Prejsť na obsah
Verejnosť

Výroba cementu je zodpovedná za sedem percent svetovej produkcie CO2, životnosť panelákov sa kráti. Ako stavať budovy, aby prežili dôsledky klimatických zmien.

Pri obnove domov zabúdame na to, že v nich po nás budú žiť aj ďalšie generácie. Slováci sú v zmene bydliska oproti západu Európy stále konzervatívni, hovorí architekt a vysokoškolský pedagóg Henrich PIFKO, ktorý sa vo svojej profesii venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov.

Práve tie sú podľa neho budúcnosťou stavebníctva, ktoré sa dnes musí podobne ako iné odvetvia popasovať s dôsledkami klimatických zmien.

Európu sužujú v posledných dekádach časté živelné katastrofy, ako sú povodne, zosuvy pôdy, extrémne suchá či najnovšie tornáda. Akým spôsobom sa klimatickým zmenám prispôsobuje stavebníctvo?
Častejší výskyt týchto udalostí je spôsobený klimatickou zmenou. Ak chceme prispieť k tomu, aby ich nebolo viac, mali by sme znížiť produkciu skleníkových plynov - najmä oxidu uhličitého.

Ako to vieme dosiahnuť pri stavbe domov?
Samozrejmosťou je dnes energetická efektívnosť - aby budovy počas prevádzky spotrebovávali čo najmenej energie. Všetky novostavby by už mali byť budovami s takmer nulovou spotrebou energie. Tu už nie je veľký priestor na zlepšenie.
Druhou rovinou je voľba stavebných materiálov. Mali by sme uprednostniť tie, ktoré pri výrobe nevytvárajú toľko emisií skleníkových plynov ako výroba väčšiny konvenčných materiálov - napríklad betónu či tehál. Práve výroba cementu je zodpovedná za zhruba sedem percent svetových emisií CO2, čo nie je zanedbateľné číslo.

Viac si prečítate na:
https://www.aktuality.sk/clanok/2fy869p/nase-panelaky-by-prezili-tornado-dobre-postavena-drevostavba-pravdepodobne-tiez/