Prejsť na obsah
Verejnosť

Škodlivosť palmového oleja

[Rádio Slovensko, 18:18 01/02/2018]
Rozhovor J. Maťkovej s J. Šajbidorom a R. Uliankom

Tekuté mydlo, čipsy, krmivo pre psov, sviečky, biopalivá či čokoláda. Tieto rôzne druhy tovaru spája jedna zložka, palmový olej. Biznis s ním je obrovský a vo veľkom zasahuje do životného prostredia. Každú hodinu kvôli plantážam palmy olejnej zmiznú tri kilometre štvorcové dažďových pralesov. Prečo k tomu dochádza a v ktorých krajinách je situácia najakútnejšia?

Richard Ulianko, Koalícia proti palmovému oleju: „Úplne najakútnejší stav je v Indonézii a v Malajzii, čo sú najväčší svetoví vývozcovia palmového oleja. Akútne to je na ostrovoch Sumatra a Borneo, kde boli len tropické pralesy a v súčasnosti tam ostalo z tropických pralesov možno, dá sa povedať, že len jedna pätina. Nie je to však problém len týchto dvoch krajín, nakoľko sa tento palmový biznis presúva naspäť do krajiny pôvodu palmy olejnej, a to je do Afriky. Palmový biznis je tak veľký a tak finančne zaujímavý pre tie veľké korporácie, že potrebujú získať pôdu, na ktorej by mohli tú palmu olejnú pestovať. No a dá sa získať jedine tak, že vyklčujú ten dažďový prales. Úplne najväčší problém je, že akým spôsobom potom oni získavajú tú klasickú ako kvázi poľnohospodársku pôdu, pretože ten dažďový prales poväčšine vypaľujú, je to najjednoduchší spôsob.“

Treba povedať, že vypaľovaním sa neničí len samotný les, ale aj zvieratá prichádzajú o svoje domovy a hynú v plameňoch. Napríklad taký orangutan sumatranský je v kritickom ohrození. Ich počet klesol o osemdesiat percenta v súčasnosti ich na Sumatre žije len okolo šesťtisíc. Ak to pôjde takto ďalej, môžu niektoré druhy živočíchov úplne zmiznúť?
R. U.:„Je to problém aj orangutana bornejského, nielen sumatranského. Samozrejme, jedná sa o endemity druh ľudoopa. Tieto zvieratá sa môžu rozmnožovať len raz za deväť rokov. Čiže, keď si to vypočítame, že zhruba okolo tisíc až päťtisíc kusov sa ich v súvislosti s palmou olejnou zabije alebo spáli, týchto orangutanov, tak ľahko si vypočítame, že za desať rokov tu asi nebude ani jeden orangutan. Týka sa to, samozrejme, nielen orangutanov, ale aj ohrozených druhov živočíchov, ako je tiger sumaterský, ktorých je možno už len posledných stopäťdesiat kusov, slon trpasličí bornejský, bažant malajský, tak isto sa to týka aj krokodíla morského. Toto sú však zvieratá, ktoré som spomenul, veľké vtáky alebo cicavce, ale to sa týka celej biodiverzity na celom území, čiže aj bezstavovce, aj ostatné druhy živočíchov, ktoré sú ohrozené pestovaním palmy olejnej.“

Z vypaľovania pralesov sa do ovzdušia dostáva množstvo oxidu uhličitého, Indonézia preto patrí medzi päť najväčších producentov skleníkových plynov na svete. Kvôli smogu a emisiám sú tam hospitalizované tisíce ľudí s dýchacími problémami. Samozrejme, znečistené sú aj rieky. Ide v súvislosti s pestovaním paliem olejných o predzvesť ekologickej katastrofy?
R. U.: „V zásade áno, pretože každý jeden strom, ktorý vypílite alebo zničíte, tak zadržiava v sebe niekoľko sto až tisíc ton oxidu uhličitého. Tým, že my ho zničíme, tak ten oxid uhličitý sa dostáva do ovzdušia. Ďalšia CO2-ka, ktorá je s týmto spojená, sú tie vzniknuté požiare, kde napríklad v roku 2009 v Indonézii bol požiar, ktorý nevedeli uhasiť a dá sa prirovnať v meritku vylúčením množstva oxidu uhličitého v pomere, ako vylúčia celé Spojené štáty americké za jeden rok. Ďalšia vec je, že oxid uhličitý sa viaže v rašeliniskách, ktoré sú v dažďových pralesoch. Samozrejme, ak sa zapáli takéto rašelinisko, tak to sa nedá už uhasiť skoro vôbec, pretože ono sa tlie, tlie to tam v tých oblastiach aj niekoľko rokov. Preto napríklad deti, ktoré tam žijú, v týchto oblastiach, nemajú tak, ako naše deti, že zimné snehové prázdniny, ale oni tam majú dymové prázdniny, musia chodiť v rúškach. Ten vzduch tam nie je, samozrejme, dýchateľný.“

Palmové plantáže, ktoré sa vysádzajú namiesto pralesov, nazývajú odborníci aj zelenými púšťami. Vieme si vysvetliť, prečo?
R. U.: „Palma olejná je rastlina, ktorá je veľmi náročná na živiny v pôde, ktoré sa nachádzajú, a na vodu. Zhruba dvadsaťpäť rokov má životnosť táto plodina, okolo ôsmeho roku začne rodiť, plody sa dajú zbierať do toho dvadsiateho piateho roku. Ako náhle tá rastlina vyhynie, nasadí sa nová, ale len v tom prípade, že tá pôda ešte znesie druhú generáciu palmy olejnej. Keď odumrie tá druhá generácia, poväčšine už tá tretia nemá šancu prežiť. V podstate z tých oblastí sa stávajú púšte, pretože všetky živiny sú z tej zeme vytiahnuté tou palmou olejnou.“

Takže keby sa namiesto týchto plantáží snažili obyvatelia alebo poľnohospodári zasadiť niečo iné, tak predpokladám, že by sa tam nič neurodilo.
R. U.: „Vôbec nič. Preto hovoríme o zelenej púšti, pretože tam nie je reálne akúkoľvek poľnohospodársku plodinu už potom pestovať.“

Zo strany aktivistov počujeme o rôznych výzvach, napríklad aby ľudia nekupovali výrobky, ktoré obsahujú palmový olej. Je ale toto tá správna forma protestu? Myslíte si, že celý tento biznis s palmovým olejom sa dá zastaviť, ak ľudia produkty s ich zložením odmietnu?
R. U.: „Je to cesta, pretože po kvapkách sa skladá more. A keď to každý jeden jednotlivec odmietne, tak tie veľké korporátne spoločnosti budú musieť pochopiť, že tadiaľto cesta nevedie, že to odmieta väčšina ľudí. Samozrejme, vhodnejšie by bolo, keby to bolo podporené celé tou politickou vôľou.“

Prečo sa palmový olej používa tak často aj v potravinárstve, vysvetľuje dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity Ján Šajbidor.
Ján Šajbidor, dekan FCHPT STU: „Tá odpoveď je veľmi jednoduchá. Preto, lebo je lacný. Preto, lebo lacný, v podstate svetový trh je zaplavený týmto, týmto olejom a proste cenovo je najprijateľnejší pre výrobcov.“

Už dlhodobo sa vedú diskusie, či je, alebo nie je palmový olej pre človeka nebezpečný. Štúdia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín poukázala, že palmový olej uvoľňuje potenciálne rakovinotvorné látky a podľa viacerých odborníkov sa jeho užívaním zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Mali by sme si teda naň dávať pozor?
J. Š.: „Áno, v podstate všetky potraviny, kde sú nasýtené mastné kyseliny v nejakom vyššom množstve, sú potenciálne škodlivé. Ale zase viete, to je tak, že každý extrém škodí. My poznáme aj množstvo prípadov, kedy aj nenasýtené mastné kyseliny alebo polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré sa odporúčajú, majú tak isto negatívny efekt, keď sa napríklad používajú na tepelnú úpravu. To znamená, že treba vedieť, že na čo ten ktorý typ oleja použiť.“

A čo sa týka palmového oleja, je nebezpečnejší v tej tepelnej forme alebo za studena?
J. Š.:  „No, palmový olej má nasýtené krátkoreťazcové mastné kyseliny, takže tam pri tepelnej úprave nehrozí nejaké veľké riziko. Oveľa väčšie riziko hrozí, napríklad keď tepelne upravujeme, ja neviem, slnečnicový olej, lebo tam je vyšší obsah nenasýtených mastných kyselín.“

Keby sme to tak zhrnuli, tak palmový olej je rizikovejší pre zdravie človeka v tom chladnom stave.
J. Š.: „Áno. Preto, lebo obsahuje, hovorím, nasýtené mastné kyseliny a nasýtené mastné kyseliny majú priamy súvis s niektorými typmi teda toho kardiovaskulárnych problémov, s vysokým tlakom, upchávaním ciev a s kardiovaskulárnymi problémami určite.“

Čím by sa teda palmový olej dal nahradiť?
J. Š.: „No, to je problém. To je problém preto, lebo on sa používa hlavne preto, lebo má vhodnú konzistenciu, áno, lebo je roztierateľný. A nahradiť ho sa dá v podstate preesterifikovanými inými rastlinnými tukmi. To je taký proces, kedy sa v podstate rastlinný olej zmieša s vysoko stuženým rastlinným olejom a takou chemickou premenou, preesterifikáciou, vy dostanete v podstate rastlinný produkt, ktorý má vhodnú konzistenciu. Napríklad takú, akú má ten palmový olej. Repkový olej je určite dobrý, len má, len je tekutý. Ale preesterifikácia ako proces na, na získanie vhodnej konzistencie toho, tej tukovej zložky, ktorá by mohla nahradiť palmový olej, je možná, len samozrejme, všetko je to oveľa, oveľa drahšie.“

Čiže by tým pádom rapídne sa zdvihli ceny produktov.
J. Š.: „Určite, určite áno.“