MUŽ, KTORÝ PRINIESOL INTERNET NA SLOVENSKO
Internet mal byť len knižnicou, zlom priniesli diskusie. ŠtB nevedela kontrolovať e-maily. Profesor PAVOL HORVÁTH spomína, ako sa spustil internet v Československu.
Desať minút. Dnes už nepredstaviteľný čas trvalo, kým sa poslal prvý e-mail zo Slovenska. Písal sa rok 1992, Slováci jazdili na škodovkách 120, fiatkách a žigulákoch. Pod Tatrami sme objavili krikľavé šuštiakové súpravy, ľadvinky na zips, kolu a televízie na diaľkové ovládanie. Mobilný telefón mal vtedy iba František Mikloško ako predseda Národnej rady SR. Neďaleko centra Bratislavy sa skupina vedcov odhodláva k dovtedy nevídanému experimentu.
Mali ho už socialisti
Profesor Pavol Horváth teda odošle svoj prvý e-mail v živote. Súčasne je prvý z Československa a smeruje do Japonska. Prvá webová stránka na Slovensku vznikla o dva roky neskôr v Banskej Bystrici na pracovisku Slovenskej akadémie vied. ,,Pôvodne sme to chceli využiť ako elektronickú knižnicu, aby sme mali prístup ku knihám, ktoré boli v Prahe," spomína Pavol Horváth. Vo svojej pracovni na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave nám rozpráva, ako vtedy ešte o webových stránkach neuvažovali. WWW alebo World-Wide-Web nebola jeho prvá skúsenosť s internetom.
Sieťové spojenia mali v Bratislave už v 70. rokoch, vtedajší socialistický režim ich podporoval a pomáhal financovať. V začiatkoch využívali vedci protokol Gopher, čo bol iba textový prehliadač. ,,Aby sa sprístupnili knižné fondy a elektronické kópie časopisov nachádzajúce sa v Ústave vedecko-technických a ekonomických informácií v Prahe, ktorý bol v tom čase kľúčový a mal financie si tieto knihy zakúpiť," dodáva profesor. Dovtedy robili iba kópie na filmové kotúče, ktoré potom pretáčali. ,,Boli to mikrobodky a tie zosnímali celú stranu." Na prečítanie týchto mikrobodiek však bolo treba špeciálne zariadenie.
ŠtB bola bezradná
Medzitým prišiel rok 1989 a objavila sa aj elektronická pošta.
,,Viete, telefonické rozhovory vtedy Štátna bezpečnosť nahrávala, ale s elektronickou poštou nevedeli, čo majú robiť," usmeje sa bývalý šéf Ústavu výpočtovej techniky na STU. Absolvent elektrofakulty začínal ako technik. Potom medzi prvými absolvoval školenie na počítači Minsk-22. Zaberal 80 štvorcových metrov a riešili ním parciálne rovnice. Slúžili napríklad pri výpočtoch počas stavania a projektovania mostov, ale aj na štatistické zisťovanie výnosov poľnohospodárskych družstiev. Jeho predchodcom bol Ural - vôbec prvý počítač na Slovensku -, ktorý pochádzal z niekdajšieho Sovietskeho zväzu.
,,Potom sa objavilo niečo ako elektronická pošta. Bol to prenos dát cez telefonické spojenie do Amsterdamu, kde sa zbierali balíky komunikácie a odtiaľ sa správy posielali adresátom," spomína Horváth. Keby to vtedajší tajní aj nahrali, nevedeli by to prečítať ani vystopovať.
Peniaze dali Rakúšania
Prvé komunikačné uzly boli medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. Neskôr sa pridali Košice a Zvolen. ,,Kľúčovú úlohu však zohrala v roku 1990 Viedenská univerzita. Vedcom dali informácie, ale aj peniaze."
Informatici vtedy založili občianske združenie s názvom Sanet. Bola to jedna z podmienok z rakúskej strany. Naši západní susedia boli ochotní podporiť internet na Slovensku, ale podmienkou bolo, že budú rokovať iba s jedným jediným subjektom.
,,Predstavte si prázdnu obrazovku, máte formát 80 znakov a 16 znakov. Za lomkou ste zadali príkazy, aby ste mohli ďalej písať vlastný text, samozrejme, bez diakritiky," opisuje nám profesor Horváth, ako vyzeral prvý e-mail. V porovnaní so súčasnosťou to bolo komplikované a trochu nuda. Žiadne posielanie fotografií či videí, o farbách nebola ani reč.
Deň, keď prišiel net
Ako si spomína na deň, keď sa spustil na Slovensku internet? ,,Dohodli sme sa, zatelefonovali a povedali si, že ideme na to," spomína profesor Horváth na okamih, keď internet prvý raz prišiel na Slovensko. Presnejšie: na územie Slovenska vo vtedajšej federácii.
Museli byť pripojení na modem, ktorý dodali Rakúšania - ostávalo iba vytočiť číslo.
,,Vystavili sme desať modemov a desať čísel, aby si študenti a učitelia vytočili čísla medzi sebou a spojili sa," dodáva. Hlavnou otázkou vtedy bolo, či potrebujú poslať e-mail a akú bude mať veľkosť. Veci, ktoré dnes už nie sú podstatné. Neskôr pomáhali spustiť prvé webové rozhranie pre niektoré denníky.
,,Potom zistili, že ľudia si na internete prečítali noviny a nekúpili si ich," smeje sa.
Vtedy sci-fi, dnes štandard
Profesor mal doma prvý raz takéto spojenie so svetom v roku 2000. V rovnakej kvalite a od komerčného operátora, ako si mohli vtedy dovoliť tisíce iných domácností. Poďme do budúcnosti, meníme tému diskusie a pýtame sa, kam smeruje internet. Profesor Horváth spomína, ako bol v 80. rokoch na pracovných pobytoch v Spojených štátoch.
,,Navštívil som osem univerzít, najväčší boj bol o to, aby navrhli sieťové zariadenie, ktoré by dokázalo prenášať dáta na úrovni jedného gigabajtu." Vtedy sa to prirovnávalo k 100-prúdovej diaľnici a niektorí vedci nerozumeli, na čo je to dobré.
,,Vzápätí prišli na to, že môžu posielať obrázky, robiť videá alebo videokonferencie," pokračuje profesor.
V súčasnosti majú domácnosti internet, ktorý prenáša dáta v gigabajtoch.
Radšej pero ako Apple
I keď patrí k prvým Slovákom, ktorí spúšťali internet, nedá dopustiť na stolový kalendár. Jednu z jeho nevýhod vidí v tom, že človeka oberá o čas.
,,Pozriem sa na kalendár a viem, čo ma čaká. Takto by som musel v počítači alebo mobile urobiť niekoľko úkonov," priznáva. Písanie do kalendára je podľa neho rýchlejšie ako kalendár v počítači.
,,Som rád, že som to zažil potiaľto, ale," zamyslí sa. Strata súkromia bude podľa neho jednou z najväčších výziev ľudstva v najbližšej budúcnosti. Na druhej strane internet podľa neho priniesol ľuďom možnosť získať rýchlo a ľahko nové informácie a vzdelávať sa. Bod zlomu tejto formy komunikácie nastal spustením diskusií a sociálnych sietí.
,,Každý tam mohol čokoľvek napísať a nemusí sa báť, že sa mu niečo stane."
Prirovnáva to k osobnému kontaktu: Ľudia si v reálnom svete nedovolia toľko ako v digitálnom. Vážnou hrozbou sú hekerské útoky na kľúčové servery a celkovú infraštruktúru miest, firiem aj celých štátov. Na jednej strane máme výhodu rýchleho spojenia každého s každým, na druhej strane sme sa stali podstatne zraniteľnejšími.
Biznis bude tvrdší
Človek aj urážky ľahšie znáša cez internet ako v osobnom kontakte. ,,Školy v tomto smere nemajú šancu, ide to úplne mimo nich. Učiteľ ani nevie, čo sa deje v triede, lebo všetko sa deje na internete a on to nemôže kontrolovať."
Jedinečnosť internetu vidí v tom, že sa nedá ovládnuť. Jeho fungovanie vysvetľuje na uzloch a dažďových kalužiach. ,,Ak zakážete jeden uzol, komunikácia pôjde iným," vysvetľuje princíp svetovej komunikácie. Neexistuje jediný bod, ktorý by niekto mohol kúpiť, dobyť silou a vytvoriť nadvládu nad internetom. Nie všetko však vidí pozitívne. Výzvou je biznis na internete s osobnými údajmi.
,,Budú obrovské sklady dát a s tými budeme obchodovať," predpovedá budúcnosť profesor Horváth. Dnešné kšefty na sieti považuje len za začiatok toho, čo nás čaká.
RUDOLF SIVÝ FOTO: BRANISLAV WÁCLAV/AKTUALITY.SK
PETER RASTL na snímke z roku 1993, vtedajší šéf Výpočtového strediska UNI Viedeň, ktorý organizoval internetové spojenie so Slovenskom.
Prvý e-mail poslal PAVOL HORVÁTH do Japonska. Trvalo to dlhých 10 minút.
[Život 28/03/2018]
Autor: RUDOLF SIVÝ
Strana: 10,11
Zaradenie: 25 ROKOV SLOVENSKA
https://www.aktuality.sk/clanok/562375/priniesol-internet-na-slovensko-radsej-mam-kalendar-a-pero/
