Prejsť na obsah
Verejnosť

Branislav Závodský, moderátor: "Mikroplasty namiesto obeda? Predstavte si, že bežný človek dokáže prijať za pár dní až päť gramov mikroplastov, alebo ak chcete, 2-tisíc mikročastíc plastov. To je, ako keby sme za týždeň zjedli celú kreditnú kartu a za mesiac možno aj celú zubnú kefku. Ako je to vôbec možné? Ako, kedy a v čom tie mikroplasty vlastne zjeme? Čo so s nami robí a aké možnosti máme? Môžu to byť aj bioplasty? Na niečom takom totiž pracujú aj naši vedci. Bude zaujímavé zistiť, s akými výsledkami. A o tom všetkom sa pobavíme dnes tu v štúdiu s chemikom, expertom na bioplasty z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Naším hosťom je profesor Pavel Alexy. Pán profesor, dobrý deň, vitajte u nás."
Pavel Alexy, chemik, expert na bioplasty, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, (hosť v štúdiu): "Dobrý deň prajem, ďakujem."
Branislav Závodský: "Naopak, my veľmi pekne ďakujeme, že ste prišli, lebo, pán profesor, poviem vám teda úprimne, že po tom, čo som sa včera dozvedel, že podľa austrálskych vedcov zjem každý týždeň päť gramov plastu, teda jednu kreditnú kartu, ak by sme to takto hrubo prerátali, ak má rok 52, 53 týždňov, tak to bude 53 takýchto plastových kariet, no a päť gramov za týždeň znamená okolo 20 gramov za mesiac, približne 250 gramov za rok. Toto je naozaj možné, pán profesor?"
Pavel Alexy: "Bohužiaľ, alebo žiaľbohu..."
Branislav Závodský: "Lebo znie to strašne."
Pavel Alexy: "Znie to strašne samozrejme, ale možné to je, pretože tie plasty sú naozaj všade. Myslím teda tie, ktoré používame, a pokiaľ sa stanú odpadom a rozpadnú sa, nie rozložia, rozpadnú sa, tak tie mikročastice sú naozaj dosť široko rozptýlené, a vieme, že sa dostávajú do životného prostredia, dostávajú sa do potravinového cyklu. Je len teraz otázka, že či je to zdraviu škodlivé, či sa akumulujú, pretože to je rozdiel, ak niečo zjeme a vylúčime bez škodlivých vplyv, je to niečo iné, ako keď sa nám to bude kumulovať v organizme. Čiže nemôžme teraz povedať tak, že keď budeme konzultovať takéto množstvá plastov v potravinách, že, ja neviem, za dvadsať, tridsať rokov budeme na 30 percent plastoví..."
Branislav Závodský: ".... poloplastových ľuďoch, Androidi pomaly, áno, presne, aj čipovať, alebo môžme robiť muziku. Tak samozrejme nadnesene povedané, ale to znamení, že ako sme na tom teda dnes vy vedci a, povedzme, lekári, s tou znalosťou toho, čo to takéto, neviem, či si môžem dovoliť taký výraz, takéto obrovské množstvá mikroplastov v našom tele, kde sa dostali, že čo to tam môže znamenať, alebo, či to nami len prejde."
Pavel Alexy: "Toto je dosť diskutabilné. Myslím si, že teraz je to taká téma, kedy sa vôbec zistilo, že tie mikroplasty sú v životnom prostredí a potravinovom reťazci. Ja osobne si myslím, že sú tu už dlhé desiatky rokov, ani sme o tom nevedeli, a žijeme s tým. To nechcem povedať, že je to v poriadku, to v žiadnom prípade nie."
Branislav Závodský: "Samozrejme."
Pavel Alexy: "Len aby to tak nevyznelo, že teda obhajujem, že plasty sú úplne v poriadku a jedzme ich..."
Branislav Závodský: "Absolútne rozumiem."
Pavel Alexy: "Určite nie. Myslím si, že ani lekári, ani vedci netušia, čo to s organizmom robí. V princípe polymér ako taký, čo teda plast..."
Branislav Závodský: "Plast rovná sa polymér, hej?"
Pavel Alexy: "Nie celkom. Polymér je nadradená veľká skupina, z polymérov sme aj my ľudia, svaly sú polyméry, koža je polymér..."
Branislav Závodský: "Takže mám plastové svaly, chcete povedať?"
Pavel Alexy: "Polymérne, hovorme o polymérnych..."
Branislav Závodský: "Dobre, dobre."
Pavel Alexy: "Plast je taký polymér, ktorý sa dá teplom tvarovať, a opakovateľne. Napríklad tiež som sa dočítal na internete, že plastové častice, ktoré vznikajú z pneumatík, tak ako odborník som sa dobre pousmial, pretože guma nie je plast, to už nie je opakovateľne tvarovateľné, takže to už nie je plast, ale samozrejme..."
Branislav Závodský: "Ale je to polymér vlastne, hej, či?"
Pavel Alexy: "Áno, je to polymér."
Branislav Závodský: "No, tak toto, aspoň ste naznačili ten rozdiel. No dobre, a teda ten taký ten klasický polymér, alebo ten klasický plast sám o sebe, čo môže urobiť?"
Pavel Alexy: "Čo je to klasický plast?"
Branislav Závodský: "Je neviem, tak povedzme, mikročastice z igelitiek, z plastových fľaší, alebo z niečo plastového, z nejakých súčiastok z auta, ktoré nejakým spôsobom sa teda dostanú do organizmu."
Pavel Alexy: "Na pravú mieru, igelitky od vojny neexistujú, takže z igelitiek nie, to sú už polyetylénky, takže, ospravedlňujem sa, toto je moja srdcovka..."
Branislav Závodský: "Nie, nie, ja vás poprosím, jasné, jasné."
Pavel Alexy: "Plast, pod pojmom plast je celá škála rôznych materiálov, od PVC, polystyrén, je to veľmi rozmanité, takže skúsme sa baviť o tom, aby sme sa priblížili k tej bežnej hantýrke a k bežnej terminológii bežných ľudí, obyčajných ľudí..."
Branislav Závodský: "Jasné."
Pavel Alexy: "Pod pojmom plast teda nazývajme niečo, z čoho sú vyrobené tie plastové výrobky, a je to plast syntetický, vyrobený z fosílnych zdrojov, surovín, to znamená ropa, zemný plyn a podobne."
Branislav Závodský: "Môžem povedať PVC, alebo to je zas jeden z druhov?"
Pavel Alexy: "Je to jeden z týchto..."
Branislav Závodský: "Rozumiem. Čo teda tieto plasty môžu urobiť, ak to naozaj takto veľmi sedlácky, povedal by som, že zjem?"
Pavel Alexy: "No, jedna vec je plast a druhá vec je plastový materiál, pretože plast ako taký, čiže polymér ako taký nikdy nebude toxický, z jednoduchého dôvodu, ak mám organizmus nejako otráviť, doslova, tak musíme dostať ten jed, ten toxín dovnútra, do bunky, lebo tam drží všetka tá chémia, celý život prebieha v bunke."
Branislav Závodský: "Samozrejme."
Pavel Alexy: "A ten polymér má tak obrovskú molekulu, že sa cez bunkovú stenu nedostane."
Branislav Závodský: "Aha. Ani keď je vo forme tej mikročastice?"
Pavel Alexy: "Ani vo forme mikročastice sa do bunky nedostane. A preto sa tieto mikročastice nerozkladajú v prírode, lebo tie mikroorganizmy si s tým nevedia rady, pretože to nevedia inkorporovať, alebo teda dostať do vnútra do bunky, aby to chemicky rozložili."
Branislav Závodský: "Čiže z pohľadu tej otázky je teraz, povedzme, cieľom vás vedcov a lekárov, zistiť, že teda ak nedostáva sa do bunky, či sa tam niekde zhromažďuje, či sa uskladňuje, či ho dokážeme skrátka zo seba dostať tými bežnými spôsobmi."
Pavel Alexy: "Kde je tragédia plastového odpadu a veľryby, obehli svet obrázky a videá, kde sme, a ony uhynuli, ale už, chvalabohu, aj toto sa dostalo na pravú mieru. Ony sa neotrávili tým plastom..."
Branislav Závodský: "Tým, čo našli v nich tie obrovské množstvá, hej?"
Pavel Alexy: "Áno. To nie je otrava, to je jednoducho to, že ony to nedokážu vylúčiť zo žalúdka von, tie plasty tam zostanú, a jednoducho sa tam akumulujú, zaberajú miesto bežnej potrave, a ony umrú od hladu, ale neotrávili sa týmto plastom. Čiže to je o inom toto. Čiže, viete, zoberte si, páčilo by sa vám, keby vám povedali, že už nemôžete si dať urobiť endoprotézu na bedrový kĺb?"
Branislav Závodský: "No tak asi nie, pokiaľ by som ju potreboval, samozrejme."
Pavel Alexy: "Tak. A čo myslíte, hlavica je čím potiahnutá?"
Branislav Závodský: "No asi nejakým plastom."
Pavel Alexy: "No vidíte. Aby to bolo dobre kĺzavé... A funguje to, zachraňuje to životy ľudí. Čiže keby sme teraz povedali, že plasty zmiznite, tak asi lekári by boli celí nešťastní, pretože mnohé veci by jednoducho nemohli robiť a nemohli byť minimálne zlepšovať kvalitu života, alebo aj zachraňovať životy. Čiže, nie je to také čiernobiele..."
Branislav Závodský: "Čiže otázka toho, že no, robí vám to zle, tuto máme mikroplasty, neviem, čo, zbavme sa úplne, že niekto by mal čarovný prsteň, otočil by, a na druhý deň by sme nemali žiaden plast na svete, to je teda hlúposť, hej, takto sa k tomu stavať?"
Pavel Alexy: "No, myslím, si, že, takto, viete, býva otázka, môžme žiť bez plastov, no môžme, samozrejme, veď voľakedy sme žili v jaskyniach, pili vodu z potoka, obliekali sa do medvedej kože, ale prežije dnešný človek v takýchto podmienkach? To znamená, dobre, nie plasty, potom si ale povedzme, že oveľa väčší polutant, alebo znečisťovateľ životného prostredia je energetika a palivá, tak potom nie je elektrina, potom nie je kúrenie, a neviem, čo všetko, nie, takto to nemôže fungovať. Jasné, tie problémy tu sú, treba ich riešiť, musíme o nich rozprávať, musíme sa im venovať, ale na technickej a vedomostnej úrovni dnešnej doby, a nie spred sto rokov."
Branislav Závodský: "Rozumiem, samozrejme, ja by som sa k tomu určite ešte dostal, ale možno tie formy..."
Pavel Alexy: "Som vás predbehol."
Branislav Závodský: "Ale to v poriadku, len som sa tam chcel ešte pristaviť, že ten spôsobom toho, ako sa tie mikroplasty dostávajú do našich tiel, je to v jedle, je to vo vzduchu, je to, ja neviem, vo vode, takýmto spôsobom?"
Pavel Alexy: "Áno, vymenovali ste v podstate všetky tri, pretože aj keby sme si povedali, že dobre, ryby sú kontaminované mikroplastami, tak nebudeme jesť ryby, no tak sa nadýchame toho..."
Branislav Závodský: "Ale, prepáčte, že vám do toho skočím, pán profesor, ale opäť, čítal som štúdiu, ktorá hovorila o tom, že až 70 percent, okolo 70 percent morských rýb má v sebe tieto mikroplasty."
Pavel Alexy: "No, bohužiaľ, má, samozrejme, pretože čo majú robiť, keď v tom vodnom prostredí existujú a žijú, a dostávajú sa do ich tiel, len, viete, tu je zase moja obľúbená veta, tie plasty za to nemôžu, a to zas poviem môj obľúbený bonmot k tomu, a ani jedna tá plastová taška nemá nožičky a neuteká do oceána..."
Branislav Závodský: "Presne tak."
Pavel Alexy: "Takže kto za to môže? Tie plasty, chudátka nie, ale ľudia, ktorí ich tam zahadzujú, ony majú, tie plasty končiť niekde celkom inde."
Branislav Závodský: "Čiže v skutočnosti aj náš prístup proste môže obrovsky veľa zmeniť v tomto?"
Pavel Alexy: "Určite áno."
Branislav Závodský: "No, a tam, kde som vás prerušil, že čo teraz, tak samozrejme, nejesť ryby, lebo sú správy, že 70 percent morských rýb obsahuje plasty, nepiť vodu, lebo sú správy, že tá voda obsahuje mikročastice plastov. Ako sa s tým vysporiadať?"
Pavel Alexy: "No, pozrite, zatiaľ, ja osobne si myslím, že plasty ako také pre človeka, nehovorím o nižších organizmoch, nie sú nebezpečné, pokiaľ idú cez tráviaci trakt. Hovorím o plastoch ako takých, to znamená, čistá makromolekula. Pokiaľ to nie je na úrovni nanočastice, ktorá by už sama, viete, zas trošku odbočím..."
Branislav Závodský: "Nech sa páči."
Pavel Alexy: "Voľakedy bolo veľmi moderné v kozmetike mať nano... všeličo, hej..."
Branislav Závodský: "OK."
Pavel Alexy: "Tie rôzne krycie krémy, nano-zinková beloba, nano... neviem, čo všetko, prišli vedci s tým, že nanočastice nie sú dobré, pretože už sú tak maličké, že môžu vojsť do bunky, je to tvrdá anorganická častica, ktorá môže zmeniť genetický kód bunky, a môžu tam byť melanómy a podobné veci. Čiže pokiaľ... a o tom sa ešte nehovorí, pretože zatiaľ hovorí o mikroplastoch, ale ony sú tu aj nanoplasty."
Branislav Závodský: "Ešte niečo menšie..."
Pavel Alexy: "No samozrejme, mikroplasty sú definované, tie definície sú rôzne, ale hovorí sa, že sú to od pol milimetra menšie až do sto, alebo desať nanometrov, ale sú aj menšie, pretože tým rozpadom... a tam toto nebezpečie môže byť, len nevieme ich zatiaľ izolovať, nevieme ich identifikovať, podľa mňa tu sú, len o nich nevieme."
Branislav Závodský: "To je niečo podobné, ako povedzme, teraz, tá štúdia vedecká, austrálskych vedcov, a zrazu máme toto, vy do toho prídete a poviete, no tak toto už tu pravdepodobne pár desiatok rokov existuje, niečo na ten spôsob."
Pavel Alexy: "To máte presne to isté ako v medicíne, ako dnes sa hovorí, že koľko ľudí zomiera na civilizačné choroby, ony tu boli aj predtým, len sme ich nevedeli diagnostikovať, a povedať, no zomrel. Nevieme na čo, ale zomrel. Teraz už vieme na čo. Toto je aj tento problém, že vieme identifikovať, alebo nevieme."
Branislav Závodský: "A keď už o tomto napríklad rozprávame, lebo je tu okolo tých plastov samozrejme, je aj kopec všelijakých príbehov, nechcem povedať rovno mýtusov, ale hovorí sa o tom všeličo, aj teraz sme sa spolu rozprávali, napríklad to, s čím prichádzame, no, ono je ťažko povedať, že najčastejšie do kontaktu, keďže naozaj tie plasty sú úplne všade..."
Pavel Alexy: "Máme ich na sebe momentálne."
Branislav Závodský: "Napríklad. Ale povedzme aj tie plastové fľaše, že, aj viete, teraz v obchodoch, nájdete také, že nekupujte si plastovú, kúpte si takú sklenenú, alebo nejaký tvrdený plast, ja neviem čo, lebo je to bezpečnejšie, lebo keď už máte tú plastovú fľašku po minerálke, ja neviem, doškrabanú, alebo niečo, tak ona uvoľňuje nejaké látky, ktoré sú potom nebezpečné. V skutočnosti je to tak? Lebo už predtým ste povedali, že tie molekuly sú tak veľké, že nemajú kam, ako sa dostať a robiť, ako to je s týmto?"
Pavel Alexy: "Problém by bol, keby sa začali rozkladať na nejaké pôvodné suroviny, vtedy by to mohol byť problém, ale keď sa bavíme o tom, o tom konkrétnom PET, polyetyléntereftalát, tak zoberme si, že len, no, teraz musím trošku povedať aj odborné veci, TG, čiže teplota..., pod ktorou ten plast vlastne, nemôžu sa tie molekuly v princípe hýbať, je okolo 80 stupňov. Kedy má tá fľaša 80 stupňov? Teplota topenia je 260, čiže on sa do 200 stupňov ani len neroztopí, takže..."
Branislav Závodský: "Čiže nie je o čom hovoriť, že by uvoľňoval nejaké veci zo seba."
Pavel Alexy: "Iná vec by bola, keby tam boli aditíva, k tomu sme sa ešte nedostali..."
Branislav Závodský: "To je...?"
Pavel Alexy: "Že polymér a plast je jedna vec a aditíva sú druhá vec. Napríklad mäkčené PVC. Veľký problém bol s mäkčeným PVC, nie preto, že PVC je nejaký škodlivý polymér, PVC je úplne v pohode, polymér, ktorému nič nechýba, otázka je, že keď chceme z toho urobiť mäkčené PVC, také tie všelijaké pružné koženky a lopty pre deti, musíme dať do toho zmäkčovadlá, to je už úplne iná kapitola, aby sme ako zmäkčovadlá nepoužívali zdraviu škodlivé látky, ako napríklad ftaláty v minulosti, ale aby sme tam dali napríklad..."
Branislav Závodský: "To je to, že hračky sa zakazovali najmä z tých, povedzme, ázijských proveniencií, že..."
Pavel Alexy: "Áno, pretože ftaláty sú lacné a sú vynikajúce zmäkčovadlá, tak sa obchádzali hygienické predpisy, a jednoducho sa tam dávali. Dnes si myslím, že v Európe sú tak prísne predpisy, že už takéto niečo nenájdeme, a nahradili sa tieto zmäkčovadlá citrátmi, čo sú vlastne odvodeniny od kyseliny citrónovej, a kyselina citrónová je bežný metabolikum..."
Branislav Závodský: "Čiže tam už takéto nebezpečenstvo nehrozí, že to uvoľňovanie, že by nejak škodilo, hej?"
Pavel Alexy: "Samozrejme, a hygienické predpisy veľmi prísne strážia vlastne obsah týchto látok vo výrobkoch a podobne."
Branislav Závodský: "Rozumiem tomu. No, čo sa s tým dá robiť v tej dnešnej dobe, ak teda toho plastu máme veľa, teraz tu máme aj tie 3D tlačiarne, ktoré zasa môžu ešte zvýšiť ten nápor toho, ale na druhej strane sú tu aj také aktivity, povedzme, v rámci Európskej únie, teraz by sa to malo dotknúť najbližších rokov aj Slovenska, to je zákaz tých jednorazových plastových tašiek, zákaz jednorazových plastových výrobkov, ako sú tie párty tanieriky, slamky, poháriky, alebo neviem čo, je toto jedna z ciest, ako si pomôcť, alebo...?"
Pavel Alexy: "Viete, každý jeden striktný zákaz je mantinelizmus, a v súčasnosti asi treba riešiť ten problém, ktorý tu máme, to znamená, minimalizovať únik, a nehovorme len o plastoch, hovorme o odpadoch ako takých, pretože to je jedno, či tá veľryba, s prepáčením, zožerie, alebo prehltne plastovú fľašu, alebo sklenenú, takisto jej to zaberie miesto v žalúdku a zahynie tak či tak..."
Branislav Závodský: "Samozrejme."
Pavel Alexy: "Takže to je odpad ako taký, čiže my musíme naozaj sa začať správať ekologicky a zodpovedne, a minimalizovať odpad vôbec..."
Branislav Závodský: "Dá sa to?"
Pavel Alexy: "Všetko sa dá..."
Branislav Závodský: "Akože sú ľudia, ktorí hovoria, ktorí sa zaoberajú tou stratégiou, že Zero Way, že bezodpadový život, je to vôbec možné v dnešnej dobe?"
Pavel Alexy: "Myslím, že úplne s nulovým odpadom to nie je možné, pretože, viete, vyrobím ekologický výrobok, ktorý bude akože bezodpadový, ale na tej ceste, kým ho vyrobím, som narobil toľko škody..."
Branislav Závodský: "Najmä spotrebou tej energie, ktorá sa musí vyrobiť z fosílneho paliva, jadrového, alebo akého..."
Pavel Alexy: "Napríklad. Pokiaľ nebudeme mať zelené energie, tak každý jeden materiál, nech bude akokoľvek ekologický a bude sa tváriť akokoľvek prijateľný pre prírodu, tak bude v sebe niesť istú ekologickú nepríjemnú stopu, ktorá vďaka tomu, že energiu potrebujeme, sa do toho premietne."
Branislav Závodský: "Rozumiem. Čiže z pohľadu, z tohto pohľadu, keď teraz odložím plasty samotné tak bokom, tak to naše životné prostredie, tá naša budúcnosť je o tom, prejsť z pálenia týchto fosílnych palív a tohoto na čistú zelenú energiu, to znamená, vietor, voda, a ja neviem čo, toto? Nechať rásť lesy, aby, ja neviem, znižovali to množstvo CO2 vo vzduchu, atď?"
Pavel Alexy: "Presne tak. Podľa mňa, obľúbená otázka obyčajne ľudí, s ktorými debatujem, že dobre, a keď minieme všetku ropu, čo budeme potom robiť, tak moja obľúbená odpoveď na to je, no nič, lebo už tu nebudeme, pretože keď minieme všetky fosílne zdroje a vrátime ten oxid uhličitý, ktorý sa Voľakedy spotreboval pri ich tvorbe, naspäť do atmosféry, tak vraciam vlastne tepelnú históriu Zeme dozadu, čoho dôsledkom je vlastne globálne otepľovanie, to je už neodškriepiteľné, napriek tomu, že niektorí poprední politici si myslia, že nie."
Branislav Závodský: "Odmietajú niečo také, jasné."
Pavel Alexy: "Takže jediná zodpovednosť je naozaj, hľadať, a tam treba povedať dve veci, vy ste povedali energie, ale ja hovorím energie a materiály. Čiže materiáloví vedci, materiáloví výskumníci sú zodpovední za to, aby priniesli materiály, ktoré nebudú z fosílnych zdrojov, ktoré budú mať úžitkové vlastnosti na technickej úrovni, ktorá je akceptovateľná dnes, a budú mať aj tú ekologickú hodnotu takú, aby mohli skončiť vlastne naspäť v prírode, a druhá vetva sú energetici, ktorých povinnosťou je hľadať iné energetické zdroje, ktoré nahradia fosílne."
Branislav Závodský: "Rozumiem tomu. No, ale preto som to tak aj oddelil, tú energiu, od toho, pretože práve vy, pán profesor, sa venujete vývoju takýchto, môžem to nazvať, že bioplasty, je to dobrý termín?"
Pavel Alexy: "Môžte to tak nazvať..."
Branislav Závodský: "Alebo degratovateľné plasty, alebo ako, povedzte."
Pavel Alexy: "Je to jedna zo skupín bioplastov, a môžme si o tom povedať, pretože..."
Branislav Závodský: "No, hneď sa k tomu dostanem, ale som chcel len dohovoriť, lebo to je informácia, ktorú si teraz, myslím, musíme povedať, pretože vy ste za toto získali aj ocenenie Technológ roka. Je to tak?"
Pavel Alexy: "Aj také sa mi stalo."
Branislav Závodský: "No vidíte. No, takže toto je tá moja najzásadnejšia otázka nášho dnešného rozhovoru, akokoľvek to bolo doteraz zaujímavé, že na čo ste vlastne prišli, dá sa teda vyrobiť aj plast, na nejakej prírodnej báze, plast, ktorý by bol rozložiteľný, kompostovateľný, atď., lebo čítal som teraz, že nejaké takéto plastové, zas ma opravíte, igelitky, že..."
Pavel Alexy: "Polyetylénky."
Branislav Závodský: "Dobre, polyetylénky, že mali byť rozložiteľné, ale napokon sa zistilo, že tri roky stále plávali v mori, a že až po troch rokoch. Tak povedzte vy o svojom výskume, že kam to smeruje."
Pavel Alexy: "Dobre. Kým sa teda sám pochválim sám seba, keď ma nikto nechce, ja sa musím..."
Branislav Závodský: "Ja budem rád. Ja budem rád, určite."
Pavel Alexy: "Tak najprv si povedzme, čo sú bioplasty, pretože je tu dosť negatívna reklama voči bioplastom, reklama v úvodzovkách, ale už aj Európska komisia, Európska únia rozpráva, alebo hovorí, že bioplasty nie sú to pravé orechové, len pod pojmom, viete, ako to celé vzniklo. Predpona bio k čomukoľvek, iniciuje to, že to je prijateľné pre prírodu, zlúčiteľné so životom, prospešné, a ja neviem čo..."
Branislav Závodský: "Môže byť."
Pavel Alexy: "A v rámci teda nejakého marketingu sa kde sa tá, tá prípona bio dať, tak sa dá, lebo to ľudia zoberú."
Branislav Závodský: "Jasné."
Pavel Alexy: "A tak vznikol aj pojem bioplast, a momentálne máme tri triedy bioplastov, ktoré existujú, to sú bioplasty, ktoré sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín, ale sú to také isté plasty ako všetky ostatné, akože, napríklad..."
Branislav Závodský: "Voláme ich bioplasty preto, lebo sú z recyklovaného materiálu, hej?"
Pavel Alexy: "Nie, nie, sú, napríklad, polyetylén môžte vyrobiť z ropy, aj sa tak vyrába, ale už sú firmy, ktoré vyrábajú polyetylén zo škrobu. Lenže ten polyetylén na konci je presne... to je tá igelitka, čo teda bežní ľudia, ja hovorím polyetylénka..."
Branislav Závodský: "Jasné."
Pavel Alexy: "Ale ten polyetylén vyrobený zo škrobu sa rovnako bude rozkladať stovky rokov ako ten druhý. Ale už je nazvaný bioplast. A keď ho dá niekto do kompostárne, a povie, toto je bioplast, tak to skompostujete, tak to neskompostujete..."
Branislav Závodský: "Zostane proste tá..."
Pavel Alexy: "Potom je druhá trieda bioplastov, ktoré nie sú vyrobené z obnoviteľných surovín, čiže sú zase z ropy, ale sú biorozložiteľné, to už vyzerá dobre, pretože už ten plast nezostane v prírode, on sa rozloží v komposte napríklad, až na to, že rozkladom vznikne fosílne CO2, a máme globálne otepľovanie. Čiže z tohto pohľadu, úplne takého až možno veľmi vysokého pohľadu, by bolo lepšie, keby sa tie plasty ani nerozkladali, lebo zas, to je to isté, ako keby sme spálili tú ropu..."
Branislav Závodský: "Akurát sa dostaneme k tomu, že to nebudeme už mať kde uskladniť, lebo si celý svet zahrabeme plastovými výrobkami a vecami..."
Pavel Alexy: "Presne."
Branislav Závodský: "No a tá tretia?"
Pavel Alexy: "No a tá tretia je podľa mňa jediné rozumné ekologické riešenie, a to sú bioplasty, ktoré sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov, to znamená, rastlinný, živočíšny pôvod, lebo tá rastlina musela vzniknúť tak, že odčerpáva CO2 zo vzduchu..."
Branislav Závodský: "Jasné."
Pavel Alexy: "A sú biologicky rozložiteľné."
Branislav Závodský: "Rozumiem. No a to je niečo, na čom vy pracujete."
Pavel Alexy: "To je to, na čom my pracujeme..."
Branislav Závodský: "Ako to vyzerá dnes? Je to... môžete dôjsť až do toho bodu, že, ja neviem, pôjdem so psom vonku, a sáčky, ktoré by mali ľudia používať, keď chodia so psíkmi vonku, budú z takéhoto materiálu, že môžem mať, ja neviem, pohár z takého materiálu? Môžem mať predný nárazník na aute z takéhoto materiálu?"
Pavel Alexy: "Z toho, čo ste vymenovali, niektoré veci nie, že budú možné, ale už existujú a sú. My sme minulý týždeň vlastne mali taký malý seminár, kde sme takýto systém predstavili, a zaviedli v jednej základnej škole v Pezinku, Základná škola na..."
Branislav Závodský: "Obrovské gratulácie, pán profesor, tým pádom."
Pavel Alexy: "Ďakujem. Ešte pogratulujte, keď to bude naozaj fungovať, lebo..."
Branislav Závodský: "Už, že ste to rozbehli."
Pavel Alexy: "V labáku to máme otestované, my sme skúšali v laboratóriu, v malom kompostéri rozkladať tie fólie, vrecia do košov, za 21 dní sto percent."
Branislav Závodský: "Čože?"
Pavel Alexy: "V kompostéri."
Branislav Závodský: "Fakt?"
Pavel Alexy: "Fakt."
Branislav Závodský: "A toto robíte v tej škole. A čo okrem tých vriec ešte tam je?"
Pavel Alexy: "Do tej školy sme dali poháriky, misky a tácky, a dostali aj prototyp kompostéra, ktorý je vhodný na rozklad týchto biomateriálov. Od septembra to ideme vo veľkom testovať. Uvidíme, ako to bude fungovať. To som chcel povedať s tým, že nestačí len vyvinúť bioplast, ktorý je takýto ekologický, ale treba potom aj, čo s tou koncovkou, lebo, keby som vám povedal a doniesol sem do štúdia, nech sa páči, tu máte pohárik, ktorý je z obnoviteľných zdrojov, je rozložiteľný v komposte, a vy ako bytovkový človek, alebo niekto..."
Branislav Závodský: "Jasné."
Pavel Alexy: "Keď sa mu poláme, zlomí, poškodí, kam ho dá?"
Branislav Závodský: "Do koša, do komunálu."
Pavel Alexy: "A skončili sme. To nie je ekológia."
Branislav Závodský: "No jasné. Rozumiem."
Pavel Alexy: "Čiže tu treba ukázať..."
Branislav Závodský: "Komplet celý ten reťazec."
Pavel Alexy: "Naša filozofia, a treba povedať, že celá tá filozofia vznikla nielen na pôde univerzity, ale s významným prispením súkromného sektora, firmu nebudem menovať, nebojte sa, ale bez toho by to nešlo, pretože to stálo doteraz niekoľko miliónov euro, celý ten výskum, vývoj, a my naozaj chceme ukázať v malom, v tom modeli, na tej škole, a máme ďalšie nápady..."
Branislav Závodský: "Že to ide."
Pavel Alexy: "... že to ide, a keď ukážeme, že to ide, tak to..."
Branislav Závodský: "A tá pointa teda je taká, že dobre, mám ten plast, toto, sáčok, alebo vidličku, tanierik, no a keď po tých pár dňoch mi to ten kompostér zkompostuje, tak to použijem ako hnojivo, hej?"
Pavel Alexy: "Jasné."
Branislav Závodský: "Tak to je... Pán profesor..."
Pavel Alexy: "Vrátim to do prírody. Máme také video natočené, kde máme nahraté, ten hlavný slogan je, že čo sme prírode zobrali, to jej aj vrátime."
Branislav Závodský: "V tomto sa nedá povedať nič, len, že, pán profesor, prosím vás, nech sa vám dobre darí..."
Pavel Alexy: "Ďakujem pekne..."
Branislav Závodský: "Myslím si, že aj Slovensko môže byť patrične hrdé na to, že sa u nás takýto výskum robí, takže ešte raz gratulácie k pilotnému projektu, nech sa to dobre rozbehne, a budem veľmi rád, pán profesor, keď po čase prídete ku nám, a budeme môcť aj tento konkrétny projekt na tejto základnej školy s vami rozobrať a hodnotiť, že ako to celé vyzerá, a možno, že už vtedy budete mať takých projektov..."
Pavel Alexy: "Ak ma pozvete, veľmi rád prídem."
Branislav Závodský: "Určite, určite. Po dnešku určite, veľmi rád, pán profesor. Veľmi pekne ďakujem, že ste tu boli. Pán profesor Pavel Alexa, ktorý je expert na bioplasty z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Pán profesor, ešte raz, ďakujem, a príjemný deň."
Pavel Alexy: "Ďakujem aj ja a príjemný deň vám, aj poslucháčom."
Branislav Závodský: "Ďakujeme, dovidenia."