Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Odklon od jadra bol strategickou chybou, povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na utorkovom summite o jadrovej energii vo Francúzsku. Znamená to, že Únia bude viac investovať do jadra? Zelená taxonómia, ktorú schválil Európsky parlament v roku 2020 a o dva roky neskôr sa dohodol aj na tom, čo všetko bude za zelenú investíciu považované, označila jadro za prechodný zdroj a počíta s jeho postupným nahradením obnoviteľnými zdrojmi energie. Aká je teda jeho budúcnosť v Európe? Sme závislí od drahého a nestáleho dovozu fosílnych palív, uvedomujú si európski lídri. Dokáže nás aj jadro od nej oslobodiť? Povieme si v relácii Z prvej ruky. V štúdiu vítam odborníka na jadrovú energiu, profesora na Slovenskej technickej univerzite Vladimíra Slugeňa. Dobrý deň.
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Dobrý deň.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
A energetického analytika Andreja Lednára z Prvej Energetickej spoločnosti. Aj vám dobrý deň.
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Dobrý deň prajem.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Pri mikrofóne je Soňa Mačor Otajovičová. Utorkový medzinárodný summit o jadrovej energetike teda priniesol viacero silných vyjadrení od európskych lídrov. Ako sme si už povedali, predsedníčka Európskej komisie teda označila odklon od jadra za strategickú chybu. Súhlasil s ňou dokonca aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Pán Lednár, urobila Únia skutočne chybu?
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Musíme sa to pozrieť z tej historickej perspektívy a uvedomiť si, že ešte aj kancelárka Merkelová v roku 2021 sa aktívne vyjadrovala za podporu jadra. Veľký zvrat vlastne došiel až po Fukušime, ktorý bol taký konečný klinec pomyselný, ktorý pochoval tú jadrovú energetiku v Nemecku, napriek tomu, že tie hlasy hlavne zo Strany zelených boli dlhodobo práve proti jadru. Čiže Nemecko bol taký hlavný spúšťač toho negatívneho vplyvu, ktorý sa prehnal celou Európskou úniou, ale na druhú stranu sme tu videli napríklad Francúzsko, ktoré dlhodobo vyslovene ťaží z toho jadra.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
To momentálne využíva jadrovú energiu najviac z celej Únie.
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Presne tak. My sme, dá sa povedať, že európska dvojka, patríme medzi celosvetovú špičku, Slovensko a Francúzsko sa zaraďuje vlastne medzi celosvetovú špičku, čo sa týka práve jadra, a toto je práve tá vízia, kde je vidieť, že tie jadrové zdroje sú stabilné, máme ich tu, fungujú, majú veľmi dlhú životnosť, dajú sa veľmi dobre systémovo opravovať a tým pádom predlžovať tá ich životnosť. To znamená, aj keď tam máme stanovených napríklad 30 rokov technických, tak stále so zmenami vieme tú životnosť výrazne predĺžiť, a zároveň nám prichádzajú nové technológie, ktoré to jadro robia ešte bezpečnejším, ešte výkonnejším, a tým pádom je zaujímavejšie práve pre súčasnú dobu.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Čiže urobila Európska únia chybu?
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Ja osobne si myslím, že áno. Myslím si, že odklon a hlavne zo strany Nemecka bol veľmi nesprávny, rizikový a hlavne, keď si pozrieme, že vlastne posledné tri bloky vypínali v apríli 2023, čo bolo v čase najväčšej energetickej krízy, tak bolo to absolútne nelogické rozhodnutie, ktoré bolo čisto politické a mohlo výrazne pomôcť tej situácii v Európe tak, aby z Nemecka, ktoré bolo čistý exportér v minulosti, sa stal teraz importér a závisí z veľkej časti práve na importe napríklad u Francúzska. A to znamená, Nemci napriek tomu, že deklarujú, že nevyužívajú jadrovú energiu, alebo že nemajú vlastnú jadrovú energiu, tak je to veľmi podobný prípad, ako je Rakúsko, ktorý je tiež zásadným odporcom jadrovej energetiky, ale veľmi radi nakupujú tieto zdroje elektrickej energie.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Predsedníčka Eurokomisie zároveň doplnila, že vojna na Blízkom východe odhalila zraniteľnosť a závislosť Európy od fosílnych palív. Podľa nej sme úplne závislí teda od zdroja, ktorý je drahý a nestály, čo nás dostáva teda do nevýhody oproti iným regiónom? Pán Slugeň, dokázal by nám rozvoj jadrovej energie pomôcť pri oslobodení sa od závislosti od fosílnych palív?
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Čiastočne. Treba si uvedomiť, že aj ten urán je fosílne palivo, len iného typu. Neuvoľňuje sa energia oxidáciou, teda horením, ale jadrovou reakciou. Ten podiel napríklad v Nemecku v tých zlatých časoch bol na úrovni 30 % výroby elektrickej energie z jadrových elektrární. Nemci dlhé roky prevádzkovali 23 blokov, každý cez 1000 MW, takže bol to veľmi výrazný prínos k ich produkcii elektrickej energie. Či sa k tomu vrátia a v akom horizonte, horizonte, je teraz strašne ťažko predpovedať, ale osobne si myslím, že to nebude v najbližších 20 rokoch. Všetci rozprávajú v súčasnosti veľmi pozitívne a kladne o jadrovej energetike, tlieskam tomu, teším sa tomu, ale málokto si uvedomuje, že je to veľmi zdĺhavý proces opätovného naštartovania tohto priemyselného odvetvia.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Nemecký kancelár dokonca povedal, že podľa neho je to teda už nezvratné teda, že Nemecko vyplo ten posledný reaktor.
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Nič nie je nezvratné a nič nie je trvalo udržateľné, ale v podstate máte pravdu, nakoľko oni hneď po vypnutí a vyvezení paliva z reaktora začali nevratne rezať primárne potrubia na to, aby sa tie elektrárne nikdy nespustili. Samozrejme, lokalita zostáva a pravdepodobne by Nemci využili len tú lokalitu a dali by úplne novú technológiu, čiže niekde vedľa by postavili novú jadrovú elektráreň v tej lokalite. Ale to, čo si na začiatku niekto myslel, že teda bude tri roky proces dochladzovania, potom budú 10 rokov váhať a zbierať peniaze, to sa v Nemecku, bohužiaľ, nestalo. Takže opätovné naštartovanie, tak ako napríklad po Fukušime Japonci naštartovali 30 blokov, ale niektoré prerábali 10 rokov, že tam zvyšovali bezpečnosť, prerábali nejaké systémy, tak to v Nemecku nenastane, lebo tam hneď od začiatku bolo naplánované čo najrýchlejšia likvidácia tých elektrární a začali robiť naozaj nevratné kroky tak, aby tá elektráreň nemohla byť nabehnutá, aj keď bola odstavená pred tromi rokmi.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Čiže bol by to proces na niekoľko desiatok rokov.
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Povedal by som 20 plus.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Európska únia údajne plánuje poskytnúť finančnú podporu vo forme záruky vo výške 200 miliónov eur na podporu investícií do jadrových technológií, avšak podľa analýzy komisie o investičných potrebách pre tento sektor by členské štáty potrebovali do roku 2050 zhruba 205 miliárd. Pán Lednár, nájde sa na toto dostatok peňazí?
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
To je otázka skôr na Európsku komisiu, ale predpokladám, že kde je vôľa, tam je cesta a tých prostriedkov je dostatok. Hlavne, pokiaľ sa budeme baviť o tom, že budú presmerované prostriedky napríklad z tých fosílnych palív, tradičných fosílnych palív práve do jadrovej energetiky. Je tu veľká nádej toho, že by mohlo dôjsť k tomu naštartovaniu, ako už povedal aj pán profesor. Skutočne sa tu ale bavíme o desaťročiach, to znamená, toto nie je niečo, čo budeme schopní spraviť okamžite, a tým pádom aj tá vízia toho, čo bude, je veľmi otázna. Aj tie technológie sa vyvíjajú skutočne míľovými krokmi, možno nedostatočne rýchlo, ako by sme všetci dúfali a verili, pretože skutočne to jadro sa dostalo na minimálne 20 - 30 rokov na vedľajšiu koľaj, a tým pádom aj tie investície do toho nového vývoja výrazne ochladli, a práve tuto vidím ten hlavný bonus toho záujmu Európskej komisie, že bude schopná pomôcť a potlačiť práve tieto technológie a ten vývoj. Pretože my momentálne skutočne nemáme realistický, veľmi často hovoríme o SMR, to znamená, o malých reaktoroch modulárnych, ale ja som, veľmi sa na ne teším, osobne som teoreticky veľký zástanca, ale nikto ho ešte nevidel. To znamená, bavíme sa o teoretickej technológii, ktorá by mala byť efektívna, mala by byť rýchlo postaviteľná, mala by byť prístupná, mala by sa dať umiestňovať na miesta, kde štandardnú veľkú elektráreň nepostavíme, ale skutočne je to zatiaľ len na rozbehu toho vývoja a nemáme ani testovacie prevádzky, ktoré by existovali.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Keď sa možno pozrieme na návratnosť tej investície, 205 miliárd, to je naozaj veľký balík peňazí. Do akej miery by to bolo pre členské štáty návratné a do akej doby vlastne?
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Treba si uvedomiť, o akom časovom rámci sa bavíme. To znamená, ono to znie ako strašidelné číslo, ale tuto bol práve spomenutý rok 2050, ak sa nemýlim. Tým pádom skutočne sa tu bavíme o veľkom časovom okne, za ktoré by mali byť tieto finančné prostriedky poskytnuté. Zároveň ľudia si mylne myslia, že fosílne palivá Európsku úniu nič nestoja. Nemyslíme len samotný nákup, ale že tam nie je podpora, že tam nie sú dotácie. Práveže naopak, ono sa bavíme skutočne o stovkách miliárd, alebo v desiatkach až stovkách miliárd eur ročne, ktoré sú vynaložené na podporu rôznych zdrojov energií. A tým pádom, ak by sme postupne začali presúvať prostriedky s dlhodobým plánom takým, aby bola tá podpora jadra pragmatická, to znamená, nepoďme zase do extrému. Sme svedkami toho, že na jednej strane niečo zamietneme, na druhej strane sa vrhneme, to znamená, stále treba hľadať tú zlatú strednú cestu, to znamená, jadro podporovať. Pretože Slovensko, Francúzsko sme extrém, ale celosvetovo sa bavíme o desiatich percentách výroby, čo je extrémne málo na to, aký stabilný zdroj to jadro je, ale potrebujeme presne prekonať ten technický problém, ktorý by mali vyriešiť SMR. Lebo čakať 30 rokov na to, kým postavíme jednu jadrovú elektráreň a jeden zdroj, je extrémne dlhá doba.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Pán Slugeň, v roku 1990 teda tvorila energia z jadra v rámci Európskej únie až tretinu celkovej výrobnej, výroby teda elektriny. Dnes už je to len 15 %. Ak sa chceme realisticky vrátiť k jadru, dokázali by sme ho využívať v rovnakom alebo aspoň v podobnom množstve, ako teda v tých deväťdesiatych rokoch?
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Áno, ale treba k tomu prirátať 30 rokov a zbaviť sa mantinelizmu, že jedna vláda je za jadrovú energetiku, príde iná vláda, tá je proti, alebo hybernuje. To je potrebný ten všeobecný spoločenský konsenzus, že to chceme. Nezabúdajme na to, že v zlatých dobách jadrovej energetiky, keď sa stavali, tak bolo vo výstavbe napríklad okolo roku 1980 250 blokov. Teraz máme 50 vo svete vo výstavbe. Vtedy výstavba trvala 3 až 5 rokov, teraz trvá 15 - 20 rokov. Čiže zas úplne iné údaje. No a v čase, keď jadrová energetika tvorila do 30 % výroby elektrickej energie, bola aj celková výroba, teda pred tými 30, 40 rokmi ďaleko menšia. Mali sme iný menovateľ. Chcem sa ešte dostať k tomu, čo ste predtým spomínali, 200 miliónov. 200 miliónov vložiť, investovať do jadrovej energetiky v súčasnosti, je ako hasiť požiar injekčnou striekačkou. To je nedôstojne málo, to je zanedbateľne málo. Chcem povedať, že ani 200 miliárd nie je nejaký obrovský peniaz. To je peniaz, ktorý stratila Slovenská republika, že sa nesprávala k svojej jadrovej elektrárni V1, rovnako ako Fíni k Loviisi. Čiže my kľudne pustíme 200 miliárd nezmyselným odstavením V1, ktorá bola po rekonštrukcii, bola bezpečná a ktorá sa dala dostať na európsku bezpečnostnú úroveň tak, ako to spravili Fíni, lebo to bol ten istý projekt, v rovnakých rokoch postavený, a nám tých 200 miliárd paradoxne nechýba a nikto nerobí zodpovedného za to, kto to rozhodol, čiže vláda Mikuláša Dzurindu. A 200 miliárd, tuná hovoríme, že obrovský peniaz. Áno, je to obrovský peniaz, ale aj to v rámci európskych meradiel nezachráni tú jadrovú energetiku. Tam treba ešte väčšie investície, a hlavne to najdôležitejšie, tú spoločenskú zhodu, že to ľudia naozaj chcú. A to zatiaľ chýba.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
My sme sa na súčasnú situáciu pýtali aj odborníka na energetickú politiku Matúša Mišíka z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Vypočujme si rozhovor. Podľa tých posledných vyjadrení európskych lídrov to vyzerá tak, že Európska únia by sa mohla vrátiť naspäť k jadrovej energetike, hoci pôvodne sa hovorilo o takom postupnom odklone od nej. Čo si myslíte teda, že inšpirovalo európskych lídrov k takýmto vyjadreniam?
Matúš Mišík, odborník na energetickú politiku, Katedra politológie Filozofickej fakulty UK
No, čo sa týka odklonu od jadrovej energetiky, tak to nebol úplne, že celoeurópsky proces. Predovšetkým Nemecko bolo tou krajinou, ktoré sa rozhodlo ísť iným smerom už začiatkom vlastne deväťdesiatych rokov, potom to rozhodnutie vylúčiť jadro zo svojho energetického mixu zobralo späť Nemecko, potom následne sa zase rozhodlo proti jadru a momentálne vlastne ten postoj je taký, že to možnože bola aj chyba. V iných krajinách bola situácia iná. Napríklad Slovensko buduje jadrové elektrárne pomerne dlhodobo, taktiež aj Česko je veľký podporovateľ, momentálne aj Poľsko. Od toho dvadsiatehodruhého roku, keď napadlo Rusko Ukrajinu, tak sa ukázalo, že tá závislosť na fosílnych palivách Európskej únie je veľký problém. Európska únia potrebuje palivá zo zahraničia, pretože jednoducho tie fosílne palivá nemá v dostatočnom množstve. Tá odpoveď sa hľadala predovšetkým v obnoviteľných zdrojoch. Ukázalo sa, že bolo by dobré vlastne nejaké ešte ďalšie zdroje mať na to, aby sa dalo čo najskôr sa zbaviť tých fosílnych palív.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Predsa len v rámci teda Európskej únie sme prijali takzvanú Zelenú taxonómiu. Jej súčasťou zatiaľ je teda aj jadrová energia, ale teda hovorilo sa o tom, že je to iba prechodné. Myslíte si, že Európska komisia toto ešte zváži?
Matúš Mišík, odborník na energetickú politiku, Katedra politológie Filozofickej fakulty UK
Úloha tej taxonómie bolo vytvoriť nejaký rámec pre investorov stability, aby vedeli, že keď budú do týchto typov energií investovať, tak sa nestane, že, že by zrazu tie investície nemohli používať. Tam bola naozaj veľmi dlhodobá diskusia ohľadom jadrovej energetiky, nakoniec sa teda prišlo k dohode, že bude považované, a teraz musím použiť veľké úvodzovky, za „zelenú investíciu“. Momentálne naozaj vidíme, že veci sa veľmi rýchlo menia, lebo keď už Nemecko ako jeden z tých hlavných odporcov vlastne jadrovej energetiky svoj postoj mení, tak je možné, že tá jadrová energetika bude naozaj omnoho väčšiu úlohu v Európe zohrávať v najbližšom období.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Ako by ideálne mal v rámci Európskej únie vyzerať ten energetický mix?
Matúš Mišík, odborník na energetickú politiku, Katedra politológie Filozofickej fakulty UK
Ideálny energetický mix asi neexistuje. Možno existuje niečo ako nízkouhlíkový energetický mix. Pokiaľ chceme byť uhlíkovo neutrálni do roku 2050, to vlastne znamená aj to, že väčšina energie musí byť produkovaná spôsobmi, ktoré len veľmi málo skleníkových plynov vypúšťajú. Jadrová energetika je jedným z takýchto zdrojov. Má to aj isté nejaké obmedzenia, má to isté problémy, neni to úplne bezuhlíkatý zdroj, avšak tam sa jedná teda hlavne o diskusie toho celého životného cyklu tých elektrární, od ich, od začiatku výstavby až po ich vyradenie. Tá myšlienka je taká, že budeme tu mať obnoviteľné zdroje a možno tu budeme mať teda aj veľa, veľa jadra. Dosť ťažko sa tieto dva typy elektrickej energie spájajú kvôli tomu, že tu máme nejaké technické obmedzenia, ktoré súvisia s tým, že energie vždycky musíme mať toľko, koľko jej práve vtedy potrebujeme na to, aby ten systém celý bol stabilný. Veľká vec, ktorá prichádza, sú batérie v rôznej podobe, a taktiež aj rôzne nástroje na či už obmedzení alebo presunutie spotreby do, nazvime to, že lepších období dňa. Momentálne to robíme pomocou fosílnych palív. Pri plyne alebo uhlí alebo rope sa veľmi ľahko reguluje výkon tých elektrární a tým pádom sa ľahko tie potrebné množstvá elektrickej energie z týchto zdrojov získavajú.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Európsky parlament dlho viedol teda diskusie o tom, či jadro má, alebo nemá byť zaradené medzi zelené zdroje. Zatiaľ je v tejto kategórii zaradený ako prechodný. Pán Lednár, vy si myslíte, že toto ešte môže Komisia prehodnotiť?
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Osobne si nemyslím, vzhľadom na tú situáciu, ktorej sme teraz svedkami, s najväčším predpokladom jadro ostane označené ako zelený zdroj. Hlavným dôvodom je to, že pravdaže nemôžeme sa baviť o tom, že tam nie je žiadne CO2.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Teraz, pardon, ako to myslíte, že teda jadro zostane označené ako zelený zdroj? Teda, že sa zruší tá prechodnosť?
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Ako bolo povedané aj v dokrútke, je to určitý konsenzus, ktorý sa ale môže zmeniť. Momentálne sa bavíme o tom, že reaktory staršej, tretej generácie A3+ by mali fungovať do roku 2045, ale aj toto sa môže prehodnotiť. Pretože sa musíme baviť o tom, že ono samotný ten reaktor ako taký prechádza zmenami, technickými úpravami, ktoré menia aj ten bezpečnostný charakter a vedia výrazne predĺžiť tú jeho životnosť. Čiže ja osobne si myslím, že budeme svedkami, čo sa týka jadra, ešte ďalšej diskusie, dúfam, že hlavne odbornej diskusie, lebo jadro nie je zdroj, ktorý je rýchlo nasaditeľný. A v prípade, ak sa bavíme o tom, že majú nejaké závažné zmeny dôjsť už v roku 2045, ono to znie ako dlhá doba, ale z pohľadu jadra je to veľmi krátka, ako povedal aj pán profesor, tu sa skutočne bavíme o 20 - 30 rokoch, kým vôbec sme schopní nejaký zdroj nahradiť v relevantnom množstve. A to odpájanie elektrární, ktorými sme, ktorých sme boli svedkami za posledných 20 rokov, skutočne bude veľmi dlhodobý proces.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Tie nové jadrové elektrárne musia spĺňať naozaj prísne podmienky nielen bezpečnosti, ale teda aj odpadového hospodárstva. Nové projekty musia získať povolenie do roku 2045 a využívať palivo odolné voči haváriám od roku 2025. Myslíte si, že dokážu všetky, pán Slugeň, myslíte si teda, že dokážu všetky európske krajiny dodržiavať tieto nové prísne pravidlá? A do akej miery to predražuje výstavbu tých nových elektrární a predlžuje ich výstavbu?
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Nemyslím si. Čiže poviem jednoducho - nie, nebude to naplnené a budú sa hľadať výnimky a predĺženia. Vy ste ešte nepovedali jednu veľmi závažnú vec, že v tom taxonómii akte z roku 2022 bola priam požiadavka, ak chcete stavať nové bloky, musíte mať do roku 2050 hlbinné úložisko. A to nebude mať skoro nikto. To budú mať možno Fíni, ktorí teraz v Onkale majú takú lokalitu, kde už robia nejaké testovanie a poviem, že skúšobnú prevádzku. Ale mnohé krajiny, vrátane Francúzska a iných veľmocí, to nebudú mať, pretože najskôr musíte spraviť podzemný závod, musíte vykopať šachty, spraviť hydrogeologický prieskum, a to je na 50, 60, 70 rokov. Nemci sami povedali, že do roku 2072 sa len rozhodnú, kde to budú stavať. Hej? Predstavte si, o 50 rokov, nie. Takže pravdepodobne ten taxonómny akt, ktorý vtedy, keď vznikal, bol významným pokrokom v uznávaní jadra ako možného nízkouhlíkového zdroja, bude musieť byť trochu pozmenený a poviem, tie niektoré až nezmyselne náročné požiadavky na to, čo by malo byť, sa budú musieť zmierniť. V ďalšom chcem ale povedať, že tie elektrárne, ktoré sú v súčasnosti, boli projektované na 40 rokov, to je takzvaná druhá generácia. Pán kolega, keď spomenul tretiu generáciu, to sú elektrárne alebo 3+, to je tie, ktoré sa idú stavať a oni majú už tú projektovú životnosť dávanú 60+, niektorí 100 rokov, napríklad Rusi povedali, že ich VVER tisícky už robia tlakovú nádobu, ktorá by mala vydržať 100 rokov prevádzky. Takže v súčasnosti naozaj budeme asi čeliť takým pragmatickým riešeniam, týchto 5, 10, 20 rokov, ako zmysluplne predĺžiť životnosť existujúcich jadrových elektrární, lebo tie nové, keď sa aj začnú stavať, tak naozaj budú o 20 rokov.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Jedným z hlavných problémov jadra, ktorým aj jeho odporcovia argumentujú, je teda aj jadrový odpad. Ale sú tu aj ďalšie argumenty, napríklad riziko havárie, ktoré je síce veľmi nízke, no prináša katastrofálne následky, riziko prípadného útoku vo vojnovom stave. Aj na Ukrajine vidíme, že Rusi niekoľko ráz útočili na Záporožskú jadrovú elektráreň. Pán Slugeň, dokážu sa moderné postupy a technológie s týmito nástrahami efektívne vyrovnať?
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Ja trošku spochybním vaše tvrdenie, že Rusi útočili na záporožskú jadrovú elektráreň. Načo by to robili, keď ju mali od začiatku obsadenú a sedeli tam? To budú sami púšťať si bomby na svoju hlavu? Však to je hlúposť. Tak poďme trošku inde...
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Tak nejdeme hádam vyvracať. Tak ale to sú známe, mediálne známe fakty, že Rusi útočili na záporožskú jadrovú elektráreň.
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Toto je mediálne známe, ktoré nemusí každý človek, ktorý má normálne myslenie, aj veriť. Ale poďme trošku inde. Viete, čo najviac funguje na Ukrajine? Jadrové elektrárne. Čiže keď si odmyslíme tú záporožskú jadrovú elektráreň, tých 6 blokov, rovnianska, chmelnická idú na plný výkon. Rusi to nebombardujú. Prečo asi? Pretože si uvedomujú možné dôsledky. A vo vojne je všetko dovolené. Takže poďme k tej vašej otázke, čo ste mali. Ten rozvoj bezpečnosti ide ruka v ruku s veľkými investíciami. Ešte pred Černobyľom tá jadrová energetika bola trojnásobne lacnejšia ako elektrina z uhoľných elektrární. Ale po Černobyle práve bezpečnostné systémy, ktoré išli nie dvojnásobne bezpečnejšie, ale o dva rády bezpečnejšie, čiže stonásobne bezpečnejšie, to, samozrejme, stojí obrovské úsilie, ale aj finančných prostriedkov, no a v tom sa stále pokračuje. Tá miera bezpečnosti sa dostala na úroveň 10 na mínus šiestu, to znamená, ťažká havária štatisticky by sa mala vyskytnúť raz za milión rokov, ale nie je to nula. Čiže ja keď poviem niekde verejne, že nie je to nula, tak každý si myslí - aha, zajtra sa to stane. No ale je to raz za milión rokov. A znova sa vrátim k médiám. Napríklad včera Slovenská televízia v hlavných správach vysielala program o 15 rokoch od havárie od Fukušimy, kde pán redaktor bez mihnutia oka povedal, že tam explodovali tri jadrové reaktory, čo vôbec nie je pravda. Áno, bol tam výbuch vodíka a zlikvidoval strechu nejakej nadstavby. Ale to nie je výbuch reaktora. Takže médiá preceňujú, alebo...
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Dobre, poďme... Poďme nekomentovať prácu niektorých našich kolegov a poďme sa ešte v rýchlosti pozrieť, pán Lednár, čo by to vlastne znamenalo pre spotrebiteľov, ak by bolo jadro v Európe teda dostupnejšou, lacnejšou energiou.
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Treba si uvedomiť, že jadro vo svojej podstate nie je lacné. Ako už bolo povedané, bavíme sa o tom, že to je technologicky veľmi zložitý proces a hlavnú časť časovú paradoxne netvorí samotná výstavba, ale schvaľovací proces. To znamená, pokiaľ nedôjde k optimalizácii a k vytypovaniu území, ktoré sú vhodné na výstavbu jadrových zdrojov, ktoré budú dopredu určené, čo pravdaže máme aj na Slovensku, tak tieto schvaľovacie procesy by mali byť čo najrýchlejšie. Pretože financovanie, ktoré už bude stanovené na ten daný zdroj, už nabieha práve od toho času, kedy sa spúšťa ten projekt. Čiže jadro je veľmi dobrý lineárny zdroj, ktorý je v svojej podstate veľmi drahý na začiatku, ale zase má dlhú životnosť, a tým pádom aj ten náklad na ten, na tú samotnú, tú návratnosť investície si splatí práve tou dlhou životnosťou.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
To bola moja posledná otázka. Za rozhovor ďakujem profesorovi jadrovej energetiky Vladimírovi Slugeňovi zo Slovenskej technickej univerzity.
Vladimír Slugeň, odborník na jadrovú energiu, profesor na STU
Ďakujem.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
A tak isto energetickému analytikovi Andrejovi Lednárovi z Prvej Energetickej spoločnosti.
Andrej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá Energetická
Ďakujem krásne za pozvanie.
Soňa Mačor Otajovičová, moderátorka
Ďalšie rozhovory na aktuálne témy si môžete vypočuť aj popoludní. V relácii Otvorene s Anou Vargovou bude diskutovať minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Reláciu Z prvej ruky dnes vysielali a pripravili od techniky Lucia Cíbiková, dramaturg Jakub Sudek a moderovala Soňa Mačor Otajovičová.
