prejsť na obsah
Verejnosť

Hovorí sa, že ak chcete byť úspešní v podnikaní, musíte byť dostatočne ekonomicky silní a výrobne efektívni, aby ste mohli súperiť s konkurenciou, alebo prídete na trh s niečím novým. A práve to druhé kritérium je hybnou silou výskumu prof. Ing. Ľubomíra Šooša, PhD., dekana Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý pôsobí v Ústave výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality.
Patent je ochranný dokument, ktorým dáva štát výlučné právo jeho majiteľovi na využívanie vynálezu počas určitého časového obdobia. Majiteľ patentu dáva verejnosti zverejnením svojho vynálezu opísaného v patentovej prihláške cennú technickú informáciu. Týmto zverejnením vzniká jeden z najväčších a najaktuálnejších zdrojov technických informácií, ktoré sú dostupné vo svete.
Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., hovoril o svojich skúsenostiach a problémoch pri zavádzaní a realizácii patentov študentom v Bratislavskej vedeckej cukrárni. Vysvetlil im, ako je na tom Slovensko v porovnaní so svetom z pohľadu ochrany duševného vlastníctva, vymožiteľnosti práv a podpory štátu pri zavádzaní nových myšlienok do praxe.
Napríklad v Spojených štátoch je ročne prihlásených vyše 42 tisíc patentov a na Slovensku iba 48. V USA si dávajú patentovať každú dobrú myšlienku, technológiu alebo konštrukciu. U nás je opačná cesta. Podniky zdôvodňujú, že radšej nebudú patentovať, pretože im štát robí problémy, stojí to obrovské peniaze a zverejnením patentu im môže niekto tú myšlienku ukradnúť.
Podľa štatistiky Európskeho patentového úradu (EPO) za rok 2015, sú na prvých troch miestach Spojené štáty (42 692), Nemecko (24 820) a Japonsko (21 426), ktoré sú na tom veľmi dobre. A potom v tabuľke dlho hľadáme Slovensko, s jeho 48 patentmi, ktoré je na 47. mieste. Je to veľmi úbohé, keď si pomyslíme, z toho počtu má 10 až 15 % Ústav výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality Strojníckej fakulty STU v Bratislave.
Ešte dôležitejší je údaj, koľko patentov pripadá na počet obyvateľov. Zrazu sa USA a Nemecko stratili z prehľadu. Najlepšie je na tom Švajčiarsko – takmer 780 prihlášok patentov na 1 miliónov obyvateľov, nasledujú severské štáty Fínsko (takmer 300) a Švédsko (263). Na 9. mieste je uvedené Slovensko s počtom patentov na 1 milión obyvateľov – 3,3. Nestačí však patent mať, treba si ho aj udržiavať. Doba platnosti patentu je 20 rokov od podania prihlášky a predpokladom trvania jeho platnosti je platenie udržiavacích poplatkov. Rok čo rok treba platiť. Ústav na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, v ktorom pôsobí prof. Šooš, platí ročne viac ako 15 tisíc Eur.
Majiteľ patentu má výlučné právo vo vzťahu k vynálezu chráneného patentom, to znamená, že bez jeho súhlasu nesmie tento vynález nikto využívať. Súhlas na využívanie patentu iným osobám môže poskytnúť udelením licenčnej zmluvy. Patent môže tiež predať, resp. previesť na inú osobu – fyzickú alebo právnickú.
(Viac o patentoch si môžete prečítať na webovej stránke Úradu priemyselného vlastníctva SR)
Každý má možnosť podať patent, úžitkový vzor a tzv. PCT európsku prihlášku. Patent dostane možno aj po troch až štyroch rokoch. V Ústave výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality Strojníckej fakulty STU v Bratislave to robia tak, že v deň keď podajú patent, podajú aj úžitkový vzor. Niektoré ich technológie sú veľmi originálne, napríklad Dvojkomorový briketovací lis BZ 2-50-250.
Tému Patenty ako základ pre inovácie a pokrok prezentoval prof. Ľubomír Šooš v Bratislavskej vedeckej cukrárni, ktorá sa uskutočnila dňa 20. 2. 2018 v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave. Cieľom jeho prednášky bolo najmä ukázať mladému publiku patenty, ktoré realizoval.
Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., uznávaný odborník v oblasti výskumu a vývoja progresívnych technológií zhodnocovania odpadu, strojár – konštruktér, dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, riaditeľ Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality. Profesionálne sa venuje najmä výskumu a vývoju konštrukčných častí a uzlov strojov a technologických liniek určených na zhodnocovanie odpadov. Úrad pre ochranu duševného vlastníctva mu udelil viac ako 50 patentov a úžitkových vzorov a ročne k nim pribúdajú 3 – 4 nové. Za svoju vynálezcovskú činnosť získal prestížnu cenu Jána Bahýľa.