Prejsť na obsah
Verejnosť


Ján Volko bežal v halovej sezóne 2017 šestnásť šesťdesiatok. Zatiaľ posledná mu priniesla životný úspech. Druhák na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave v odbore počítačové a komunikačné systémy je od soboty večera vicemajster Európy na 60 m. Najrýchlejšiemu „ítečkárovi“ kontinentu zablahoželala mailom aj dekanka fakulty Mária Bieliková.
Na čo ste sa tešili po návrate z Belehradu domov najviac? spýtali sme sa Jána Volka.
„Na rodinu, na to, že sa o úspech podelím s otcom, mamou i sestrou. Tešil som sa aj na priateľov a všetkých ľudí, od ktorých som dostal krásne gratulácie. Takisto na to, že sa poriadne vyspím. Bez stresu, bez psychickej záťaže, že mám na ďalší deň preteky.“
Koľko ste naspali od soboty večera po pondelkový príchod na Slovensko?
„Nie veľa, menej ako zvyčajne. Keď v týždni nemusím vstávať do školy, pospím si obvykle osem hodín. Teraz to bolo päť, maximálne šesť hodín.“
Trénerka Naďa Bendová prezradila, že vám dala do piatka úplné voľno. Ako ho využijete?
„Zbavím sa školských restov a pripravím sa na malé písomky – päťminútovky. Absolvujem zopár rozhovorov a pozvaní do rôznych médií, odpíšem a poďakujem sa za gratulácie a azda mi ostane aj trochu času na oddych. Ako sa však poznám, vo štvrtok ma už ničnerobenie nebude baviť a bude ma to ťahať na tréning.“
Vychádzajúc z belehradskej šesťdesiatky 6,58 bývalý šéftréner zväzu Vladimír Bezdíček odhaduje, že v lete by ste mohli bežať stovku za 10,15. Váš predchodca v rekordnej listine na 60 m Ľuboš Chochlík je ešte odvážnejší a spomína čas 10,10. Čo na to vravíte?
„Teoretickými výpočtami by sa dalo odhadnúť, ako výkonnostný vzostup na 60 metrov ovplyvní v lete stovku, ale aká bude realita, ťažko odhadovať. Závisí to od mnohých okolností. Ja si až tak neverím, ako mi dôverujú spomenutí experti. Môj aktuálny osobák na 100 metrov 10,33 je ešte dosť ďaleko od 10,10 a aj 10,15.“
Nezapreli ste svoju skromnosť, no predsa len: skúste si zatipovať, kam by ste sa mohli na stovke posunúť...
„Určite pod 10,30. Myslím si, že v mojich silách je výkon aj okolo 10,25. Zrejme nejaký podobný cieľ mi stanoví trénerka na letnú sezónu.“
V Belehrade ste senzačne prekvapili na šesťdesiatke, ktorá nie je vaša hlavná disciplína. Čo však teraz s dvojstovkou, ktorú obľubujete zo všetkých šprintov najviac?
„Naďalej ostáva moja najobľúbenejšia, cítim sa stále najmä dvojstovkár. Ak sa však chcem zlepšiť na tejto trati, musím sa zrýchliť aj na šesťdesiatke. Bez toho to nejde, sú to akoby spojené nádoby.“
O koľko si trúfate zlepšiť v lete svoj osobný a súčasne slovenský rekord 20,69 na 200 metrov?
„Skúsim ho posunúť čo najviac. Trochu myslím aj na limit 20,44 pre svetový šampionát v Londýne. Je veľmi náročný, v porovnaní s olympiádou v Riu ho ešte pritvrdili o šesť stotín.“
Tohtoročné atletické leto bude mať tri vrcholy – v polovici júla ME do 23 rokov v poľskom Bydgoszczi, na začiatku augusta MS v Londýne a po nich Svetovú univerziádu v Tchaj-pcheji na Taiwane. Na ktoré podujatie sa kľúčovo sústredíte?
„Určite na európsky šampionát do 23 rokov, kde vidím najväčšiu šancu uspieť. V kútiku duše myslím na medailu, ale, pravdu povediac, takéto myšlienky mi veľmi nepomáhajú. V mojom prípade nerobí dobrotu, keď si dávam privysoké ciele. Radšej ostanem pri zemi – chcem sa dostať do finále a zabehnúť kvalitný výkon. Na čo to bude stačiť, uvidíme.“
Aký suvenír, ktorý vám bude pripomínať úspešný šampionát, ste si priviezli z Belehradu?
„Predsa medailu! Oficiálne suveníry sa rýchlo vypredali, a keďže ja som sa sústredil predovšetkým na preteky, na nákupy mi neostal čas a žiadny som si nestihol zaobstarať. Kúpil som si aspoň magnetku na belehradskom letisku.“
K striebru na šesťdesiatke vám gratulovali stovky ľudí osobne, cez sociálne siete, telefonovali vám, pípali vám esemesky. Objavila sa nejaká, ktorú si špeciálne ceníte?
„Gratuloval mi víťaz šesťdesiatky Kilty i trojnásobný šampión na 400 m Čech Maslák, no nechcem vyzdvihovať žiadnu. Každú si mimoriadne cením. Vážim si všetkých ľudí, ktorí mi blahoželali, ale predsa len najväčšiu radosť som mal z telefonátov s rodinou bezprostredne po pretekoch.“
Striebro je super, ale zároveň zaväzuje. Očakávania budú vyššie ako doteraz. Neuvažovali ste o prerušení štúdia, aby ste sa mohli sústrediť výlučne na atletiku?
„Školu som odložil nabok na pár týždňov už počas prípravy na halové ME. (smiech) Nie, univerzitné štúdium neplánujem prerušiť. Živiť sa na Slovensku športom je zložité. Človek musí mať v rukách nejaké vzdelanie, aby sa zaradil do života, keď raz ukončí kariéru.“
Váš úspech mal obrovský ohlas. Ustojíte túto veľkú slávu?
„Myslím si, že áno. Mám okolo seba dosť ľudí, ktorí mi s tým pomôžu – trénerku i rodičov. Povedal som im, že ak budem príliš pyšný a namyslený, aby ma poriadne prefackali a zrazili ego do normálu. Priveľké sebavedomie, minimálne v mojom prípade, škodí.“ GABRIEL BOGDÁNYI