Mária Bieliková: Firmy už z nedostatku ítečkárov panikária [profit.sme.sk]

PUBLIKOVANÉ 11. jún 2016

Jej študenti vyhrávajú medzinárodné ítečkové súťaže, zakladajú start-upy, tvoria najnovšie aplikácie... A po skončení štúdia takmer všetci zarábajú viac ako pedagógovia školy. Dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Mária Bieliková upozorňuje na nefunkčný systém vysokého školstva, ktorý ohrozuje budúcnosť krajiny.

Riadite fakultu, ktorej absolventi majú najvyššie nástupné platy na Slovensku. Ako to pociťujete na škole?
Firmy si každý rok rozoberú všetkých absolventov, ale nestačí im to. Jednu vec štát, školy aj firmy neskoro postrehli a podcenili. V ostatných rokoch sa vyrojilo toľko IT zákaziek, že ani všetky informatické fakulty z celého Slovensku nemajú kapacitu tento hlad po absolventoch uspokojiť.
Ak stúpli platy, mal by sa zvýšiť záujem o štúdium informatiky a počet absolventov.
Je pravda, že platy výrazne stúpli. Negatívne k tomu prispeli aj obrovské a často predražené štátne zákazky v IT. Informatici sú často preplácaní. Pred desiatimi rokmi informatik zarobil možno tretinu toho čo v Rakúsku, dnes už zarobí pomaly toľko isto, a zarobí viac než v Česku. Hoci rozdiely v efektivite a kvalite informatikov môžu byť rádové, čo sa tiež prejavuje na platoch. Študenti na zvýšenie platov zareagovali, napriek klesajúcej demografickej krivke sa na informatiku nehlási menej uchádzačov. Na Slovensku pôsobí štrnásť fakúlt, ktoré ponúkajú toto štúdium. Najlepší odborníci vychádzajú maximálne zo štyroch. Študenti sa tam zmierili s tým, že musia tvrdo pracovať. O čosi viac ako polovica doštuduje, ale to firmám nestačí. Mnohí študenti po skončení štúdia odchádzajú do zahraničia. Takže informatikov je skutočne veľký nedostatok.
Neprehliadnite
Po premrhanej miliarde ítečkári radšej napísali novej vláde program
Programové priority sú zatiaľ mimo potrieb digitálnej ekonomiky a štvrtej...
Ako na to reagujú firmy?
Medzi firmami začína byť panika. Hlási sa im menej kvalitných uchádzačov, ako by potrebovali, nemajú z čoho vyberať. Nariekajú, dokonca premýšľajú nad zakladaním súkromných škôl, niektorí naberajú ľudí, ktorí ani nevyštudovali informatiku, a snažia sa ich naučiť základy, aby uľavili kľúčovým zamestnancom. To sú signály katastrofy, keďže informačné technológie sú odbor s veľkou pridanou hodnotou a majú veľký potenciál pre malé Slovensko. Väčšie firmy sa už aspoň zmobilizovali a hľadajú riešenia.
Aké?
Upozorňujú na problém, lobujú u politikov. Po zostavení vlády sa pokúsili vstúpiť do programového vyhlásenia a presadiť zmeny smerom k posilneniu výchovy nových absolventov IT, najmä tých kreatívnych a odborníkov na vedúcich pozíciách. Ale nepodarilo sa im to priamo, zatiaľ máme len všeobecné formulácie pre podporu študijných programov potrebných pre pracovný trh.
Čo znamená tento vývoj pre vašu školu?
Že dnes máme menej pedagógov ako pri vzniku fakulty. Firmy dokážu preplatiť takmer kohokoľvek, tých schopných výrazne. Pre koho bol nízky plat prekážkou, odišiel. Viacerí odišli do dôchodku. Ostali tí, ktorí vidia v tejto práci zmysel. Stotožnili sa s poslaním fakulty a chcú byť prínosom pre spoločnosť a robiť zaujímavú prácu. Len ich je výrazne menej, ako by sme potrebovali na súčasný počet študentov.
Snažíme sa zlepšovať priestor pre firmy, aby mohli robiť prednášky, viesť bakalárky
Priemerný plat absolventa fakulty po dvoch rokoch je 1700 eur. Koľko zarábajú pedagógovia fakulty?
Pedagógovia zarobia v priemere 1300 eur v hrubom. Dá sa z toho žiť, ale keď robíte 80 hodín týždenne, tak máte hodinový zárobok na úrovni stredoškoláka.

Prečo nezvýšite platy?
A z čoho?
Stojíme v novej budove fakulty, ktorá stála takmer 30 miliónov eur...
Áno, tieto priestory boli predražené. Aj tým, ako dlho sa stavalo. Na Slovensku či v strednej Európe, žiaľ, nič výnimočné. Ale to, že máme novú budovu, zatiaľ veľmi neprispieva k tomu, aby sme sa personálne posilnili, keďže náklady na budovu sú vysoké. Je krásna, ale vo veľkom štýle, s veľkým objemom v pomere na úžitkovú plochu, čo nie je zvykom pre takýto typ stavieb. Ale pôsobí pozitívne na zamestnancov, to je veľmi dôležité. Teraz nás síce budova, projektovaná pre významne väčší počet zamestnancov, svojimi výdavkami zráža k zemi, ale keď to prežijeme a fakulta narastie, má celá spoločnosť šancu získať jedinečné miesto plné kreativity.
Mnohé inštitúcie si našli cestu, ako platiť ľudí cez peniaze z eurofondov.
Pripravujeme projekty, ale na to tiež treba ľudí. A keďže nechceme ísť pod určitú úroveň kvality vo výučbe, ostáva len čas mimo pracovnej doby. Sme malá fakulta, máme niečo viac ako štyri percentá z rozpočtu univerzity. Aj teraz pripravujeme porovnateľný počet projektov do výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier ako fakulty, ktoré majú vyšší podiel. Mám však voči tejto výzve a týmto projektom zásadné výhrady.
Zdroj - Miroslava Spodniaková
Aké?
Napríklad voči nezmyselnej snahe vytvárať výskumné centrá tam, kde nie je silný výskum, aby sa vyrovnala úroveň výskumu v regiónoch. Na bratislavských univerzitách študuje viac ako 70 percent mimobratislavských študentov. Navyše, kto iný má reálnu šancu pozdvihnúť výskumom firmy v regiónoch ako tí, ktorí majú najlepšie výsledky? Keď sa malá firma na strednom Slovensku prepojí s univerzitou, ktorá nie je práve najlepšia vo výskume, aby priniesli spoločným výskumom inovácie, myslíte, že to bude efektívne fungovať? Veď to je nezmysel.
Ako sa teda môžu zapojiť bratislavské univerzity?
Bratislava má možnosť zapojiť sa najviac pätnástimi percentami z celkového rozpočtu, tak aspoň to sa pokúšame využiť na transfer výskumu, ktorý robíme do praxe, a aj na personálne posilnenie. Je to tak trochu zúfalstvo. Ak dám ľuďom robiť projekty, budú mať ešte kapacitu vyučovať? Mnohé firmy by rady spolupracovali na zadaniach pre študentov. Máme UX Lab, ktorý láka firmy, ale má obmedzené použitie, pretože nevieme len tak z ničoho rozšíriť kapacity. Firma povie, urobte nám toto a my vám dáme desaťtisíc eur, keď to urobíte. No ale ja potrebujem na výplatu človeka peniaze teraz, rezervy sa nám už minuli.
Pomáhajú škole firmy, ktoré odoberajú najviac jej absolventov?
Som dekanka päť mesiacov. Spoluprácu s firmami rozbiehame s plnou vážnosťou sotva tri roky. Boli sme a sme historicky zaťažení výučbou a spamätali sme sa trochu neskoro. Snažíme sa zlepšovať priestor pre firmy, aby mohli robiť prednášky, viesť bakalárky... Nedávno sme zaviedli skupinu predmetov, kde budú môcť prednášať odborníci z firiem, a plánujeme niekoľko ďalších predmetov, aby si študenti mohli vybrať. Verím, že firmy budú ochotné takto spolupracovať, a nie že si od nás za to budú pýtať peniaze, ale nám za túto možnosť budovania povedomia u svojich budúcich zamestnancov aj zaplatia.
Kto z firemnej sféry aktuálne pôsobí na škole?
Aplikačné architektúry softvérových systémov už dlhé roky učí Ľubor Šešera zo Softecu, vývoj aplikácií s viacvrstvovou architektúrou Jaroslav Jakubík z českej firmy Unicorn, spracovanie informácií v podnikaní a verejnej správe Pavol Frič z Ditecu, odborníci z Esetu učia reverzné inžinierstvo. Verím, že viaceré firmy podporia štipendiá doktorandov, aby sme ich mohli prijať čo najviac, čo nás výrazne posilní. Začali sme spolupracovať so Sygicom, Datalan úspešne vedie diplomové a bakalárske práce.
A nadnárodné korporácie?
Máme Cisco akadémiu, Accenture. IBM a Microsoft nás podporujú technologicky. Ale musíme nájsť systematický model. Pomáhajú aj tým, že sa snažia vládu presvedčiť, aby venovala viac pozornosti IT. Zamestnanci IT sektora platia kumulatívne viac sociálnych a zdravotných odvodov ako ľudia pracujúci v automobilovom priemysle. Na každé miesto informatika je dnes nadviazaných desať ďalších pracovných miest. Je otázne, kde bude automobilový priemysel o desať rokov. IT tu určite bude aj za desať rokov.
To, čo dnes robí vláda, je nezmysel. Platí školám za niečo, na čo nedala objednávku
O čom sa snažíte spolu s IT firmami presvedčiť vládu?
O zmene financovania vysokých škôl. To, čo dnes robí vláda, je nezmysel. Platí školám za niečo, na čo nedala objednávku. Štát vlastne povedal: Školy, robte hocičo a my vám dáme peniaze. A každý rok rozdelí balík, ktorý je vypočítaný tak, aby každá škola dostala aspoň takú sumu, s ktorou sa ešte dá prežiť. Nech sa deje v školstve a v ekonomike čokoľvek, nech sú kritériá akékoľvek, ten balík sa vždy preráta tak, aby nikto nezanikol, lebo inak by sa školy vzbúrili, a politici nemajú odvahu a chuť to riešiť. Takže sa vynakladá veľa peňazí za niečo, z čoho nemáme veľký osoh. To je množstvo zdrojov, ktoré by sa dali využiť efektívnejšie. Štát by si mal uvedomiť, čo potrebuje ekonomika. Máme nedostatok nielen informatikov, ale aj strojárov a iných technikov.
V rozpise dotácií pre vysoké školy pribudol pred pár rokmi objektívny parameter uplatnenia absolventov a miera nezamestnanosti.
Tento parameter má zanedbateľnú váhu. Navyše, vysokoškolák sa vo väčšine prípadoch niekde zamestná. Či v odbore, ktorý vyštudoval, to je už otázne. Ešte väčší problém je to, že suma za jedného študenta sa odvíja najmä od toho, či potrebuje skúmavky alebo len lavicu na sedenie. A rovnako platené sú školy v Bratislave aj v mestách, kde je bývanie oveľa lacnejšie. Vôbec sa nepozerá na to, aký vzácny je vysokoškolský učiteľ v danej lokalite. Učitelia na vysokej škole sú rovnako hodnotení bez ohľadu na to, aký záujem je o ich absolventov, bez ohľadu na to, ako sú jeho vedomosti cenené súkromnou sférou.
Ako by ste zmenili financovanie slovenských vysokých škôl?
Štát musí jednoducho povedať, týmto školám dám viac, pretože ich viac potrebujem. A to sa netýka len absolventov, to sa týka aj výskumu. Mať tridsať a viac výskumných vysokých škôl nie je správna cesta pre malé Slovensko. A pokiaľ sa od každej vysokej školy bude rovnako vyžadovať a platiť výskum, tak sa to ani nezmení.
Mali by sa dotácie prideľovať primárne v prospech technikov?
Pre spoločnosť je prínosné, keď sa súbežne rozvíjajú technické, prírodné a aj humanitné a spoločenské odbory. A potrebovali by sme skvalitniť aj prípravu učiteľov. Slovensko však nie je také bohaté, aby mohlo rozvíjať všetky vedné odbory rovnako intenzívne. To, čo prináša ekonomike najväčší prínos, by malo byť podporené viac. A ďalej, netreba chcieť od všetkých škôl rovnakú úroveň vedy a vzdelávania. Na svete sú rôzne druhy vysokých škôl.
Takéto rozdelenie máme aj na Slovensku, máme univerzity, nezaradené vysoké školy a odborné vysoké školy.
Ako bývalá členka Akreditačnej komisie môžem povedať, že to je len papierové rozdelenie. Problém to nerieši. Vysoké školy sú natoľko podfinancované, že robia všetko pre to, aby plnili kritériá, podľa ktorých štát vypláca dotáciu, na maximum. Bez ohľadu na kvalitu. Kúpia profesora, urobia pseudočlánok, produkujú kvantá bezvýznamných publikácií alebo uverejňujú v predátorských časopisoch. Presiahlo to únosnú mieru. A politici sa boja povedať: od týchto štyroch-šiestich škôl si objednávame najmä výskum a vzdelanie pre špičku a od týchto dvadsiatich škôl dobré vzdelávanie. Vy dostanete 80 percent financií za výskum a vy za vzdelávanie. To by prestalo provokovať školy, aby naháňali profesorov, presudočlánky alebo doktorandské výsledky a začali by si lepšie robiť svoju prácu.
Mária Bieliková (49)
Zdroj - Miroslava Spodniaková
Stála pri zrode Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a dnes je jej dekankou. Univerzite ostala verná od ukončenia svojho štúdia. V roku 2005 sa stala jednou z najmladších profesoriek na Slovensku. Získala viaceré ocenenia za vedecký prínos a spoluprácu či zapájanie študentov do výskumu, napríklad mimoriadnu cenu v súťaži Hlava roka alebo Osobnosť vedy a techniky. Medzi jej najväčšie záľuby patrí fotografovanie. Je vydatá, s manželom Jozefom majú dvoch synov.