Prejsť na obsah
Verejnosť

Ak sa so zmenou na stredných školách nezačne hneď, tak síce budeme podporovať vznik nových pracovných miest investičnými stimulmi z verejných zdrojov, avšak budú obsadzované dovážanou pracovnou silou, ako to hrozí pri investícii v Nitre, hovorí Maroš Finka zo Slovenskej technickej univerzity, ktorý má pomáhať pri transformácii regiónu.

Kde vidíte najväčší potenciál Hornej Nitry pri jej transformácii z banského regiónu?
Na hornej Nitre je relatívne vysoká kúpna sila obyvateľstva, je tam dopyt po službách, potenciál kvalifikovanej sily, tradícia priemyslu, potenciál pre rekreáciu, turizmus, kúpeľníctvo.

Myslíte si, že transformáciu môžu obce na Hornej Nitre primárne postaviť na turistickom ruchu?
Nepovedal by som. Na Slovensku – možno s výnimkou Vysokých Tatier – nemôže byť turizmus to, na čom postavíme regionálny rozvoj. Zohráva síce veľmi dôležitú úlohu v mnohých regiónoch ako ekonomické odvetvie. Ale nikde nemá potenciál stať sa nosným pre regionálnu ekonomiku.
Turizmus je jednou z tém pri transformácii, ktorú nastolili obce ale aj občianske združenia. Na konferencii k transformácii regiónu však hovorila primátorka Prievidze, že by chceli, aby sa postavili cesty. Tie by mali pritiahnuť do priemyselného parku investorov.
Infrašruktúra je alfou a omegou rozvoja. Pokiaľ nebude cestné napojenie, je to veľký hendikep pre každý región. Ale v prvom rade treba mať stratégiu, ktorým smerom pôjde ekonomický rozvoj. Či pôjde do strojárskeho priemyslu vo väzbe na automobilový priemysel, kde je veľká tradícia.
Okrem toho je tu veľký potenciál preorientovať existujúce tradičné ekonomické aktivity na iné sféry dopytu využívajúc vedomosti a zručnosti pracovnej sily, napríklad namiesto ťažby uhlia raziť tunely. Ale to všetko musí prejsť určitým procesom.

Hovoriť o zamestnaní baníkov v automobilke Jaguar Land Rover je v poriadku?
Určite aspoň časť zamestnancov z ťažobného priemyslu a podporných služieb je možné nasmerovať do automobilového priemyslu vo väzbe na Jaguar Land Rover v Nitre, najmä ak by im dochádzanie trvalo približne pol hodiny výkonovou, pohodlnou a prostredie nezaťažujúcou dopravou. Ale samozrejme to nemôže byť jediná cesta vyrovnania sa s útlmom uholného baníctva na hornej Nitre.
Musíme spraviť aj ďalšie opatrenia, ktoré budú pracovnú silu stabilizovať v regióne. Jaguar je aj o nadväzujúcich subdodávateľských firmách, ktoré pokiaľ bude dobrá dostupnosť, nemajú problém sa umiestniť na hornej Nitre. Ide primárne o to, aby sme nevyľudnili región, naopak aby sme ho premenili na atraktívny pre bývanie, prácu i zotavenie.
Pre naštartovanie tohto procesu je výborné, že sa v čase a priestore stretávajú aktivity, ktoré idú zospodu s aktivitami, ktoré idú z hora. Hovorím o aktivite Európskej komisie, nášho komisára pre energetiku Maroša Šefčoviča, na ktorú nadväzuje aktivita úradu vlády na jednej strane a a aktivity obcí zastrešovaná hornonitrianskym regionálnym Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Toto bol napríklad veľký problém, keď sme začali s akčnými plánmi v najmenej rozvinutých okresoch. Museli sme dať veľa energie do toho, aby sme ich presvedčili, že to má zmysel a že oni teraz majú osud vo svojich rukách.

Máte pocit, že sa najmenej rozvinutým okresom s ich akčnými plánmi darí? Lebo zatiaľ neboli veľmi dobre posudzované na verejnosti...
Nemyslím si, že by samotné akčné plány boli nejako zle vnímané. Možno to tempo akým sa darí do regiónov dostať finančnú podporu je predmetom oprávnenej kritiky, ale čísla o efektoch hovoria o úspešnosti. V Kežmarku, ktorý bol prvým okresom implementujúcim Akčný plán klesla zamestnanosť o viac ako 10 percentuálnych bodov a v súčasnosti tam mieri ďalšia investícia prinášajúca okolo 500 pracovných miest.
Keď hovoríme o Kežmarku, vláda pri schvaľovaní jeho akčného plánu svojho času neakceptovala ani pripomienku vlastného ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý namietal, že včelárstvo je v meste hlavne aktivita ľudí v poprodukčnom veku a pôsobí tam iba jeden veľký chovateľ včiel. Vláda aj tak odobrila vznik včelárskeho spolku.
Nie je podstatné, či sú tam teraz dvaja alebo traja včelári. Podstatné je, že je tam šanca vo väzbe na potenciál lesov, lúk a pasienkov rozvinúť zmysluplnú aktivitu sledujúcu viacero cieľov ekonomických, sociálnych i environmentálnych. Okrem toho si treba uvedomiť, že akčné plány boli od začiatku chápané ako otvorené dokumenty a sú predmetom permanentnej aktualizácie.
Dávajú jasné rámce priorít, ako je podpora zamestnanosti, ale aj priama podpora podnikateľských aktivít v poľnohospodárstve. Ďalšia línia ide do priemyslu. To znamená, že treba aby bola dosiahnutá čo najväčšia pridaná hodnota regionálneho produktu. Napríklad, aby sme nevyvážali do Maďarska obilie a dovážali odtiaľ potraviny. Kompletizácia produktu by mala zostať v regióne.
No a v neposlednom rade potrebujeme naštartovať školstvo reagujúce flexibilne na dopyt na trhu práce a vytvoriť ľuďom zázemie v podobe bývania a služieb.
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že schválenie takéhoto akčného plánu a dokonca na úrovni vlády aj podľa medzinárodných skúseností, je významným impulzom pre privátnych investorov a jeho prínos nie je len v alokácii verejných finančných zdrojov.

Takže, ak akčný plán či už najmenej rozvinutého okresu alebo teraz na hornej Nitre podporí vláda, je pravdepodobné, že sa ho podarí zrealizovať?
Dôležitý je signál, že do regiónu majú investovať verejné peniaze a je definovaná jasná stratégia podporená vládou, regiónom , obcami, ale aj ostatnými aktérmi regionálneho rozvoja. Ale najmä, že obmedzené finančné zdroje budú investované rozumne do systémových vecí a konkrétnych projektov, ktoré vylepšia podnikateľské prostredie a podmienky na život ľudí v regióne.

Keď hovoríme o infraštruktúre, je nevyhnutné dobudovanie rýchlostnej cesty, nestačili by cesty prvej triedy?
Či to má byť R2 alebo iná výkonná cesta a či má byť v plnom profile a v akom časovom slede by mali nasledovať investície do cestnej infraštruktúry, to by mal spresniť akčný plán v nadväznosti na možnosti investovania verejných financií. Ale v každom prípade výkonné napojenie je absolútnou nevyhnutnosťou.
Ale aj pri budovaní treba myslieť na súvislosti a synergie. Doteraz sa veľmi nerozmýšľalo, čo s čím súvisí. Robila sa jedna politika pre to, jedna pre ono. A tým efektívnosť jednotlivých intervencií bola relatívne nízka. Alebo sa dokonca zabúdalo na negatívne efekty. Takže, ak my vybudujeme napríklad R2 bez toho, aby sme ju kombinovali s ďalšími opatreniami, miesto toho, aby R2 priviedla investorov na hornú Nitru, odčerpá z nej pracovnú silu a následne aj bývajúce obyvateľstvo.
Dá sa to ukázať na príklade Španielska a Portugalska. Majú momentálne najhustejšiu sieť rýchlostných vlakov a autostrád. A nepomohlo im to k regionálnemu rozvoju ani zďaleka tak, ako očakávali. Okrem iného preto, že zaviedli také spoplatnenie, že ich ľudia vôbec nevyužívajú.
Aby sme udržali mladých ľudí v regióne, je absolútne dôležité aj bývanie a pre mladých ľudí hlavne nájomné, lebo na jednej strane stabilizuje a na druhej umožňuje mobilitu pracovnej sily.
Sme pri otázke nájomného bývania, ktoré je na Slovensku veľmi problematické.
Problém je, že nájomné bývanie sa tu často redukuje na sociálne bývanie. Preto treba hovoriť aj o štruktúre bytov. Často počúvam aj od kolegov, že my Slováci sme nastavení na vlastníctvo nehnuteľností. Ale odkiaľ máme tieto údaje? Sociologické prieskumy, ak chcú byť relevantné, musia pokrývať celú vzorku. Pretože, keby sme sa pozreli na mladú generáciu, tak tá má tendenciu správať sa úplne odlišne, je oveľa flexibilnejšia pri zmene zamestnania a ochotná sa za prácou sťahovať.

Takže ďalším krokom by malo byť na hornej Nitre vybudovanie nájomných bytov?
Nie nevyhnutne. Musíme sa pozrieť v prvom rade na to, aká štruktúra bytového fondu tam je. Treba sa pozrieť, či v niektorých oblastiach nemáme disponibilné byty, ktoré už nie sú viazané na pracovné príležitosti, avšak sú blokované vlastnícky. A potom sa môžeme spýtať, či by nebolo lepšie transformovať bývanie, ktoré je momentálne vo vlastníctve na bývanie nájomného typu?

Myslíte odkup zo súkromného vlastníctva?
Trebárs. Ale hlavne sa treba pozrieť aj na príklady zo zahraničia. Mnohým veciam a komplikáciám sa dá predísť tým, že sa poučíme. Horná Nitra bude jedna z troch modelových. Tieto regióny by mali interagovať a trochu sa aj inšpirovať či poučiť. Ale už teraz máme v Európe príklady, kde konverzia prebiehala alebo prebieha, od horného Porúria v Nemecku, cez Vestfálsko, kde som desať rokov pôsobil ako člen poradného výboru pre regionálny rozvoj ministerstve vnútra.

Ako zvládli vo Vestfálsku konverziu?
Absolvovali ju štyri krát. Od 16. storočia sa im problém stále vracal. Je to veľmi krásny príklad aktivít, ktorá mala podporu z hora, ale bola nesená aktivitou komunálnej sféry. Pri prvej transfomácii išlo o to, že mali posádku, ktorá nikdy nezohrala žiadnu významnú úlohu, ale istý kurfirst mal rád vojenské prehliadky a tak financoval jej existenciu. Keď zomrel, rodina posádku zrušila. Išlo však o veľa ľudí, ktorí zrazu nemali čo robiť. Na posádku boli totiž naviazaní ďalší, ktorí pre ňu robili. Napríklad šili vojenské uniformy a topánky.
Rozhodli sa, že pevné vojenské čižmy budú prešívať na jednoduché obutie a predávali ich s obrovským úspechom po celom Nemecku a na báze tohto príbehu sa vo Vestfálsku vyvinul obuvnícky priemysel. Ten pokračoval v rozvoji až pokiaľ globalizácia nepriniesla konkurenciu najskôr východnej Európy a potom Číny. A zase stáli pred otázkou, čo ďalej. Keďže už nedokázali konkurovať v masovej výrobe, tak sa preorientovali na vývoj prototypov a overovacích sérií obuvi takej vysokej kvality, že robia pre viaceré svetové firmy.
V tomto kontexte je však potrebné poukázať na významnú úlohu verejného sektora a jeho kapacít pri koordinácii rôznych subjektov regionálneho rozvoja, lebo takáto konverzia dnes predpokladá úzku spoluprácu podnikateľského sektoru so školami, úradmi práce, poskytovateľmi služieb, obcami, investormi a vlastníkmi nehnuteľností atď. Takéto kapacity treba na Hornej Nitre vybudovať vrátane profesionálnej podpory v oblasti priestorového plánovania.

Vo Vestfálsku napokon pretransformovali svoj priemysel na vyššiu pridanú hodnotu s priamou väzbou na výskum a vývoj. Mohol by na hornej Nitre fungovať vedecko-výskumný park?
Na Slovensku máme štyri centrá – bratislavsko-viedenský región, východoslovenský metropolitný región Košice, Prešov, na strednom Slovensku máme Banskú Bystricu so Zvolenom a možno ešte Žilinu s Martinom. Tieto majú potenciál, aby tam takéto centrá vznikli a relatívne silné. Teraz treba budovať o úroveň nižšie. Treba motivovať, ale aj pritlačiť na regionálne univerzity, aby priamo nadväzovali na ekonomiku regiónu, to bol cieľ podpory ich vzniku zo strany štátu.
Ich úlohou nie je len sprístupňovať vysokoškolské vzdelávanie v odboroch, v ktorých je dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile priamo v regióne, a tým v ňom stabilizovať mladých ľudí. Majú úlohu aj zabezpečovať transfer know how a pôsobiť ako inovačné centrá. Dovolím si tvrdiť, že tieto funkcie na Slovensku takmer vôbec neplnia. Perspektívu pre hornú Nitru preto vidím skôr v tom, že najlepšie slovenské univerzity technického zmerania napríklad Slovenská technická univerzita či Technická univerzita Košice by zriadili na hornej Nitre vysunuté pracovisko plniace tieto funkcie.
Poviem to na príklade – na východnom Slovensku máme podnikateľa, ktorý vyrába cukrovinkárske stroje do celého sveta od Austrálie až po juhoamerický kontinent. Má unikátne know-how. Ale keď potrebuje niečo atypické, musí si to obstarávať vo svete. A prečo by nemohol zavolať na vysokú školu, kde by mu na mieru navrhli súčiastku alebo, ak ide o jednoduchší problém, priamo na miestnu strednú školu, ktorá má CNC obrábací stroj, na ktorom vychováva študentov, a môže mu ju na ňom so študentmi vyrobiť?


Ale to by malo platiť pre celé Slovensko, nielen pre región hornej Nitry, či najmenej rozvinuté okresy.
Určite. Ale to je odpoveď na to, či by na hornej Nitre malo vzniknúť nejaké vedecko-výskumné centrum. Áno, ale treba uvažovať nad tým, v akej polohe bude. A toto je poloha, ktorá by tam mala byť. Prvý krok by mohol byť, že sa dohodne na profilácii stredného odborného školstva hornej Nitry.

 

Pýtam sa ale, podľa čoho?
Tak ako bola pripravená výzva z IROP (integrovaný regionálny operačný program z eurofondov, pozn. TREND), ktorá neumožňovala školám získať podporu novým odborom, ktorými chceli reagovať na potreby trhu práce? Chceli sme v niektorých najmenej rozvinutých okresoch zaviesť na stredných školách nové technicky orientované študijné odbory, ktoré by reflektovali na potreby rozvíjajúceho sa priemyslu a poľnohospodárstva.

Ale výzva bola tak nastavená, že ak školy nedokázali dokladovať, že už v tých odboroch majú určitý počet žiakov, boli tým z výzvy prakticky diskvalifikované. Ale, ako ich mali dokladovať, keď to mal byť nový študijný program?
To bolo zlé nastavenie zo slovenskej strany, nie z Bruselu.
Samozrejme a navyše napriek viacerým upozorneniam úradu splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Takže – keď hovoríme o transformácii hornej Nitry - najskôr potrebujeme mať jasnú predstavu o tom, ktorým smerom bude nastavená konverzia. Od nej treba odvodiť potrebu pracovných síl a ich profilov. Veď škola začne vzdelávať v daných odboroch o rok o dva a až o štyri až šesť rokov budeme mať prvých kvalifikovaných absolventov.
Dovtedy budeme musieť zabezpečovať flexibilne ich prípravu v procese rekvalifikácie. A ak to nespravíme teraz, tak síce budeme podporovať vznik nových pracovných miest investičnými stimulmi z verejných zdrojov, avšak budú obsadzované dovážanou pracovnou silou tak, ako to hrozí pri investícii v Nitre.

Stále hovoríme o mladých na hornej Nitre. A čo súčasní baníci? Bolo by efektívne, keby sme im len dali peniaze, napríklad navýšenú podporu v nezamestnanosti?
Stratégia by mala povedať, do kedy sa prejavujú pozitívne spoločenské efekty priamych dotácií na ťažbu uhlia a teda je treba podporovať jej udržanie, a v ktorom momente už takáto intervencia nebude spoločensky efektívna. Navyšovanie priamych sociálnych dávok motivované konverziou nie je efektívne a v konečnom dôsledku ani sociálne spravodlivé a udržateľné, pôsobí totiž demotivačne. Naopak verejné zdroje by mali by použité s čo najmotivujúcejším účinkom.
Ak má baník v dôsledku ťažkej práce v podzemí zdravotné limity v ďalšej kariére, nie je zmysluplné ho odkázať na sociálne dávky, akokoľvek veľké. Naopak, štát by mal podporiť až garantovať vytvorenie špecifických pracovných miest umožňujúcich jeho aktívne zapojenie do pracovného procesu s plným rešpektovaním jeho zdravotných obmedzení a dotácia by mala iba kompenzovať rozdiel, ktorý je daný práve limitmi zamestnaného. Lebo tu vstupujeme do konkurenčného prostredia a trhovej regulácie.

Maroš Finka (54) je profesorom v odbore priestorového plánovania na Ústave manažmentu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Je tiež expertom slovenského Úradu vlády, člen ARL Hannover, hovorca SPA-CE.net, siete výskumných inštitútov v oblasti priestorového rozvoja Strednej a východnej Európy. Participoval vo viac ako 50 národných a 45 medzinárodných výskumných a na prax orientovaných projektoch v oblasti Európskeho priestorového plánovania, mestského rozvoja, revitalizácie a environmentálneho plánovania, autor viac ako 200 kníh a článkov v medzinárodných a domácich periodikách a vystúpení na vedeckých podujatiach, držiteľ ceny Vedec roka a Danubius Award 2017.