Prejsť na obsah
Verejnosť

Internáty v Mlynskej neboli vždy centrom rušného študentského života.

Ešte pred nimi bol najväčším internátnym komplexom v Bratislave študentský domov Mladá Garda na Račianskej ulici v Novom Meste.

Dnes už technické odbory študuje viac dievčat, no v minulosti to bola hlavne pánska záležitosť. Tak vyzeralo aj obsadenie internátu Slovenskej technickej univerzity (STU), kde bývali najmä stavbári, chemici, strojári či elektrikári.

A tí vedeli žiť (a asi aj vypiť). „Treba vidieť tie rady, aby človek pochopil popularitu spoločenských večierkov v Mladej garde. Darmo je, technici majú medzi bratislavskými dievčatami dobrý kurz,“ opisujú noviny Technika život na Mladej garde v septembri 1961.

Bratislavčanky chodili žúrovať na Mladú Gardu s udicou nahodenou na lov budúceho inžiniera. A nebolo to len jednostranné, pretože pri prideľovaní umiesteniek mali väčšiu šancu dostať miesto v Bratislave, ak sa oženia s miestnou devou.

Aby chlapci neboli drevá a mohli zvŕtať dievčatá do rytmov vychytených bratislavských kapiel tej doby, mohli navštevovať kurzy spoločenských tancov, kde ich naučili aj slušnému správaniu. Využili to napríklad na obľúbených „čajoch o piatej“, čo boli vlastne podvečerné tanečné zábavy.

Dnes už spoločenská miestnosť na Garde cez víkendy, ale aj počas väčšiny akademického roka zíva prázdnotou. Občas ju roztancuje niektorá z beánií.

Viete si predstaviť, že by ste si internát museli postaviť vlastnými rukami?

Presne to sa niektorým prihodilo v prípade internátneho komplexu Mladá Garda.

Vláda Roberta Fica sľúbila dať v roku 2015 na opravu internátov 50 miliónov, ale ani v roku 2018 z tých peňazí študenti na svojom ubytovaní veľa nevideli. Pritom v roku 1953 vtedajšia vláda prijala rozhodnutie postaviť nový internát v máji, na čo mal architekt Emil Belluš len dva týždne na prípravu projektu.

Už v lete 1953 začalo Mladú Gardu stavať 690 brigádnikov – študentov a učiteľov. Dnes si už nevieme predstaviť, že by to nerobila stavebná firma, ale v tých časoch bolo pomerne bežné, že rôzne mládežnícke budovy stavali práve študenti.

Už koncom toho roka sa tam mohli začať sťahovať prví obyvatelia. Kompletne ho dokončili a odovzdali do užívania v roku 1955, symbolicky na Medzinárodný deň študentstva.

S mladými ľuďmi súvisí aj pomenovanie internátu. „Názov tohto vysokoškolského internátu bol pravdepodobne odvodený od názvu diela sovietskeho spisovateľa Fadejeva, ktorý vo svojej knihe opísal odboj mladých ľudí proti fašizmu,“ píše v článku z roku 2010 Juraj Šebo.

Ako vtedy internát vyzeral?

„Mladá garda bola internát na vysokej dobovej úrovni, široké chodby boli navrhnuté aj ako miesta debát, bola tu spoločenská miestnosť s javiskom, kinosála, kde sa premietalo dlho do noci, chodili sem herci, estrádne a hudobné skupiny. Fungovalo tu množstvo študentských krúžkov, vysielalo rozhlasové štúdio,“ hovorí docentka Eva Kráľová z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU, ktorá sama na Garde počas svojho štúdia bývala.

V 16 blokoch Mladej Gardy našli študenti nový domov v 512 obytných bunkách, pozostávajúcich z dvoch dvoj- a trojlôžkových izieb, ku ktorým patrila predsieň a umyváreň. Spoločné sprchy sa nachádzali v suteréne.

Zo spojovacieho bloku uprostred budov bolo možné dostať sa do ostatných blokov. Zároveň slúžil ako centrum spoločenského života na internáte – na vtedajšie pomery „najmodernejšie vybavená kuchyňa“ mohla naraz pripraviť až 2400 obedov.

Študentom bola k dispozícii aj spoločenská miestnosť s javiskom, študovne, pisárne a knižnica. „Domov má vlastné zubné ambulatórium a ošetrovňu s dvomi stálymi lekármi,“ opisuje článok z roku 1955. „Dokončujú sa práce na obrovských práčovňach, hladiarňach a chladiarniach. Nebude tu chýbať ani holičská miestnosť, poštová služba a predajňa s rôznym tovarom,“ píše o ponuke služieb.

Práve Mladá Garda patrí medzi internáty, ktoré nedávno prešli rekonštrukciou, hoci ju nezaplatil štát, ale Slovenská technická univerzita, pod ktorú spadá. „Nečakáme na kroky vlády a investujeme do obnovy internátov z vlastných prostriedkov. Ide to síce pomalšie, keďže financií je málo, ale efekt je vidieť – napríklad na Mladej garde,“ hovorí rektor STU Robert Redhammer.

Z vlastného vrecka platili už nevyhnutnú rekonštrukciu v rokoch 2002 – 2005, pri ktorej namiesto desivých spoločných spŕch v suteréne pribudli na bunky samostatné kúpeľne. Aj počet postelí v mnohých izbách sa zmenšil. „Rekonštrukcia síce zvýšila kvalitu ubytovania, ale na druhej strane znížila kapacitu internátu a to až o dve pätiny, z 2449 izieb na približne 1230,“ píše sa v článku denníka SME z konca roka 2005.

Ako sa býva na Garde dnes?

Po najnovšej rekonštrukcii ubytuje Mladá Garda ešte menej študentov. Momentálne sa tam zmestí 1373 študentov, ale pribudol najžiadanejší typ izieb – jednoposteľové.

Väčšina študentov stále býva v nezrekonštruovaných izbách, keďže rekonštrukcia buniek postupuje pomaly, z poschodia na poschodie počas plnej prevádzky internátu.

 „Keď som sem prišiel prvý krát, bol som zhrozený - staré spráchnivené parkety, obité omietky... Ale po návštevách iných internátnych zariadení v Bratislave som zistil, že sa vlastne nemám na čo sťažovať, a tak musím povedať, že v súčasnosti som s ubytovaním spokojný, aj keď je stále čo rekonštruovať,“ hovorí študent Marek Škvarka, ktorý na Garde býva už druhý rok. Pochvaľuje si postupnú rekonštrukciu, nedávno im na celom bloku vynovili elektrické zásuvky a svetlá.

Zlepšenie pocítil už Viktor Kukla, ktorý na Garde býval v rokoch 2010 – 2013. Počas jeho pobytu dostali nové plastové okná, vďaka ktorým zmizla v zime námraza z vnútornej strany, dovtedy bežná vec.

Tak, ako Marek, aj Viktor býval v dvojlôžkovej nezrekonštruovanej izbe. Každý ubytovaný v nej má pracovný stôl so stoličkou, nad ktorými sa nachádza kovová konštrukcia so skrinkami. Polica je aj nad posteľou s úložným priestorom a nočným stolíkom. Pri dĺžke postele sa Viktor len zasmeje, že pri jeho vyššom vzraste mu z nej akurát tak mohli trčať nohy. Odkladací priestor majú študenti aj v šatníkových skriniach s nadstavcami. „V porovnaní napríklad so Šturákom sme mali väčšie izby,“ vraví Viktor.

„Nábytok je relatívne nový, odhadujem tak 4-7 rokov, no je dosť nekvalitný, a tak čo sa dá pokaziť, sa pokazí celkom rýchlo,“ hovorí Marek, ktorý na Garde v súčasnosti býva. „Máme tu staré parkety a jedno jednokrídlové okno,“ dodáva k vzhľadu svojej izby.

Za hygienu sociálnych zariadení si každá bunka zodpovedá sama, takže to závisí len na ubytovaných študentoch – kto si ako vyčistí, tak má. Podľa Mareka by si však už aj kúpeľne zaslúžili rekonštrukciu.

Obaja mladí muži sa zhodujú na probléme s plesňami „Na izbách sa pravidelne počas zimných mesiacov vyskytuje pleseň, s ktorou je to nekonečný boj,“ hovorí Marek a Viktor sa pridáva: „Vždy nám plesnel strop v izbe aj v kúpeľmi, čiže bez Sava proti plesniam ani na krok.“

Na internáte zmodernizovali aj kuchyňu a jedáleň. Stále sa v nej však nachádzajú pôvodné lustre, ktoré by sa svojím nadčasovým dizajnom nestratili ani v modernejších interiéroch.

Inak sa však rekonštrukcia dotkla najmä striech a fasád na všetkých blokoch, ktoré museli vzhľadom na výtvarné motívy na fasádach opravovať pod dohľadom odborníkov.

Podľa Kráľovej by internát mohol byť kultúrnou pamiatkou, nielen ako dielo architekta Belluša, ale aj pre unikátne architektonické riešenie, podporujúce študentský život, s odkazmi na slovenské architektonické dedičstvo, čo v období socialistického realizmu nebolo tak celkom samozrejmé. Mladá Garda na prvý pohľad zaujme najmä centrálnou vežou s hodinami a ornamentmi, ktoré čerpajú inšpiráciu z ľudového umenia.

Aj okolie internátu je udržiavané, s centrálným „námestíčkom“ a vysokými stromami, ktoré zacláňajú Gardu smerom od cesty a električkovej trate.

Za Mladou Gardou sa nachádza pomerne rozsiahly športový areál, ktorý toho zažil veľa, no pred niekoľkými rokmi ho obnovili. Ako jediný 400-metrový atletický areál v Bratislave spĺňa podmienky na konanie súťaží.

V minulosti tam trénovali a bývali osobnosti atletiky ako Eva Lehotská-Glesková, účastníčka Olympijských hier v Tokiu, Mexiku a Mníchove, či Mária Mračnová-Faithová, účastníčka OH v Mexiku či v Montreali.

Dnes ich vystriedal úspešný slovenský šprintér Ján Volko, ktorý taktiež študuje na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) STU. „Areál Mladá garda mi postačuje na všetky druhy bežeckých a šprintérskych tréningov, som vďačný, že mám kde v Bratislave trénovať,“ hovorí.

Väčšina ubytovaných má však iné zábavky, než celé dni trénovať.

Na internáte tak vznikajú rôzne, často aj divoké zážitky. „Za mojich čias tam boli super chodbovice. Ľudí kopec, sangria, cinzano a pivo alebo víno z Lidlu v akcii,“ spomína Viktor. „Samozrejme, že sa to neťahalo na akcie v Mlynskej, ale to svoje komorné čaro,“ dodáva s úsmevom.

„Na Mladej Garde sa mi páči najviac rušný život a relatívne tolerantní ľudia- myslím si, že na to sa nechytá ani Mlynská dolina,“ hovorí zas Marek, ktorý má podľa svojich slov za viac než rok na Garde „milión“ spomienok. „Ale jednu nič neprekoná. Na Mladej Garde je zvyk, že keď inžinieri obhája svoje diplomové práce, vyhadzujú sa všetky možné veci z balkónov, najlepšie z najvyššieho poschodia. Letia, chladničky, kreslá, monitory, mikrovlnky, zošity... Všetko možné,“ hovorí Marek o bujarých oslavách ukončenia štúdia.

„Ja som sa v ten deň práve učil na skúšku a vyrušil ma enormný hluk na chodbe, tak som sa šiel pozrieť. Vedel som, že vyhadzujú veci z balkóna, ktorý je hneď pri nás. Ale keď som vyšiel na balkón, pozrel som sa dole a videl som pod ním obrovskú kopu horiacich vecí. Plamene šli tak do výšky tretieho poschodia,“ dnes sa už len smeje, lebo to dobre dopadlo.

„Nakoniec sa im to podarilo zahasiť s niekoľkými hasiacimi prístrojmi a bez hasičov. Ale ako som povedal, ak sa človek rád socializuje, pobyt tu mu zaručí kvantá spomienok,“ uzatvára súčasný obyvateľ Mladej Gardy.

https://fici.sme.sk/c/20939115/mlada-garda-historia-sucastnost-rekonstrukcia-fotky-porovnanie.html