Vedci z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyvinuli „stresomer“, ktorý sa vám zmestí na prst.
Monitor stresu vyvinutý tímom vedcov z FEI STU, pre porovnanie položení vedľa centovej mince. Zdroj foto: STU
Človeka dokáže vystresovať všeličo, dokonca aj samotné meranie stresu. Fanúšikovia britského seriálu IT Crowd si iste spomínajú na veľký prístroj v koženom kufríku, ktorým v jednej z epizód merali stres zamestnancov. Čím vyššia miera nervozity, tým vyššie hodnoty na stupnici pripomínajúcej tachometer.
Najnovší slovenský prístroj na meranie stresu tachometer nepotrebuje. Ani by sa naň totiž nezmestil. Vedecký tím z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU pod vedením profesorky Viery Stropjakovej vyvinul „stresomer“ nie väčší ako prsteň, ktorý sa podobne ako tento šperk tiež nasadzuje na prst.
Koža ako vodič
Najznámejšie príznaky stresu zažíva väčšina z nás aspoň pár krát do roka (a niekto aj denne). Rýchlejšie búšenie srdca, spotené dlane, či mravčenie v bruchu sú pre množstvo ľudí veľmi známe pocity.
Pri stresových situáciách sa však mení aj vodivosť našej kože. Kedysi vedci predpokladali, že je to spôsobené zvýšenou činnosťou našich potných žliaz. Potom však zistili, že za to môže aj bariéra, ktorá sa nachádza v okolí vonkajšej vrstvy kože. Pri strese sa totiž stenčuje.
Tento reflex, ktorý odborne nazývame psycho-galvanický, slúži ako jeden zo základných znakov, vďaka ktorým vieme určiť, či je daný človek v strese. To využíva aj monitor, ktorý vyvinul tím profesorky Stropjakovej.
Zo začiatku pritom chceli, aby pripomínal hodinky. Časom však zistili, že najlepším miestom pre snímanie psycho-galvanického efektu je ukazovák na ruke, ktorá pre sledovaného nie je dominantná. Ľavákov stres teda monitor najlepšie odmeria na ukazováku pravej ruky a naopak.
Znervózni nás aj mobil
Vedci pod vedením Viery Stropjakovej vyvinuli zariadenie na monitorovanie vodivosti kože, ktoré nepotrebuje žiadne drôty a napriek svojej malej veľkosti obsahuje hneď niekoľko technológií. Nájdete v ňom elektródy a obvody na meranie, mikropočítač, batériu a dokonca aj komunikačné rozhranie s anténou, vďaka ktorému môže monitor namerané údaje posielať do mobilu, či počítača.
„Monitor stresu funguje na rovnakom princípe ako detektor lži – sleduje odozvu organizmu na stres prostredníctvom snímania fyziologických parametrov,“ vysvetlila v tlačovej správe Viera Stropjaková.
Vymenúva pri tom aj ďalšie príznaky, ktoré naše nervózne telo vykazuje. „Pri reakcii ľudského tela na stres je ovplyvnená činnosť viacerých životne dôležitých orgánov. Ide napríklad o zvýšenie krvného tlaku, rozšírenie zreničiek, rozšírenie ciev v kostrových svaloch, rozšírenie priedušiek a prehĺbenie dýchania,“ uviedla Stropjaková.
Senzory v monitore vedci navrhli tak, aby dokázali merať čo najdlhšie s čo najmenšou spotrebou energie. Momentálne sa ich výdrž pohybuje medzi dvoma a troma dňami. Tím pritom navrhol aj samotnú aplikáciu, v ktorej možno namerané údaje sledovať a vyhodnocovať. Aplikácia pritom môže počas merania lekára okamžite upozorniť na kritické hodnoty.
„Prototyp monitora prešiel aj testami na skupine dobrovoľníkov. Zaujímavé bolo vidieť, že si niekedy naozaj neuvedomujeme, čo všetko nás stresuje. Testovanie ukázalo, že pomerne veľký stres prežívame aj pri bežných činnostiach, napríklad keď sa sústredíme na prácu a nečakane nás vyruší obyčajné zvonenie mobilu,“ uviedla Stopjaková.
PUBLIKOVANÉ 25. máj 2016
