Prejsť na obsah
Verejnosť

Do éry mrakodrapov uviedol Šanghaj Slovák, architekt Ladislav Hudec. I dnes majú slovenskí inžinieri, experti a študenti možnosť byť pri tom, keď v tomto čínskom veľkomeste vzniká urbanisticky niečo úplne nové. Na ostrove Čchung-ming plánuje Čína v spolupráci s európskymi partnermi vytvoriť projekt inteligentnej ekologickej spoločnosti pre 21. storočie.
V dedine Jüan-i na ostrove Čchung-ming (Chongming) sa ľudia po stáročia venujú pestovaniu bonsajov. Na rozsiahlych poliach ostrova, ktorý je súčasťou mesta Šanghaj, malí i väčší hospodári vysádzajú kríky a strihajú ich, kultivujú. Potom dvakrát do roka prídu obchodníci z Číny, skúpia všetku úrodu a predajú ju na pevnine i v zahraničí za mnohonásobne vyššie ceny.
,,Ekonomickou základňou Jüan-i je monokultúrne poľnohospodárstvo, ktoré sa spája s mnohými negatívami. Poľnohospodárstvo znečisťuje pôdu a spodné vody, spôsobuje eróziu a neposkytuje mladým ľuďom adekvátne uplatnenie. Osídlenie je veľmi rozptýlené a budovať infraštruktúru je drahé, dostupnosť služieb pre starnúce obyvateľstvo je sťažená. S našimi skúsenosťami im vieme navrhnúť viaceré riešenia," opisuje Maroš Finka, riaditeľ Centra excelentnosti Európskej únie Spectra pri Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave, ktorý spolu s čínskym profesorom Ťün-siangom koordinuje spoluprácu európskych a čínskych univerzitných pracovísk na ostrove Čchung-ming.

Zelený ostrov.
Napríklad vysádzaním vybraných druhov rastlín pozdĺž odvodňovacích kanálov sa dá znížiť prenikanie dusíkatých látok do spodných vôd. ,,Vieme im poradiť, ako kombinovať jednotlivé rastliny tak, aby sa zvýšilo využitie pôdy. Alebo ako vylúčiť umelé hnojivá recyklovaním biologického odpadu. Vodný systém ostrova je obrovským zdrojom energie, dá sa zužitkovať energia podzemných vôd. S využitím tepelných čerpadiel je možné vykurovať domy, ale aj skleníky, kde by mohli celoročne pestovať zeleninu," vymenúva M. Finka predstavy tímu. Priemerný vek obyvateľov dediny je nad 60 rokov, a tak hrozí, že umenie tvorby bonsajov nebude mať nasledovníkov. ,,Vieme im ukázať, ako môžu spoluprácou, napríklad v odbytových družstvách, dosiahnuť lepšie ceny a zvýšiť profit pre komunitu," dodáva M. Finka.
Jüan-i je prvé konkrétne miesto na ostrove Čchung-ming, kde Slováci spolu s čínskymi kolegami začali tvoriť stratégie. Bude ich viac a ich úloha v tejto poslednej prírodnej oáze šanghajskej aglomerácie bude ešte oveľa širšia. M. Finka sa v čase rozhovoru pre Profit práve vrátil zo Šanghaja, kde otvorili spoločné pracovisko Aliancie čínskych a európskych akademických inštitúcií pre udržateľný rozvoj a inovácie, ktorá bude pracovať na stratégii rozvoja ostrova Čchung-ming. Slovenskí experti na urbánnu ekológiu a priestorové plánovanie z STU budú koordinovať tím európskych expertov, ktorý bude spolupracovať s čínskymi kolegami a zvlášť Východočínskou univer zitou (East China Normal University). ,,Má me ambíciu vytvoriť nový koncept inteligentnej eko spoločnosti," hovorí M. Finka.
Smart a eko dokopy. Koncepciu smart - ,,rozumného" mesta má Šanghaj už roky. Znamená to predovšetkým aplikovať najmodernejšie technológie v riadení života mesta a poskytovaní služieb občanom. Patrí medzi neúspešnejšie vo svete v realizácii tohto konceptu i medzi tie miesta, kde sa v budúcnosti počíta s najväčšími investíciami do smart technológií. Čchung-ming je jedinečný ostrov v delte rieky Jang-c'-ťiang, zelená oáza v blízkosti jedného z najväčších miest sveta. Čínska vláda sa pred troma rokmi rozhodla popri dôraze na rozvoj inteligentných technológií zamerať aj na životné prostredie a udržateľnosť - a spojiť oba koncepty do niečoho nového a životaschopného. V 27-miliónovej aglomerácii je so životným prostredím problémov viac než dosť. Čchung-ming je experiment, ktorý má ambície vytvárať akési malé modely, kde sa technologické riešenia snúbia s ekologickými a budú sa dať neskôr exportovať na iné miesta v celej Číne i v zahraničí.
,,Budú to akési živé laboratóriá, kde by sa rozpracovali a odskúšali najprogresívnejšie stratégie. Je to celkom iný prístup k urbanizmu, ako keď prídu buldozéry, všetko zrovnajú so zemou a potom sa postaví nové mesto. Budeme postupne budovať takéto inovačné jadrá, v nich by sa mali v praxi overovať najvhodnejšie riešenia a tie sa budú postupne rozširovať a budú vytvárať ekosystém nového mesta a aglomerácie," dodáva M. Finka.
Slováci teda budú pri budovaní nového Šanghaja rovnako, ako bol kedysi Ladislav Hudec, architekt slovenského pôvodu, ktorý tu v 20. rokoch minulého storočia postavil prvý mrakodrap. Aj vďaka nemu v obrovskom Šanghaji vedia, kto sú Slováci.
Plánovať vieme. Úlohou aliancie je premeniť víziu o inteligentom a ekologickom rozvoji ostrova na niečo rukolapné. ,,Čínski partneri sú veľmi silní v analytických environmentálnych a ekologických polohách a európska časť aliancie vrátane našej univerzity je zas silná v časti plánovaco-implementačnej. Zároveň máme vysokú úroveň technológií, energetických aj environmentálnych."
Koncept sa realizuje v podmienkach centrálneho plánovania - lebo Čína je aj podľa profesora STU stále silne hierarchická. ,,Čína má potenciál na realizáciu množstva veľkých projektov, je tam veľká akumulácia kapitálu i ľudských a technických zdrojov. Nemajú však skúsenosti so zapájaním stakeholderov (zainteresovaných strán) do tohto procesu. A smart rozvoj sa nedá robiť tak, že štátny sektor všetko naplánuje, zainvestuje a zrealizuje. My im vieme pomôcť, ako do toho vtiahnuť obyvateľov, firmy a ďalších hráčov a naši čínski partneri o to majú záujem," vysvetľuje časť úlohy Slovákov. Dodáva, že v tomto plánovaní pôjde predovšetkým o to, aby sa koncepty smart a eko navzájom prepojili. ,,Nie je problém nájsť rôzne environmentálne a smart technológie a riešenia. Problém je skombinovať ich, aby vznikli synergické efekty," dodáva.
Ako by mal taký model inteligentnej a ekologickej spoločnosti vyzerať? ,,Je to cenné prírodné prostredie, ktoré treba chrániť, a zároveň príležitosť nasmerovať obrovský tlak suburbanizácie na toto územie pri zachovaní jeho hodnôt. Predpokladá to napríklad budovať obehové hospodárstvo, energetiku založenú na vlastných obnoviteľných zdrojoch a ekologické poľnohospodárstvo. Vzniknú aj priemyselné parky, ale budú v nich iba sofistikované výroby, ktoré budú zhodnocovať miestny potenciál. Ráta sa napríklad s morskými farmami. Vypestované riasy sa dajú využiť aj na kŕmenie dobytka," opisuje.

Doma ako vo svete.
Na poznámku, že keď sme v tom takí dobrí, tak by sme mali niečo podobné robiť aj na Slovensku, M. Finka odpovedá, že sám pri takýchto projektoch bol. ,,Sekundovali sme vláde pri vypracovaní stratégií pre najmenej rozvinuté regióny, napríklad okresy Rimavská Sobota, Kežmarok, Rožňava, Trebišov, Medzilaborce či Svidník." Na Slovensku teda plány a analýzy existujú, no tieto okresy stále patria k najmenej rozvinutým a problémy pretrvávajú. Bude to iné v Číne? ,,Rozvojové procesy sú v Číne fantastické. I keď je to hierarchický systém, v prospech ekonomického rozvoja sú tam schopní vytvoriť veľmi flexibilné štruktúry. Ak je cieľ jasný, tak veľmi tvrdo idú za ním, je tam silný ťah na bránu," opisuje M. Finka svoje skúsenosti. Zároveň vidí obrovskú príležitosť pre ľudí z Európy i zo Slovenska. ,,Mnoho firiem príde do Číny predávať doslova teplú vodu. Predajcov konkrétnych technológií, napríklad čističiek vody, je tam neúrekom. Ale keď Číňanom ponúknete integrované riešenia, budete jedineční," vysvetľuje príležitosť M. Finka.
----
Panenské územie v mori
Ostrov Čchung-ming vznikol pred približne 1 400 rokmi v delte rieky Jang-c'-ťiang v Tichom oceáne pri pobreží Šanghaja. Má viac ako 700-tisíc obyvateľov na rozlohe takmer 1 300 štvorcových kilometrov. Je považovaný za posledné panenské prírodné územie v aglomerácii Šanghaja, kde sa nachádzajú cenné lesné ekosystémy a mokrade. Má veľké zásoby podzemnej vody.
So Šanghajom ho dnes spája diaľničný most a veľkokapacitný tunel. Tvorí rekreačné a poľnohospodárske zázemie Šanghaja, je strediskom vodných športov. Šanghaj pred troma rokmi predstavil nový plán rozvoja ostrova, pri ktorom by sa zachovali prírodné zvláštnosti a zároveň by tu vznikol model inteligentnej spoločnosti, ktorý by mohol byť vzorom pre rozvoj v ďalších oblastiach.
Sedimentáciou rieky Jang-c'-ťiang sa ostrov neustále zväčšuje, za uplynulých päťdesiat rokov narástol takmer o sto percent. Už dnes má 60 percent poľnohospodárskej produkcie rôzne bio a organické certifikáty. Chovajú tu kozy a riečne kraby, pestujú najmä ryžu a zeleninu. Priemysel sa sústreďuje na neďalekom ostrove Čchang-sing, kde sa nachádzajú obrovské lodenice. Na Čchung-mingu sa počíta iba s centrami výskumu a rozvoja a strediskami high-tech a inovácií.

Maroš Finka
Je profesorom priestorového plánovania na STU v Bratislave, riaditeľom Centra excelentnosti Európskej únie Spectra a zástupcom riaditeľa Inštitútu manažmentu pri STU. Zúčastnil sa na desiatkach domácich a zahraničných výskumných projektoch, na mnohých z nich ako vedúci. Je expertom OSN v programe Habitat III i expertom slovenskej vlády. Ako profesor pôsobí od roku 2018 aj na Východočínskej univerzite (ECNU), s ktorou v rámci STU spolupracuje už dvanásť rokov.