Ochranný faktor (SPF, z angl. Sun Protection Factor) vyjadruje schopnosť opaľovacieho krému blokovať UVB žiarenie pri nanesení 2 mg/cm2 prípravku na pokožku.
Existujú tri typy opaľovacích prípravkov: s chemickými UV filtrami (ako je benzofenón-3), ktoré premieňajú UV na teplo, fyzikálnymi UV filtrami s obsahom oxidu zinočnatého či titaničitého (UV žiarenie odrážajú) a ich kombinácie.
„Klasické prípravky s minerálnymi (fyzikálnymi) UV filtrami, ktorých zrnitosť dosahuje niekoľko mikrometrov (10-6 m), zanechávajú na tele biely povlak. Keď ľudia vyšli z vody, v záhyboch sa im hromadili biele usadeniny týchto pigmentov,“ povedala v minulosti pre Denník N o estetickom nedostatku uvedených látok Jarmila Hojerová z STU.
Hojerová pôsobí ako docentka na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU a je členkou výboru Slovenského kozmetologického zväzu.
Z uvedeného dôvodu sa v niektorých opaľovacích krémoch s fyzikálnymi UV filtrami začali používať nanočastice (veľkosť 10-9 m), aby krém po nanesení na pokožku vytvoril opticky transparentný film. „Estetika aplikácie sa síce vyriešila, ale neskôr sa tieto nanočastice našli v krvi a moči niektorých spotrebiteľov. A to je neprípustné. Ich nevýhodou je aj to, že nedegradujú a zatiaľ sa nevie, čo spôsobujú v ľudskom tele. Do organizmu človeka sa môžu dostať aj konzumáciou rýb z jazier, v ktorých sa kúpeme, keď na sebe máme nános takýchto prípravkov,“ vysvetlila v minulosti Hojerová.
Odborníčka z STU by sa výrobkom s nanočasticami skôr vyhla a uprednostnila by prípravky s fyzikálnymi UV filtrami v mikroforme (veľkosť 10-6 m), ktoré považuje za prvú voľbu.
Viac si prečítate na:
https://dennikn.sk/2422550/na-cele-telo-pouzite-7-cajovych-lyziciek-opalovacieho-kremu-kvoli-dobrej-hladine-vitaminu-d-sa-netreba-na-slnku-piect/
