Prejsť na obsah
Verejnosť

Fakulty jednotlivých slovenských univerzít pri prijímaní študentov do prvého ročníka bakalárskeho štúdia len ojedinele zohľadňujú výsledok maturity či študijný priemer počas stredoškolského štúdia.
Od klasických prijímacích pohovorov vysoké školy dnes už upúšťajú. Výnimku tvoria lekárske fakulty či fakulty, ktoré si overujú talentové schopnosti uchádzačov. Vysoké školy sa však pri prijímaní na bakalárske štúdium celkom nespoliehajú na študijné výsledky uchádzačov, ba ani na maturitu. Za objektívnejšiu previerku vedomostí niektoré považujú vlastné prijímacie testy či výsledky Scio.
Všetci majú rovnakú šancu
Ku školám, ktoré neberú do úvahy pri prijatí na bakalárske štúdium výsledky maturity či študijný priemer dosiahnutý počas štúdia, patrí aj Ekonomická univerzita v Bratislave. Kto chce na nej študovať, musí absolvovať prijímacie skúšky. Podľa rektora Ekonomickej univerzity Ferdinanda Daňa to však nie je negovanie maturity ako takej. „Skôr by som povedal, že takto majú všetci rovnakú šancu na prijatie podľa výsledkov prijímacích skúšok,“ spresnil. Známky dosiahnuté v štúdiu na tej-ktorej strednej škole podľa rektora nevystihujú vždy objektívne znalosti uchádzačov. Na univerzite s tým mali dlhodobejšie zlé skúsenosti. Od tohto roka berú ekonómovia do úvahy aj výsledok dosiahnutý v rámci testovania Scio z vybraných predmetov. Na Technickej univerzite v Košiciach podľa prorektora pre vzdelávanie Ervina Lumnitzera výsledky štúdia na stredných školách zohľadňujú najmä fakulty, na ktorých sa konajú prijímacie pohovory, teda jej Ekonomická fakulta a Fakulta umení. „Ostatné fakulty síce vyžadujú informácie o výsledkoch štúdia, tie sa však pri rozhodovaní o prijatí nezohľadňujú,“ hovorí Lumnitzer.
Opačne postupujú všetky fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktoré pri nových uchádzačoch zohľadňujú študijný priemer alebo známky koncoročných vysvedčení, ako aj výsledky maturitných skúšok. Marián Peciar, prorektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre spoluprácu s praxou, tvrdí, že u nich je kameňom úrazu matematika. „Práve prebiehajú maturity a z matematiky si tento rok vybralo maturitu len 11,7 percenta maturantov,“ konštatuje Peciar. Dodáva, že toto číslo klesá a každoročne sa zhoršuje aj úspešnosť maturantov. „Tento rok dosiahla len 45,9 percenta, čo techniky v štúdiu veľmi cítia,“ tvrdí Peciar. Pritom dnešná informatizovaná spoločnosť stojí podľa neho práve na matematike a jej pochopenie je nevyhnutné na efektívnu prácu s technológiami. A teda je kľúčová pri ďalšom štúdiu techniky, ale nielen tej.
V Nitre známky zaberú
Pri prijímaní na fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre známky uchádzača môžu zamiešať karty. Lenka Lackóová, prodekanka Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva, vysvetľuje, že v študijných programoch záhradníctvo a krajinné inžinierstvo zostavujú poradie prijatých podľa výsledkov štúdia zo strednej školy. „Kvalitatívnym ukazovateľom je študijný priemer z dosiahnutých známok v prvých troch ročníkoch,“ spresnila prodekanka. Pri uchádzačoch, ktorí maturovali v predchádzajúcich rokoch, sa zohľadňuje aj výsledok maturitnej skúšky, na základe ktorého uchádzač získava bodové ohodnotenie. Na Technickej fakulte SPU zase podľa prodekana Romana Gálika zostavujú poradie prijímaných na jednotlivé študijné programy na základe súčtu bodových hodnôt zo strednej školy z predmetov matematika a fyzika a z maturitnej skúšky. Ak záujemca neabsolvoval na strednej škole výučbu fyziky v rozsahu štyroch rokov, tak sa zoberie do úvahy iný prírodovedný predmet, odborný technický predmet alebo informatika, dodáva Gálik. Za každý z uvedených predmetov môžu uchádzači získať maximálne 80 bodov. Pri bodovom hodnotení sa započítavajú i výsledky maturity. Aj tento rok viaceré vysoké školy predĺžili prvé kolo prijímacieho konania, mnohé už vedia, že vypíšu druhé kolo, lebo nenaplnili predpokladaný počet prijímaných uchádzačov schválených akademickým senátom.