Prejsť na obsah
Verejnosť


Kontrolu bezpečnosti zrušili, sľubujú novú
Na Mochovce by sa mal pozrieť medzinárodný tím odborníkov, inak pri spustení hrozia problémy, hovoria experti.
BRATISLAVA. Kým neprišla na Slovensko, talianska spoločnosť Enel vedela o jadrovej energetike máločo. Okolnosti však Talianov priviedli do situácie, že sa spolu so Slovenskými elektrárňami dostali k projektu dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Počas svojho prvého funkčného obdobia v rokoch 2006 až 2010 si totiž vtedajší premiér Robert Fico zo Smeru povedal, že Mochovce treba dokončiť. Taliani sa nechali zlomiť. Očakávali, že na Slovensku sa jadrové elektrárne naučia stavať a svoje skúsenosti zúročia na talianskom trhu.
Na internetovej stránke youtube je napríklad zverejnené video z roku 2010, na ktorom je zachytená inštalácia obrovskej, približne 18tonovej tlakovej nádoby. Video má slúžiť ako propagácia profesionálnej práce Enelu. „Všimnite si, ako oceľové laná tlačia na tesniaci ventil. Nie je možné, aby sa to robilo takto,“ rozhorčuje sa strojný inžinier Mario Zadra počas sledovania videa. Na projekte pracoval v roku 2008 a aj od roku 2017 do apríla 2018. Hovorí, že toto je len zlomok z toho, koľko nekvalitnej práce je na stavbe urobenej.


Kto zaručí bezpečnosť?
V lete minulého roka však na sociálnej sieti linkedin začali pribúdať blogy od profilu menom Simonetta Tokareva, ktoré hovoria o katastrofálnej úrovni konštrukčných prác v elektrárni. K dispozícii sú aj stovky fotografií, ich pôvod však nie je zrejmý. Týždenník Trend napríklad upozornil na prípad umývadla, ku ktorému však neviedlo žiadne potrubie. Dôvodom bolo, že každú časť stavby dodávala iná firma a prácu spoločne nekoordinovali. „Žiadame kompetentných, aby bol v Mochovciach urobený audit OSART, ktorý vykonáva Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA). Súčasne chceme, aby bola správa z auditu verejná,“ vyhlásil v reakcii na informácie Trendu člen predsedníctva strany Progresívne Slovensko Martin Hojsík. Keď sa denník SME o bezpečnostnú situáciu začal začiatkom leta zaujímať, misia OSART v Mochovciach bola na rok 2019 skutočne naplánovaná. V súčasnosti však už v kalendári kontrolných misií nie je. „Našou úlohou je asistovať členským štátom pri napĺňaní ich úloh. Je však na členských štátoch, či nás na kontrolu pozvú, alebo nie,“ reagoval ešte začiatkom júla hovorca IAEA Jeffrey Donovan. Úrad jadrového dozoru v reakcii na otázku, prečo sa misia zrušila, hovorí, že mala byť plánovaná pre prvý a druhý blok elektrárne. Zároveň však tvrdí, že Slovenské elektrárne chcú misiu pozvať počas skúšobnej prevádzky štvrtého bloku. Prečo je však pôvodne plánovaná misia zrušená, úrad nevysvetlil. Slovenské elektrárne v reakcii na zrušenú misiu taktiež tvrdia, že misiu OSART plánujú pre všetky štyri bloky elektrárne.


Odfláknutá robota
Slovenské elektrárne aj Úrad jadrového dozoru ešte začiatkom júla na informácie zverejnené na blogu profilu s názvom Simonetta Tokareva odmietli reagovať, keďže je pravdepodobné, že ide falošný profil. „Na základe toho, čo vidím, sa môžem domnievať, že mnohé fotografie skutočne pochádzajú z Mochoviec. Či však znamenajú nejaké ohrozenie prevádzky, sa odčítať nedá,“ hovorí pre SME Dalibor Stráský, ktorý pracoval ako technik na jadrových elektrárňach Dukovany, Temelín či Jaslovské Bohunice. Vysvetľuje, že z fotografií nie je možné určiť, kedy vznikli, a preto na nich môže byť napríklad aj obyčajný stavebný neporiadok, ktorý sa neskôr uprace. Problémy pri dostavbe však pre Trend priznal aj Úrad jadrového dozoru. Jeho šéfka Marta Žiaková hovorila napríklad o tom, že zváračské práce v elektrárni robili firmy bez potrebných certifikátov. Hovorila napríklad aj o naťahovaní optických káblov, ktoré pri inštalácii robotníci odreli. Museli ich teda vysekať a nahradiť novými. Ešte začiatkom júla pritom úrad vážne pochybenia odmietal. „Nikdy sme však nezistili také skutočnosti, ktoré by boli v zásadnom rozpore s našimi požiadavkami, resp. ktoré by sa vymykali zaužívaným postupom na veľkých stavebných projektoch,“ písala začiatkom júla riaditeľka kancelárie ÚJD Miriam Vachová. V reakcii na otázku, čo sa zmenilo, uviedla, že pri prešetrovaní problematiky zvarov sa zistilo, že hlavným problémom bola nedostatočná kontrola dokumentácie, ktorá mala byť dodaná od dodávateľa. Tvrdí, že všetky zvary boli preverené a bolo zaistené, aby vyhovovali štandardnom. „Bezpečnosť prevádzky možno ohrozená nemusí byť. Ale je to odfláknutá robota, ako keby vám robotníci opravovali kúpeľňu a dali nakrivo kachličky,“ hovorí František Heczko, expert na jadrové elektrárne, ktorý momentálne pôsobí vo Švajčiarsku.


Mochovská odysea
Dostavba tretieho a štvrtého bloku jedrovej elektrárne Mochovce je zabezpečená, financovanie je pokryté, na budúci rok sa tretí blok spustí do ostrej prevádzky. Takéto vyhlásenie po prvý raz v médiách zaznelo koncom roka 2010. Potom aj v júli 2014 a naposledy dokončenie a spustenie druhej časti jadrovej elektrárne prisľúbil riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček vo štvrtok na parlamentom hospodárskom výbore. Za ten čas sa pôvodný rozpočet na dostavbu elektrárne vo výške 2,7 miliardy eur zdvojnásobil. Z dostavby jadrovej elektrárne sa však pre Enel stala nočná mora. Dnes je rozpočet na úrovni 5,4 miliardy eur. Naposledy začiatkom júla vláda súhlasila s pôžičkou pre Slovenské elektrárne vo výške 700 miliónov eur. Peniaze na stavbu požičia akcionár elektrární, talianska spoločnosť Enel. „Na prelome septembra októbra sa vrátime aj s ministrom hospodárstva do Mochoviec a budeme detailne kontrolovať napĺňanie harmonogramu,“ vyhlásil po júlovom kontrolnom dni premiér Peter Pellegrini zo Smeru.


Skúška nad očakávania
V júli sa po dlhočizných prípravách začala na treťom bloku, ktorý je podľa oficiálnych informácií momentálne dokončený na 98 percent, takzvaná studená hydroskúška. Testuje sa pri nej tesnosť a odolnosť všetkých dôležitých komponentov, ako sú tlakové nádoby, potrubia či ventily. „Studená hydroskúška dopadla nad naše očakávania. Je to kľúčový míľnik, ktorý potvrdil funkčnosť všetkých testovaných komponentov a výrazne nás priblížil k uvádzaniu jadrového zariadenia do prevádzky,“ povedal po skončení testu šéf elektrární Strýček. Nasledovať bude revízia všetkých súčastí, koncom novembra by sa mala začať aj horúca hydroskúška. Tá je omnoho dôležitejšia aj technicky náročnejšia, ako studená, pretože sa všetky systémy testujú pri vysokých teplotách a vysokom tlaku. „Ak všetko pri horúcej hydroskúške dopadne dobre, namontujú sa hlásiče všetkých parametrov, zavezie sa palivo, zavrie sa reaktor a postupne sa to bude spúšťať. Celé to trvá asi mesiac,“ vysvetľuje Vladimír Slugeň z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva Slovenskej technickej univerzity. Navážanie paliva je naplánované na koniec februára budúceho roka, tretí blok by sa mal definitívne spustiť v polovici budúceho roka. Štvrtý reaktor, ktorý je momentálne dokončený na 86 percent, by sa mal spúšťať o rok neskôr.

[SME 08/09/2018]
Autor: Peter Kapitán