Prejsť na obsah
Verejnosť

Po schválení Akademickým senátom STU dnes rektor STU Oliver Moravčík vymenoval do funkcií prorektorov STU pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov Mikuláša Bitteru, pre vedu a výskum Jána Híveša, pre informatizáciu a šport Štefana Stanka a pre strategické projekty a rozvoj Maximiliána Strémyho s účinnosťou od 1. novembra 2021.

Doc. Ing. Mikuláš Bittera, PhD. pôsobí od roku 2019 ako riaditeľ Ústavu elektrotechniky FEI STU. Venuje sa výskumu v oblasti meracej techniky a EMC. Vyučuje na Oddelení meracej techniky Ústavu elektrotechniky FEI STU, je vedúcim záverečných prác pre všetky stupne VŠ štúdia.

Od roku 2020 je členom Správnej rady STU, od roku 2019 členom Akademického senátu STU i  Vedeckej rady FEI STU. V rokoch 2015-2019 bol prodekanom pre bakalárske štúdium. Pôsobil tiež ako vedúci Oddelenia meracej techniky a pedagogický zástupca Ústavu elektrotechniky a člen Akademického senátu FEI STU i predseda jeho zamestnaneckej časti. Je koordinátorom spolupráce medzi FEI STU a CERN. Inžinierske štúdium na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU ukončil v roku 2001, doktorandské v roku 2007, habilitoval v roku 2012.

Prof. Ing. Ján Híveš, PhD. vyštudoval SVŠT v Bratislave v odbore Technológia anorganických výrob (1986). V roku 1992 mu Vedecká rada FCHT VŠCHT Praha udelila titul kandidáta technických vied. Od roku 1991 sa stal odborným asistentom na FCHPT STU. V rokoch 1998 – 1999 pôsobil na oddelení aplikovanej elektrochémie Nórskej technickej univerzity (NTNU) v Trondheime. V roku 2002 habilitoval a stal sa docentom v odbore Anorganická technológia a materiály a v roku 2010 bol prezidentom SR vymenovaný za profesora v odbore Anorganická technológia a materiály. Celý profesijný život pôsobí na Oddelení anorganickej technológie FCHPT STU, v súčasnosti ako riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov. V rokoch 2004-2011 pôsobil v Akademickom senáte FCHPT a od roku 2011 v AS STU v Bratislave. Patrí k významným odborníkom v oblasti anorganických technológií a materiálov. Publikoval viac ako 300 vedeckých prác v zahraničných a domácich časopisoch a v zborníkoch z vedeckých konferencií, bol na prednáškových a pracovných pobytoch na Nórskej technickej univerzite v Trondheime, Florida Institute of Technology, USA. Je členom Vedeckých rád na FCHT VŠCHT Praha (od 2014), FMT VŠB Ostrava (od 2018), ÚACH SAV Bratislava, FCHPT STU (od 2011) a VR STU Bratislava (od 2015). Viedol a v súčasnosti vedie viaceré vedecko-výskumné domáce a zahraničné projekty (13 VEGA, 20 projektov aplikovaného výskumu), bol a je zodpovedným riešiteľom alebo spoluriešiteľom viacerých projektov APVV (4), zahraničných projektov jeden 7 RP, dva NATO. Je spoluautorom 2 úžitkových vzorov a piatich ZN. Aktívne sa podieľa na rozširovaní najnovších vedeckých poznatkov v oblasti inžinierskej elektrochémie na Slovensku. Je členom Slovenskej chemickej spoločnosti, Slovenskej elektrochemickej asociácie, Slovenskej spoločnosti pre povrchové úpravy (prezident 2011-2019), European Federation of Chemical Engineers - Working Party on Electrochemical Engineering, a International Society of Electrochemistry. Intenzívne pracuje v oblasti propagácie vedy a výskumu medzi mládežou na Slovensku, v roku 2015 mu ZSVTS udelila cenu „Propagátor vedy a techniky“, v roku 2014 mu rektor STU udelil ocenenie „Profesor roka 2014“ a v roku 2020 mu bol udelené ocenenie Vedec roka SR 2019 v kategórii Inovátor roka.

Prof. Ing. Štefan Stanko, PhD. bol od roku 2019 podpredsedom Akademického senátu STU a členom predsedníctva RVŠ SR, predtým od r. 2016 predsedom RVV RVŠ. V rokoch 2015-2019 zastával funkciu prorektora pre vzdelávanie, do roku 2016 aj funkciu prorektora pre zahraničie. V oblasti výskumu a pedagogiky sa venuje zdravotnému inžinierstvu, vodnému hospodárstvu, vodným stavbám, urbanizovanej hydrológii, systémovému inžinierstvu, matematickému modelovaniu, softvérovým návrhom v orientácií na odvodňovanie miest a obcí. Je garantom predmetov vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelania a vo viacerých študijných programoch. Je autorom viacerých komplexných softvérových systémov. Absolvoval viaceré zahraničné študijné pobyty, prednášal aj v krajinách strednej Ázie, na univerzitách v Arménsku, v Ruskej federácii, Balkánskych krajinách a ďalších. Bol a je zodpovedným riešiteľom projektov APVV, viacerých projektov VEGA, spoluriešiteľ UVP. Zodpovedným riešiteľom Erasmus+, SAIA, KEGA, TEMPUS a dalšie. Je autorom a spoluautorom viacerých monografií, skrípt a desiatok domácich a zahraničných publikácií. Mimo univerzity sa angažuje vo významných odborných pozíciách pre oblasti vzdelávania a vodného hospodárstva. Po ukončení štúdia na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave v roku 1986 obhájil v roku 1996 titul CSc. V roku 2010 bol habilitovaný v odbore Vodné hospodárstvo. V roku 2017 bol menovaný za profesora v odbore Vodné stavby.

Doc. Ing. Maximilián Strémy, PhD. pôsobí od roku 2018 ako prodekan pre zahraničné vzťahy a medzinárodné projekty MTF STU v Trnave. Je členom komisie ECLC Education Working Group pod programom EIT RAW Materials Academy, členom Vedeckej Rady MTF STU. Jeho domovské pracovisko je Ústav výskumu progresívnych technológii, je riaditeľom SlovakION. Pedagogickú činnosť vyvíja na UIAM MTF, vedie diplomové a bakalárske práce, je školiteľom dizertačných prác, spolugarantom ŠP na III. stupni v odbore automatizácia. Je úspešným riešiteľom viacerých medzinárodných a domácich projektov, medzi nimi projektu H2020 vo výzve teaming, ktorý koordinoval. Prednášal na Slovensku i v zahraničí, v rokoch 2018-2019 bol expertom za SR v medzinárodnom projekte EK H2020, v rokoch 2014-2018 I. zástupcom riaditeľa Ústavu výskumu progresívnych technológií (UVPT),  2015-2020 zakladateľom a lídrom Minerva Group - neziskovej organizácie a dobrovoľníckej skupiny mladých výskumníkov a študentov na STU. V období 2007-2014 bol riaditeľom spoločnosti Qintec s.r.o., zameranej na IT, automatizáciu, vedecko-výskumné a hospodárske projekty a tiež pedagogickým a vedeckovýskumným pracovníkom MTF STU v Trnave, kde v roku 2002 ukončil inžinierske a v roku 2009 doktorandské štúdium, v roku 2012 tam habilitoval.