Prejsť na obsah
Verejnosť



IBL Software Engineering je softvérová firma, ktorá robí niečo ako Microsoft Office pre meteorológa.
Na meteorológov sa pravidelne spúšťa vlna kritiky, lebo nie všetky predpovede im vyjdú. Zdalo by sa, že softvér poslúži ako dobrá výhovorka. Michal Weis, spolumajiteľ a konateľ IBL, ktorý sa stal víťazom v súťaži Podnikateľ roka 2017, ktorú organizuje poradenská spoločnosť EY, vysvetľuje, že dnes existuje mnoho pozorovaní či predpovedných modelov. Všetky produkujú či spotrebúvajú veľa údajov.
„Náš softvér slúži na to, aby sa meteorológ v nich vyznal. To je len jedna stránka veci, druhou je správna interpretácia. Do hry vstupuje veľa faktorov, mýliť sa môžu senzory, stroje – meteorológ musí vedieť zvážiť všetky detaily a až potom vysloviť prognózu,“ hovorí M. Weis a zdôrazňuje význam predpovedí počasia. „Sú nielen pre dovolenkárov, dôležité sú najmä pri ochrane ekonomík a aj záchrane ľudských životov.“
Prvé kroky
M. Weis sa k počítaču dostal ako deväťročný chlapec. Vtedy ešte neboli osobné počítače. Prvý program robil na RPP-16, vlastne prvom československom počítači. Počítač vyvinuli v Slovenskej akadémii vied (v rokoch 1965 – 1973) ako stredný počítač tretej generácie, ktorý bol určený na riadenie procesov. Prešiel cez základný výskum, aplikovaný výskum, konštrukciu až po výrobu (od roku 1973) v Námestove.
Dalo by sa povedať, že robíme štandardizovaný softvér. Nie je to však postup ako pri masových programoch, kde sa, obrazne povedané, sekajú škatule
„Michal Weis
Rodinná investícia
Program bol na diernej páske, čo je takmer prehistória výpočtovej techniky. Keď prišiel prvý pevný disk, bolo to ako zázrak. Cesta vtedy ešte malého Michala k počítaču bola pomerne jednoduchá. Otec pracoval v Ústave experimentálnej fyziky SAV, kde počítač mali a pustili ho k nemu.
„Potom sa vrece s počítačmi roztrhlo. Prišli PMD, Atari či Sinclair. Ešte stále to neboli ľahko dostupné stroje. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa objavili prvé osobné počítače.V rodine Weisovcov vtedy riešili dilemu, či kúpiť nové auto alebo počítač synovi. Je zrejmé, ktorá voľba zvíťazila.
((piano))
„Dúfam, že rodičia investovali dobre. Vtedy stál počítač 20-tisíc korún, čo bola polovica ceny škodovky. Som im veľmi vďačný,“ opisuje situáciu M. Weis. Počítače sprevádzali M. Weisa aj počas štúdia na gymnáziu.
„V škole sme sa o počítačoch veľmi neučili, študoval som si veci sám. Nebolo to jednoduché, internet ešte neexistoval. Usiloval som sa pochopiť, ako veci fungujú. Dnes sa takým ľuďom hovorí hackeri. Zisťujú, ako systémy pracujú, a pritom sa dozvedia aj veci, ktoré sa dozvedieť nemali, a dokážu robiť kadečo.
Kto je Michal Weis
Absolvoval Fakultu elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je ženatý, má dve deti, psa a mačku. Má záľubu vo fotografovaní, rád varí.
Línie produktov
Softvér IBL využívajú takzvaní prevádzkovatelia meteorológie. „Sú to napríklad mnohé národné služby, armády alebo aj komerčné služby a univerzity. Dnes máme softvér na štyroch kontinentoch, máme trebárs aj štyri inštalácie v Antarktíde. Nedávno sme dostali e-mail od austrálskeho pilota, ktorý letel na južný pól, a zveril sa nám, že takú dobrú a presnú predpoveď ešte nevidel.
Veľa zákazníkov máme v Európe i v arabských krajinách. Vo Veľkej Británii slúžia naše programy v Met Office, čo je jedna z najstarších meteorologických služieb na svete, využíva ich aj anglické námorníctvo, slúžia na torpédoborcoch,“ vymenúva M. Weis a dodáva, že softvér je aj na austrálskych ľadoborcoch.
Veľkým zákazníkom sú americké vzdušné sily US Air Force. Biznis IBL je pomerne štruktúrovaný. „Vyrábame líniu produktov, je ich zhruba desať. Všetky sa týkajú počasia. Pripravujeme riešenia na prenos a konverziu dát, ďalšie na zobrazovanie dát či webové servisy. Dalo by sa povedať, že robíme štandardizovaný softvér. Nie je to však postup ako pri masových programoch, kde sa, obrazne povedané, sekajú škatule,“ vysvetľuje M. Weis.
Každú časť z línie programov vylepšujú, upravujú. „Produkt rastie s každým ďalším zákazníkom. Je to vždy o komunikácii,“ hovorí. Hoci je softvér výslovne technokratická záležitosť, pri rokovaniach o dodávkach sú dôležité aj kultúrne rozdiely. „Komplikova né sú dohovory s klientmi v arabskom svete. Naopak, sú krajiny, kde sa dohovoríme rýchlo a bez problémov. Samozrejme, ani nám sa nevyhýbajú situácie, keď sa zádrh objaví na poslednú chvíľu.“
Vec náhody
Počítače sa do života M. Weisa dostali priamočiaro. Počasie však nie je atraktívna téma. „Je to viac-menej náhoda, že som sa s meteorológiou stretol. Mama pracovala v Slovenskom hydrometeorolgickom ústave ako programátorka. Keď menili v roku 2004 softvér, ktorý dodávala nemecká firma, zoznámil som sa s Herbertom Lepperom. Vtedy som ešte ako študent pracoval v antivírusovej spoločnosti Eset, kde som bol okrem sekretárky prvým zamestnancom.
Po skončení školy som si povedal, že rozbehnem niečo vlastné. Tak sme sa H. Lepperom stretli v spoločnej firme,“ naznačuje genézu M. Weis. V Esete mohol mať M. Weis pohodlnú budúcnosť. V špičkovej firme mal dobrú pozíciu. „Chcel som dosiahnuť viac,“ hovorí a reaguje hneď aj na otázku, čím je preňho podnikanie.
„Spomínam si na slová Miroslava Trnku, jedného so spoluzakladateľov Esetu, s ktorými som sa celkom stotožnil. Na začiatku som vlastne nechcel podnikať, chcel som niečo dokázať, urobiť niečo, aby sa ľudia mali lepšie. Podnikanie nie je o tom, že chceme urobiť obchod. Máme myšlienku, vieme, čo chceme spraviť, a podnikanie je len cesta. Možno to znie ako klišé, ale snažíme sa robiť veci lepšie,“ vysvetľuje M. Weis.
(zdroj: SME-Gabriel Kuchta)Cena rozhodnutia
Počasie ovplyvňuje životy ľudí viac, ako si bežne uvedomujú. M. Weis hovorí, že ľudí počasie vlastne nezaujíma, ale potrebujú robiť rozhodnutia. Počasie nedokážeme ovplyvniť, musíme sa s ním naučiť žiť. „V jednoduchých prípadoch je to o tom, že si nezoberiem dáždnik a zmoknem. Cena za zlé rozhodnutie nie je vysoká.
Keď sa však bavíme o leteckej doprave, námrazy či búrky môžu spôsobiť katastrofy. V energetike hrá počasie tiež veľkú úlohu. Kto vie prvý, aké bude počasie, predá na burze energiu za najlepšiu cenu. Poľnohospodári dokážu ušetriť, ak neošetria polia pred búrkami, ktoré im všetku investovanú chémiu spláchnu,“ uvažuje M. Weis a spomína vlaňajšiu Veľkú noc.
„Boli sme v Jasnej a snehu nebolo. V poslednú noc prišla metelica, napadlo pätnásť centimetrov. Prišli sme do Bratislavy a ani tu nebolo jarné počasie, nejaké tri, štyri stupne. Zato v jednom obchodnom reťazci s veľkou slávou ponúkali sortiment na grilovanie. Boli s ponukou zjavne mimo a pravdepodobne mali straty. Takých prípadov ovplyvnenia ekonomiky je mnoho. Obchody musia rozmýšľať, či objednať deky, alebo zmrzlinu,“ uzatvára tému vplyvu počasia na rozhodovanie M. Weis.
Ako v rodine
Vo firme je teraz okolo päťdesiat ľudí a spolumajiteľ je presvedčený o tom, že je to široko-ďaleko najlepší tím. IBL nemusí robiť marketing, vo svete sa o nich vie, povesť sa šíri najmä ústnym podaním. „Stane sa, že firma musí odmietnuť zákazku, lebo momentálne nemá kapacitu. Potencionálny zákazník povie, že sa teda ozve o niekoľko mesiacov. Je mi niekedy ľúto, že musíme odmietať objednávky, na druhej strane je to úroveň, o ktorej sme ani nesnívali. Záujem je obrovský, budeme sa musieť rozšíriť,“ hovorí M. Weis.
Ľudí si M. Weis nevyberá len podľa vzdelania či znalostí technológií. „Prišiel som na to, že oveľa dôležitejšie je, aký je to človek, ako vie spolupracovať. Pekné na tom celom je najmä to, že ľudia to vo firme majú radi, že sme rodina.“ Atmosféra vo firme ja naozaj uvoľnená. Nedá sa nevšimnúť si, že po chodbách a pra covniach chodia bosí, niektorí len v ponožkách. „Je nám tak dobre,“ stručne vysvetlila mladá asistentka celkom uveriteľne.
Ani v rodinách nie je vždy len pohoda. „Samozrejme, nie všetko je len ružové, niekedy sa musíme s kolegom rozlúčiť. Nestáva sa to často. Častejšie sú prípady, keď študenti prídu s úmyslom zostať do skončenia školy a potom ísť ďalej. Niektorí sa rozhodli ostať a myslím, že neľutujú. Majú prácu, ku ktorej by sa inde nedostali,“ hovorí M. Weis a spomína opäť na svoj podnikateľský a ľudský vzor M. Trnku.
„Naučil ma, že zo všetkého najdôležitejšie je starať sa o ľudí. Keď sa majú dobre, tak firma funguje. Ľudia sú v skutočnosti to najdôležitejšie, čo firma má.“ IBL má ambíciu vcelku jednoducho sformulovanú. „Chceme byť kľúčovou firmou pre rozhodovanie ľudí. Chceme sprístupniť kvalitné informácie pre kvalitné rozhodnutia. Vidím budúcnosť tak, že miliarda ľudí bude denne používať náš softvér. To je môj sen,“ uvažuje o najbližších rokoch M. Weis a dopĺňa, že na sne neustále pracuje. „Viac ako zisky si cením skutočnosť, že nemáme zákazníkov, ale priateľov. To ma drží nad vodou.

[ekonomika.sme.sk 22/03/2018]
Autor: Eduard Žitňanský
Link: https://ekonomika.sme.sk/c/20787142/s-hlavou-v-oblakoch-nohami-na-zemi.html