Prejsť na obsah
Verejnosť

Cvernovka má mať konkurenciu v Hurbanovych kasárňach. Ministerstvo z nich chce kreatívne centrum
Okolie Kollárovho námestia by sa mohlo stať novým priestorom pre umeleckú komunitu.
Historický komplex Hurbanových kasární má oživiť centrum mesta. Vzniknúť v ňom má zázemie pre umeleckú a kreatívnu komunitu, ktorá bývalé vojenské priestory využije na prácu, vzdelávanie, stretávanie, podnikanie, bývanie a oddych. Taký je plán ministerstva kultúry, ktorému kasárne patria, ale aj prianie viacerých Bratislavčanov.

Zadanie pre študentov
Tretiaci architektúry na Slovenskej technickej univerzite (STU) v rámci štúdia navrhovali, ako by sa bývalé kasárne a nevyužívaná spodná časťi Kollárovho námestia mohli zmeniť. Cieľom bolo lepšie prepojiť námestie s Obchodnou, Mickiewiczovou a Špitálskou ulicou. „Od policajného riaditeľstva vedie Dobrovského ulica, ktorá je desaťročia slepá a naráža do zadnej steny kasární. Vytvára to zlý priestorový aj komunikačný prvok,“ povedal prodekan Fakulty architektúry STU Robert Špaček, ktorý študentov viedol. Do premeny Hurbanových kasární sa podľa neho študenti pustili kreatívne a vytvorili z nich v návrhoch atraktívny centrálny priestor. Mnohí navrhli komplex spriechodniť a vybudovať uprostred námestie, galérie, tvorivé dielne, kaviarne, oddychové zóny, ale aj podzemné parkovisko.

Zámer ministerstva
O osude Hurbanových kasární sa hovorí už roky. V lete 2011 sa uskutočnil workshop Čo ďalej s Hurbanovými kasárňami? Cieľom bolo ponúknuť ministerstvu kultúry ideové návrhy. Zúčastnilo sa na ňom vtedy podľa týždenníka Trend 34 študentov architektúry z 15 európskych krajín vrátane Slovenska. Odvtedy sa však s prestavbou nepohlo. Ministerstvo plánuje kasárne obnoviť cez eurofondy. „V rámci týchto prostriedkov by sa mohla vybraná časť Hurbanových kasární rekonštruovať s cieľom vybudovania kreatívneho centra, ktoré by malo poskytovať odborné služby v oblasti získavania nových manažérskych a digitálnych zručností v kultúrnom a kreatívnom priemysle,“ uviedla Simona Lukáčová z referátu styku s médiami z ministerstva kultúry. V kasárňach by mal vzniknúť aj priestor s digitálnymi technológiami na tvorbu prototypov pre začiatočníkov, aby sa mohli rozvíjať a učiť v tejto oblasti.

Inšpirácia v zahraničí
Ministerstvo sa inšpirovalo podobnými centrami v západnej Európe, ako sú Media Evolution v Malmö, Betahaus v Berlíne, Kaapeli Helsinki či Sommerset House v Londýne. Návrhy študentov architektúry vníma ako prínos do diskusie. „Vznikli ako modelové riešenia, a nie sú odpoveďou na konkrétne podmienky projektu, ktorý by mal byť financovaný z Integrovaného operačného programu,“ uviedla Lukáčová. Na to, aby sa ministerstvo mohlo o eurofondy na prestavbu Hurbanových kasární uchádzať, bude musieť najprv urobiť architektonickú štúdiu s finančným rámcom podľa pravidiel programu podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Multifunkčné centrum
Od roku 2014 v Hurbanových kasárňach sídli Slovenské centrum dizajnu. Časť objektu slúži ako dočasný sklad 30-tisíc zbierkových predmetov, knižnice a administratívy Slovenskej národnej galérie. O prebudovaní kasární na multifunkčné centrum umenia sa hovorí už dlhšie. Exminister kultúry Daniel Krajcer nápad za 15 miliónov eur predstavil v roku 2012. Keď ho však vystriedal v ministerskom kresle Marek Maďarič, projekt označil za nerealistický a vyhovel Slovenskému centru dizajnu. V kasárňach chcelo mať sídlo a vytvoriť tu múzeum dizajnu. Ministerstvo kultúry v roku 2010 získalo kasárne od ministerstva obrany. Armáde slúžili od roku 1862, ako nepotrebný majetok ho ponúkli iným štátnym inštitúciám. Záujem prejavili aj ministerstvo vnútra, Generálna prokuratúra a Ústav pamäti národa. Rezort kultúry uspel s ponukou finančného krytia objektu.

Premena Mickiewiczovej
Študentské zadanie na nové využitie Hurbanových kasární nadväzuje na spoluprácu fakulty so štúdiom Architekti Šebo Lichý a ich spoločnosťou ITB Development. Študenti s architektmi robili už aj na návrhu prestavby Mickiewiczovej ulice. Cieľom bolo zo spojnice Obchodnej a Špitálskej vytvoriť atraktívnu zónu bez áut. Inšpirovali sa napríklad viedenskou Mariahilfer Straße, na ktorej majú autá okrem zásobovačov zakázaný vjazd. Po prvotných negatívnych ohlasoch si dnes ulicu lemovanú obchodmi domáci i návštevníci mesta obľúbili. „Vo viacerých návrhoch sú inšpiratívne podnety. Študenti s nezaťaženým myslením odvážne prinášajú nápady doplniť priestory o nové objekty a často tým menia urbanistické parametre priestoru, dávajú mu nové impulzy,“ povedal architekt z ITB Development Tomáš Šebo.