Prejsť na obsah
Verejnosť

V Tichom oceáne rastie nový kontinet. Z plastového odpadu. Chceme žiť vo svete, ktorý sa mení na smetisko?
Časy sa zmenili. V supermarketoch sa igelitky už nerozdávajú, ale predávajú, preferujeme papierové tašky, recyklovateľné materiály, triedime odpad. Lebo príroda volá o pomoc a my sme si to konečne začali uvedomovať. Byť ekofriendly je navyše in, čo je skvelé znamenie. Dokonca aj mnohé módne reťazce, kozmetické a potravinárske firmy naskočili na eko nôtu. Žiaľ, ani to nestačí a napriek zodpovednejšiemu prístupu nás plasty doslova zamorujú. Vlastne, už sme si na to celkom zvykli. Už nás neprekvapia fotky plastových oceánov, ktoré sú päťkrát väčšie ako celé Slovensko, už nás nezaskočia zábery na vtáky, ktoré sa utopili v rope, alebo obrázky obrovských skládok odpadu, v ktorých sa hrabú chudobné deti.
Takmer desať miliárd kilogramov nezničiteľnej špiny, toľko sa jej dnes hromadí na našej planéte. Čo s tým? Veď už separujeme, to sa časom spraví, či nie? Nespraví. Tak schválne, životnosť jednej plastovej fľaše je až tisíc rokov. Koľko fiaš ste si za tento mesiac kúpili? Koľko jogurtov ste zjedli, koľko nádob zo šampónu za rok skončilo vo vašom koši?
Aj ja som začala doma separovať odpad a učím na to svoju päťročnú dcéru. Už vie, že papierik z cukríkov nemôže hodiť do koša, lebo tým škodí prírode. Ukazujem jej dokumenty o smutných rybkách v oceánoch, rozprávam strašidelné príhody o horách, ktoré rastú z odpadov, a snažím sa, aby pochopila, že aj ona je za to všetko zodpovedná. Vie, že svojím správaním môže ublížiť alebo pomôcť. Lenže hodiť odpad do žltého smetného koša dnes už nestačí, to by mala byť samozrejmosť. A vlastne, čo je na veciach z umelej hmoty najhoršie? ,,Bolo by spravodlivé o plastoch povedať, že v čase, keď ešte odpad nepredstavujú, ekológii pomáhajú. Znižujú energetickú náročnosť výroby materiálov (spotreba energií pri výrobe plastov je podstatne menšia ako pri výrobe skla alebo kovov), pri ich výrobe sa produkuje podstatne menej CO2 ako napríklad vo vysokých peciach pri výrobe železa. Sú oveľa ľahšie ako tradičné obalové materiály a pri preprave tovaru sa spotrebuje podstatne menej pohonných hmôt. Problém nastáva, keď sa stanú odpadom, hlavne neriadeným odpadom. Za to, že sú ich plné oceány, plné lesy a divoké skládky, však plasty nemôžu. Za to sú zodpovední ľudia," tvrdí profesor Pavel Alexy zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý sa venuje ekologickým riešeniam v oblasti plastov.

S plastom zle, bez neho ešte horšie
A kde je teda hlavný problém? ,,Prvým je niečo, čo všetci vidíme. Prítomnosť plastového odpadu v prírode. Ďalej to, že mikroplasty sa dostávajú do potravinového reťazca. Najzásadnejší je fakt, že ak sa akékoľvek syntetické plasty vyrobené z ropy predsa len rozložia (akokoľvek, hoci aj v dokonalých spaľovniach), zásadne prispievajú ku klimatickým zmenám vytváraním CO2. To je ten najvážnejší dopad," upozorňuje odborník a dodáva, že ani separácia, zber a recyklácia nie sú definitívnym riešením. Lebo pokiaľ sa plasty budú vyrábať z ropy a zo zemného plynu, s produkciou CO2 si poradiť z dlhodobého hľadiska nedokážeme. A to je väčší problém, než si dokážeme pripustiť. ,,Je to tak. Situácia je akútna a ak neurobíme niečo hneď, narastie to do rozmerov, ktoré nebudeme vedieť v budúcnosti zvládnuť. Lenže ani riešenie, že vylúčime plasty z materiálovej výroby, ekológii veľmi nepomôže. Naopak, existujú štúdie, že by to bolo z dlhodobého hľadiska ešte horšie. Zatiaľ aktuálne neexistuje lepší návod na znižovanie tohto odpadu než zber a recyklácia, takže treba robiť všetko pre to, aby plasty končili v separovanom zbere a nie na divokých skládkach v prírode či v oceánoch. Aj to je však len dočasné riešenie, ktoré problém nevyrieši. Ak sa naň spoľahneme, odsunieme to na naše deti a vnúčatá," varuje odborník.

Ekoplasty?
Takže, čo s tým? ,,Vývoj plastov z iných ako ropných surovín, teda z obnoviteľných zdrojov, a z biomasy je jedinou udržateľnou cestou. To je základný predpoklad, aby plasty nespôsobovali globálne otepľovanie. Treba sa sústrediť aj na biologickú rozložiteľnosť moderných ekologických plastov. To znamená, že ak sa predsa ocitnú tam, kde sa ocitnúť nemajú, dokážu sa rozložiť ako akýkoľvek iný prírodný materiál," tvrdí Pavel Alexy a dodáva, že ani Slovensko vo výskume a hľadaní riešení nezaostáva. Jeho tím už začal vyvíjať špeciálne bioplasty, ktoré by mohli zvrátiť strašidelné prognózy. ,,Už pred dvadsiatimi rokmi som mal víziu, že raz to bude potrebné. Vtedy sa riešila najmä biorozložiteľnosť, ale pochopil som, že to nestačí. Dnes je pre mňa a mojich kolegov priorita stopercentne neropný pôvod plastov NONOILEN(R), ktorý vyvíjame a ktorý dostal komerčný názov podľa výrazu bez ropy, čiže non oil. Ale dôležité je aj to, aby bol tento materiál stopercentne rozložiteľný v biologickom prostredí," vysvetľuje profesor a dodáva, že dnes už s jeho tímom vyvinuli dve generácie NONOILENU. Prvá je rozložiteľná v podmienkach priemyselného kompostu, druhá aj v podmienkach domáceho kompostu a práve finišujú na materiáli, ktorý sa dokáže rozložiť v bežnej pôde. ,,Začali sme pracovať na plaste, ktorý sa bude rozkladať vo vode, najmä v morskej, a už rokujeme s investormi, aby sme mohli na Slovensku spustiť prvú priemyselnú výrobu," dáva nádej vedec, ktorého bioplasty budú vedieť nahradiť mikroténové fólie a vrecká, fľaše, rôzne obalové a poľnohospodárske fólie, vstrekované výrobky ako napríklad rôzne misky, poháriky či príbory. Pracuje sa aj na vývoji plastov na výrobu vlákien a textílií. Autor patentu týkajúceho sa ekologických bioplastov so svojím tímom pracuje na plné obrátky. Vie totiž, že času nemáme nazvyš. ,,Na trhu musí byť čo najviac rozložiteľných bioplastov, lebo je naivné spoliehať sa na to, že všetci ľudia budú zodpovedne triediť a separovať. Aj preto obaly treba začať vyrábať z obnoviteľných surovín, ktoré sa v prírode voľne rozložia. To je jediné riešenie a jediná cesta," upozorňuje profesor Pavel Alexy.
V kauze plasty nejde len o to, že sa nám Zem postupne mení na jedno veľké smetisko. Ak sa s tými skládkami z umelohmotných fliaš a obalov nič nezačne robiť, planétu prehrejeme a prídu aj problémy s energetickými zdrojmi. A tu sa už končí každá zábava.

Čo môžem urobiť ja?
o Separujte odpad: Zaveďte si doma nádoby na zmiešaný odpad, papier, plasty a sklo. Ak v okolí nemáte smetné koše na separovaný odpad, požiadajte o ne.
o Povedzte NIE: Odmietajte letáky, igelitky v obchodoch, nekupujte si zbytočnosti a jednorazové veci, ktoré si môžete napríklad požičať.
o Inovujte, opravuje, vymieňajte: Nevyhadzujte všetko hneď pri prvej chybe alebo keď vás to omrzí. Snažte sa pokazené veci opraviť, starý nábytok renovovať, nemoderné oblečenie prerobiť, vymeniť alebo predať. Taký malý fashion bazár s kamoškami (doma alebo na sociálnej sieti) je navyše zábava.
o Buďte kreatívna: Neverili by ste, čo všetko sa dá z plastového odpadu vyrobiť. Stačí, ak mrknete na YouTube a nájdete množstvo tutoriálov, ako si vyrobiť kabelku z PET fliaš, kus nábytku. alebo módny doplnok.
o Premýšľajte pri nákupe: Vyberajte si nadčasové módne kúsky, zvažujte, či vec naozaj potrebujete, všímajte si nielen informácie o výrobku, ale aj o obale.
o Kompostujte: Až 40 % odpadu bežnej domácnosti tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Ten sa dá skompostovať a vzniknuté hnojivo môžete využiť v záhradke či na balkóne.
o Minimalizujte odpad: Do obchodov sa vyberte s vlastnou taškou alebo košíkom. Neberte si na každý kus zeleniny a ovocia mikroténové vrecká, vyberajte výrobky v recyklovateľných obaloch.
o Majte vlastné nádoby: Pracie prášky, mydlá, šampóny, sprchovacie gély a inú kozmetiku si dajte načapovať do vlastných nádob v špeciálnych biopredajniach.
----
Riešenie problematiky s plastovým odpadom:
Z krátkodobého hľadiska: zber, separácia a materiálová recyklácia plastového odpadu v maximálnej možnej miere
Z dlhodobého hľadiska: vývoj biorozložiteľných plastov vyrobených z obnovieľných zdrojov surovín (z biomasy), úprava legislatívy, logistiky

foto:
Dvanásťcentimetrová slamka v nose a bolestivá smrť
Korytnačky si často mýlia plastové obaly a vrecká s drobnými živočíchmi, ktorými sa živia. Podľa prieskumu až 75 percent z nich má v sebe kusy plastu! Ten im blokuje tráviaci trakt, čo vedie k pomalej bolestivej smrti. Svet obletelo aj video korytnačky, ktorá mala v nose dvanásťcentimetrovú slamku, ktorú jej museli záchranári vyťahovať kliešťami.
Čínska tragédia
Čína je známa svojou lacnou pracovnou silou, technológiou, energiou. Výsledkom je, že takmer všetok odpad z Európy smeroval roky sem. Nájdete tu tisícky plastových pohorí, kde odpad separujú celé rodiny, nevynímajúc malé deti a batoľatá, ktoré sa na kopcoch humusu hrajú. Tento stav začal byť však neúnosný a s nástupom roku 2018 Čína výrazne sprísnila podmienky na dovoz odpadov.
Platia za naše hriechy
Po pitve vorvaňa na pobreží Nórska našli v jeho žalúdku 29 kíl plastového odpadu! A nie je to ojedinelý prípad.
Plasty sú všade
Koralový ostrov uprostred Tichého oceánu Henderson Island sa napriek izolovanému umiestneniu stal najznečistenejším miestom na Zemi. Plasty sa dostali dokonca až na dno Mariánskej priekopy (do 11 km hĺbky), čo je alarmujúci fakt!
Viete o tom, že nám vzniká na Zemi nový kontinent v Tichom oceáne? Je väčší ako Antarktída, no žiť by ste na ňom nechceli. Vznikol totiž z odpadkov a podľa nich neskôr dostal aj názov ,,The Great Pacific Garbage Patch", teda veľký pacifický odpadkový pás.
Nič a nikto nie je v bezpečí
Kedysi panenské pláže a oceány sú plné naplaveného odpadu, medzi ktorým hynú tisícky vtákov. Ich žalúdky sú plné plastov. Americký režisér Chris Jordan šokoval dokumentom Albatross, v ktorom zachytil mŕtve albatrosy, ktorých telá sú plné plastového odpadu. Mýlia si ho s potravou a kŕmia ním aj svoje mláďatá, ktoré následne pomaly v agónii umierajú. ,,Jednotlivec nespraví nič. Ak sa však 100 miliónov ľudí rozhodne niečo zmeniť, nastane skutočná zmena!" upozorňuje autor snímky.