Slovensko by malo čo najskôr prijať spoločné rozhodnutie o svojej budúcej identite a smerovaní, inak nám môže do roku 2035 chýbať až 74 tisíc technikov a ekonomike hrozí kolaps. Ak máme ambíciu byť modernou, technologicky a inovačne orientovanou krajinou, systematická podpora kvalitného a moderného technického a prírodovedného vzdelávania, výskumu a inovácií je nevyhnutná. Aj tieto myšlienky odzneli na podujatí Learning & Teaching Forum STU, ktoré vo štvrtok 26. marca na pôde Stavebnej fakulty zorganizovala Slovenská technická univerzita v Bratislave.
Úvod podujatia patril diskusii za účasti ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáša Druckera, predsedu Správnej rady STU a generálneho riaditeľa spoločnosti Siemens Vladimíra Slezáka a rektorov dvoch najväčších technických univerzít na Slovensku Maximiliána Strémyho (STU) a Petra Mésároša (TUKE).
Podľa dát, s ktorými pracujú analytici STU a prezentoval ich rektor Maximilián Strémy, je v súčasnosti na Slovensku historicky najmenej študentov. Celkový počet vysokoškolákov na Slovensku sa znížil z 221-tisíc v roku 2010 na 134-tisíc v roku 2019, počet absolventov technických odborov klesol za poslednú dekádu z 24-tisíc na 13-tisíc ročne.
Počas rokov 2025–2035 pritom na Slovensku ročne pribudne okolo 18-tisíc nových pracovných miest pre vysokoškolsky vzdelaných technikov, no domácich absolventov technických odborov bude len okolo 9,5-tisíc ročne.
„Do roku 2035 tak môže na Slovensku kumulatívne chýbať približne 74-tisíc technicky kvalifikovaných ľudí, čo môže mať fatálne následky na našu ekonomiku,“ konštatoval rektor STU s tým, že sa to môže v roku 2030 prejaviť vo výpadku až 0,9 % HDP (cca 1,3 mld. €) a trvalou stratu prosperity.
STU preto reaguje posilňovaním prepojenia so strednými školami i s praxou a modernizáciou študijných programov, aby absolventi lepšie spĺňali potreby priemyslu. Univerzita chce byť tiež motorom rekvalifikácie dospelých v ére digitalizácie a AI, dodal Maximilián Strémy. STU, TUKE a ďalšie technické univerzity preto volajú po systémových zmenách vo vzdelávaní už od základných a stredných škôl, aby technika nebola pre mladých ľudí strašiakom, ale lákadlom.
„Slovensko sa nachádza v bode, kde technologická transformácia, meniace sa požiadavky na vedomosti, zručnosti a kompetencie absolventov predstihujú našu pripravenosť, a preto musia byť technické univerzity strategickým pilierom pri budovaní moderného vzdelávania zodpovedajúceho súčasným a budúcim výzvam. Iniciatíva slovenských technických univerzít viesť efektívnu diskusiu s predstaviteľmi štátu a zamestnávateľmi je odpoveďou na hroziaci deficit tisícok expertov a s tým súvisiace straty v slovenskej ekonomike, ktorým môžeme predísť len hlbokou synergiou, systematickou podporou a riadením excelentného výskumu a moderného vzdelávania,“ povedal rektor TUKE Peter Mésároš s tým, že ambíciou univerzít nie je len produkovať absolventov, ale zabezpečiť inovačnú suverenitu krajiny, ktorá dokáže v globálnej konkurencii nielen prežiť, ale ju aj aktívne formovať.
„Cítim od vedení technických, ale aj ďalších univerzít energiu a víziu a urobím všetko pre ich podporu, lebo iba stabilita a odhodlanie majú šancu posunúť slovenské vzdelávanie, vymaniť Slovensko z priemeru a v niektorých oblastiach ho urobiť centrom excelentnosti, napríklad v jadre, kvantových technológiách alebo čipoch,“ povedal minister Tomáš Drucker. V často diskutovanej oblasti financovania školstva sa pozastavil nad paradoxom, že kým materské školy sú spoplatnené, vzdelanie na verejných vysokých školách je bezplatné. Pripomenul, že už dnes sa neuplatňuje financovanie univerzít podľa počtu študentov, ale dôležitú rolu majú výkonnostné zmluvy a pripustil aj diskusiu o zmenách smerujúcich k štátnej objednávke na bezplatné vzdelávanie určených počtov študentov v odboroch podľa požiadaviek trhu práce.
Jeden z kapitánov nášho priemyslu Vladimír Slezák spomenul dôležitosť jednoty systému vzdelávania a pozastavil sa nad faktom, že každý stupeň školstva má na Slovensku iného zriaďovateľa. Poukázal na meniace sa potreby praxe vzhľadom na digitálnu transformáciu, nástup umelej inteligencie a potrebu flexibility. Dôležitú úlohu pri tom zohrajú inovácie a pre ne je potrebná vyššia miera investícií do vedy a výskumu, zhodli sa rektori. Slovensko totiž dlhodobo patrí medzi krajiny s najnižšími investíciami do vedy a výskumu: celkové výdavky na R&D sú iba 1,03 % HDP (druhé najnižšie v EÚ). Naši susedia investujú podstatne viac (Česko 1,82 %, Maďarsko 1,38 %, Rakúsko až 3,26 % HDP). Minister Tomáš Drucker pripomenul, že štát sa zaviazal zvyšovať výdavky na vedu, výskum a inovácie – v roku 2028 plánuje na tento účel 1,02 miliardy a v roku 2030 by to malo byť vyše 1,5 miliardy. Podotkol však, že štátny rozpočet nemôže byť v tejto oblasti ťahúňom, kľúčové majú byť štátom motivované súkromné investície.
„Ak chceme obstáť v digitálnej a technologickej transformácii Európy, musíme systematicky budovať vlastné kapacity a pretavovať národné a európske stratégie do konkrétnych riešení s vysokou pridanou hodnotou. Prírodovedecké a technické univerzity, ako aj univerzity a výskumné inštitúcie všeobecne, podporené systémovými riešeniami investícií do vedných oblastí, musia byť chrbtovou kosťou tejto ambície v interdisciplinárnej spolupráci s priemyslom, súkromným sektorom, regiónmi. Ide o spoločnú zodpovednosť štátu, ktorá rozhodne o konkurencieschopnosti a znalostnej suverenite Slovenska v rámci Európskej únie,“ uzavrel rektor STU Maximilián Strémy.
V programe podujatia Learning & Teaching Forum STU nasledovali prednášky a diskusie na ďalšie aktuálne témy: prorektorka Milena Reháková spolu s hosťami hovorili o tom, čo prinesie nový vysokoškolský zákon do učiteľskej praxe, Jana Pócsová o špecifikách vo vzdelávaní generácie Z, Gabriela Pleschová a Marek Vančo o práci učiteľa s umelou inteligenciou, či téma pripravenosti učiteľov na zmeny s Lenkou Axlerovou.
V bloku o akademickej kariére pod vedením prorektora Martina Rebroša vystúpili s prednáškami o doktoranskom vzdelávaní aj zahraniční experti Ana-Maria Peneoasu z Európskej asociácie univerzít a Jari Pekka Hämäläinen, bývalý prorektor fínskej LUT a súčasný poradca pre strategický rozvoj a internacionalizáciu na STU.
Foto: Filip Izrael
