Prejsť na obsah
Verejnosť

Keby sme mali na Slovensku 30 percent elektromobilov, budeme potrebovať elektrickú energiu, ktorú nemáme a nemáme ani infraštruktúru na kompenzácie výkyvov pri nabíjaní, upozorňuje docent z Ústavu dopravnej techniky a konštruovania Strojárskej fakulty STU Ľuboš Magdolen.

Prechod na elektrické autá je dnes najväčšou výzvou automobilového priemyslu - kedy sa tak stane?
Že je to najväčšia výzva, na tom sa zhodneme, to už dnes hovoria všetci. Paradoxom je, že prvé auto, ktoré sa postavilo, bolo elektrické. Až potom prišla éra spaľovacích motorov.

Malá éra elektrických vozidiel už raz bola – v Kalifornii v 90-tych rokoch minulého storočia. Je to na dlhé rozprávanie, ale ak by to niekoho zaujalo, odporúčam vyhľadať si na internete film Who Killed the Electric Car. Je to príbeh prvého sériovo vyrábaného elektromobilu GM EV1.

V súčasnosti sú dominantné dva  paralelné trendy, ktoré sú navzájom previazané; jedným je elektromobilita a druhým autonómna doprava. Dochádza k reformátovaniu celého systému. Elektromobily tu určite budú, ale nie som presvedčený, že elektromobilita veľmi rýchlo zvíťazí. Chce to totiž veľmi veľa vývoja a peňazí. Nákladné elektrické vozidlá sa len začínajú vyvíjať. Keby dnes došlo k situácii, že úplne vymeníme všetky autá so spaľovacími motormi za elektromobily, komfort ľudí, ktorí by ich používali, by veľmi klesol.

magdolen

Prečo?
Lebo elektromobil vyžaduje nabíjanie a pokiaľ nebývate v rodinnom dome, tak to dnes ešte nie je bežné. Musíte si strážiť kilometre - dojazd. A keď klesne teplota k nule a nemáte ho plne nabitý, tak budete jazdiť, no nebudete kúriť - pôjdete tak, aby ste došli k najbližšej nabíjačke. Kapacita batérie klesne, dojazd klesne. Podobný problém môže byť v lete s klimatizáciou. Elektrické auto nemôžete ani ťahať. Ak vybijete baterku, musíte si zavolať odťahovku, ktorá auto naloží a odvezie ho preč. Elektromobily určite „pôjdu“, ale odhadnúť horizont, ako to dopadne – to v súčasnosti nikto nevie.

Kde sa v súčasnosti vyrába najviac elektromobilov?
V Číne. Tam je mnoho firiem, o ktorých ani nevieme.

Aké sú dnes najväčšie ekonomické výzvy pre výraznejší nástup elektromobilov?
Dnes sú tieto autá ešte veľmi drahé. Vzhľadom na investície potrebné do ďalšieho vývoja neočakávam, že by ich cena radikálne klesla. A treba spomenúť aj infraštruktúru, ktorá ovplyvňuje komfort používania elektromobilu. Kto to zaplatí? Vážnym problémom, ktorý nikto nespomína, je väzba elektromobility na štátny rozpočet. Dnes platíme v pohonných hmotách – palivách aj spotrebnú daň, ktorá je pri nafte 34 percenta pri benzíne 45 percent. Ak nahradíme autá so spaľovacím motorom elektromobilmi a ich počet v budúcnosti narastie, z dôvodu poklesu spotreby pohonných hmôt dôjde k výpadku v štátnom rozpočte, čo určite bude znamenať nejakú formu kompenzácie – teda zdanenie elektriny.

Takisto si treba uvedomiť, že keby sme mali na Slovensku napríklad 20 až 30 percent elektromobilov, budeme potrebovať elektrickú energiu, ktorú nemáme. Na európskom trhu je síce prebytok elektrickej energie, no otázka je hlavne kedy – v akom čase a za akú cenu. Ak v Nemecku splnia svoje plány o ukončení jadrového programu, solar a vietor to nezachránia. Veď aj Rakúsko, ktoré odmietlo stavať zdroje elektrickej energie z atómu na svojom území, kupuje pre svoje potreby elektrinu z atómových elektrární. Ak ale bude u nás 20až 30 percent elektromobilov, bude minimálne rovnaký počet aj v ďalších štátoch Európskej únie. A bude potom problém s elektrinou v rámci celej Európskej únie. Okrem toho, podľa kúpnej sily obyvateľstva by väčšina elektromobilov bola v lokalite Bratislava. Otázkou je, či je infraštruktúra v hlavnom meste pripravená na masovú inštaláciu nabíjacích staníc.

V novostavbách je už trendom uvádzať, že majú aj nabíjaciu stanicu...
A je využitá?Ak neklesnú ceny elektromobilov, bude stále neobsadená. Ak narastie počet elektromobilov, nebude stačiť. Avšak treba si uvedomiť jednu vec: ekologická zelená energia môže spôsobiť značný problém, pretože z hľadiska priemyslu potrebujeme plánovanú a vyváženú spotrebu elektrickej energie.

Čo to v praxi znamená?
Zoberme si napríklad, že by Slovensko malo mať 20 % elektromobilov; máme registrovaných okolo dvoch a pol miliónov áut. 20 percent z toho by bolo 500-tisíc. Keby sme mali rátať aj len s polovicou tohto počtu, aj tak budú tieto elektromobily okolo Bratislavy a bohatých miest, nie na vidieku. Kde a z čoho to budú nabíjať? Kde zoberieme toľko elektrickej energie? Pre účely kompenzácie výkyvov pri nabíjaní by asi musela byť použitá prečerpávacia elektráreň Čierny Váh. Jej výkon by však chýbal pri korekcii výkonových výkyvov priemyselnej výroby.

O akých iných úskaliach tu ešte môžeme hovoriť?
Ak prestane svietiť slnko, fotovoltika nedodáva elektrickú energiu, ak prestane fúkať, tiež máte výpadok elektriny. Ak fúka priveľa, tiež je to problém. Napríklad Nemci mali pred asi siedmimi rokmi toľko elektrickej energie v lokalite Severného mora, že cez ich vlastnú rozvodnú sústavu ju nedokázali prenášať do Rakúska a Bavorska. Vzhľadom na prepojenú sústavu v rámci Európskej únie ju presmerovali cez Českú republiku. Ale aj rozvodná sústava Českej republiky mala problém a hrozil BlackOut, no napriek tomu sa to energetikom podarilo zvládnuť. Pokiaľ viem, teraz majú v pláne postaviť dve obrovské transformátorové oddeľovacie stanice práve kvôli tomu, aby sa v budúcnosti takýmto problémom vyhli. Pri celoeurópskom rozmachu elektromobility predpokladám, že bude treba postaviť v rámci Európskej únie nové elektrárne. Otázka bude - kto, kedy, kde a za koľko.

Vráťme sa ešte k elektromobilom. Aké baterky sa v nich používajú?
Najčastejšie sa používajú li-ion články, z ktorých je vyrobený batery box. Je to rovnaká technológia, ako máme v mobiloch, tvarovo sa však podobajú tužkovým baterkám. A tu vyvstáva ďalší problém, a to ich likvidácia. Mobil si nabíjate každý deň. Baterka vám zvládne cca dvetisíc nabíjacích cyklov. Následne ju môžete odovzdať do zberu, ale predstavte si, aké to budú počty. V jednom battery packu pre elektromobil je niekoľko tisíc článkov (napríklad Tesla model S ich má 7104). Problematika priemyselnej likvidácie, respektíve repasácie, je dnes stále aktuálna ako jeden z parciálnych cieľov elektromobility.

Je predpoklad, že možno príde nejaká iná ekologická alternatíva?

Áno, myslím, že o pár rokov príde technológia, ktorá bude niekde celkom inde. Elektromobilita teraz takpovediac „fičí“, ale ešte je tu vodík; jeho využitie je ekologické. Tu je však potrebné vyriešiť jeho uskladňovanie. Pre znižovanie emisií u nákladných automobilov boli na Slovensku nedávno prezentované ťahače na LNG. Žiaľ, neverím, že sa rozšíria, nakoľko cena ťahača (kamión) je o 40 percent vyššia ako ťahača s klasickým spaľovaním nafty.

Na aké vzdialenosti by bolo podľa vás efektívne používať elektromobily?
Lokálne jazdenie pre malé autá s denným limitom okolo 60 km má určite zmysel. Ale čo sa týka veľkých vzdialeností, kým nebudú realitou batery packy pre veľké dojazdy, stále bude problém. Aj keď nedávno postavili superrýchlu nabíjačku, v Budči pri Zvolene, kde je auto nabité za desať minút, na každodenné nabíjanie to ešte nie je. Životnosť batériového packu sa pri rýchlom nabíjaní výrazne zníži.

Čo považujete v oblasti elektromobility za najkritickejšie?

Elektromobilita momentálne nie je zisková a ešte asi dlho nebude. Ak budú elektrické autá nepredajné kvôli cene, spôsobí to problémy automobilkám, tie to prenesú na dodávateľov a zamestnancov, to následne ovplyvní akciové trhy a špirála ekonomickej krízy sa roztočí ...

Z pohľadu nás ako užívateľov zasa treba povedať, že sme si zvykli na istý komfort a prísť s novými technológiami, ktoré ale budú krokom späť z hľadiska pohodlia, spoločnosť asi neakceptuje. Momentálne elektromobily vlastnia najmä  fanúškovia. S elektromobilitou sa treba pripraviť na vyššie ceny áut a treba očakávať aj postupné zvýšenie ceny elektrickej energie.

 

Rozhovor vyšiel v časopise Spektrum 05/2019.

Autor textu: Katarína Macková

Autor fotografie: Matej Kováč