Prejsť na obsah
Verejnosť

Vlajková loď spoločného európskeho výskum. Tak označuje projekt BIONEXGEN Európska únia. Na medzinárodnom projekte spolupracuje 17 výskumných inštitúcii a univerzít, vrátane Slovenskej technickej univerzity. Cieľom projektu je nájsť nové ekologickejšie postupy pre tvorbu vzácnych látok používaných v priemysle, potravinárstve či vo farmácii.

Na projekte BIONEXGEN, teda Biokatalýza novej generácie, sa podieľa vedecký tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU pod vedením Martina Rebroša (na foto).

„Byť súčasťou tohto projektu je veľkým ocenením pre náš tím. Biokatalýze sa venujeme na Slovenskej technickej univerzite dlhodobo, máme špičkové laboratória a prístroje a náš aplikačne zameraný výskum nachádza uplatnenie vo výrobe. Vieme totiž realizovať výskum priamo u nás vo všetkých jeho častiach – teda od základného v podmienkach laboratória až po výrobu vo veľkých množstvách. Platí totiž, že to, čo sa podarí v malom množstve v rámci základného výskumu, nemusí vyjsť pri výrobe vo veľkom, resp. výroba si žiada ďalšie modifikácie, ktoré dokážeme zabezpečiť,“ hovorí Rebroš.

Medzinárodné tímy v rámci projektu BIONEXGEN skúmajú nové vhodné enzýmy, použiteľné na ekologickejšie chemické procesy. Venujú sa výrobným postupom pri produkcii špeciálnych chemikálií s využitím biokatalýzy, fermentácií či biologických oxidácií. Nové postupy nájdu uplatnenie pri výrobe zložiek liekov, prídavných látok do potravín, do kozmetických a čistiacich prípravkoch, alebo aj pri výrobe hnojív či pohonných látok.

„Projekt Bionexgen umožní priemyslu využívať vo väčšej miere obnoviteľné zdroje a používať technológie, ktoré prispejú k zníženiu emisií skleníkových plynov. Ďalším pozitívnym efektom bude, že pôjde o postupy, pri ktorých sa spotrebuje výraznej menej energie a vznikne pri nich výrazne menej toxických odpadov. Technologické postupy, pomocou ktorých dnes vyrábame vzácne chemikálie trvajú často príliš dlho a zahŕňajú v sebe viacero komplexných a na seba nadväzujúcich postupov, ktorých vedľajším efektom je toxický odpad. Projekt Bionexgen má nahradiť tieto  postupy čistými a ekologickými,“ píše sa na stránke projektu http://bionexgen-fp7.eu/.

STU spolupracuje v rámci projektu predovšetkým s Univerzitou v Manchestri a v Londýne, ako aj s Dánskou technickou univerzitou a Českou akadémiou vied.

Tím FCHPT STU sa venuje predovšetkým biokatalýze. Ide o proces modifikácie látok bežne dostupných v prírode na vzácne látky potrebné v priemysle pomocou mikroorganizmov. Využitiu mikroorganizmov v biokatalýze sa tím venuje dlhodobo. O aké mikroorganizmy pri výrobe konkrétnej látky ide a ako prebieha proces tzv. imobilizácie týchto organizmov, to je predmetom patentovej ochrany. Členovia tímu sú spoluautormi medzinárodného patentu na výrobu biopalív, ako bioetanol práve pomocou fermentácie s imobilizovanými mikroorganizmami. Výrobu bioetanolu, ktorý sa dnes povinne pridáva do pohonných hmôt, však táto technológia dokáže skráti 9-násobne. Ďalším prínosom je, že sa mikroorganizmy na tento proces dajú používať opakovane. Rýchlejšie a efektívnejšie dokáže tím vyrobiť aj palivo novej generácie – biobutanol.

Tím z Oddelenia aplikovanej biokatalýzy Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU sa nevenuje len biopalivám, ale aj výrobe bioaróm pre kozmetický priemysel, výrobe zložiek liečiv či prídavných látok pre potravinárstvo. V tejto oblasti úzko spolupracuje s firmami Monoprix, SynthCluster a Lentikat´s Biotechnologies, ktoré výsledky výskumu aplikujú do priemyselnej praxe. Firma Lentikat’s spolu s ďalšími svetovými hráčmi ako napr. BASF, sa podieľajú aj na projekte BIONEXGEN.

Projekt BIONEXGEN je súčasťou 7. Rámcového programu Európskej únie, ktorý je zameraný na podporu výskumu a vývoja. Ukončí sa v januári 2014.   

 


Na projekte BIONEXGEN, teda Biokatalýza novej generácie, sa podieľa vedecký tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU pod vedením Martina Rebroša.