Prejsť na obsah
Verejnosť

V prvom rade sa chcem poďakovať akademickým obciam, senátom a vedeniam súčastí Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktoré na výzvu vedenia STU a predsedníctva Akademického senátu STU jednohlasne vyjadrili nesúhlas s predkladanou novelou vysokoškolského zákona a žiadajú jej stiahnutie z medzirezortného pripomienkového konania. Rád by som v tejto súvislosti upriamil vašu pozornosť na to, čo mne osobne v novele chýba.

  1. Predkladaná novela má podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zabezpečiť vyššiu kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Je silnou iróniou, ak túto skutočnosť dáme do súvisu s financovaním vysokých škôl v tomto kalendárnom roku a plánovaným v budúcich rokoch. Aj keď asi kvalita vysokých škôl nie je priamo úmerná ich financovaniu, očakával by som, že novela navrhne model financovania s pevne stanoveným horizontom minimálne 3 až 5 rokov, aby bolo možné plánovať v tom istom horizonte rozvojové aktivity univerzity. Dlhodobo sa dozvedáme výšku štátnej dotácie vrátane každoročne upravovaných pravidiel na jej výpočet v decembri končiaceho sa kalendárneho roku, pričom modifikované pravidlá dostaneme zvyčajne spolu s vypočítanou dotáciou.
  2. Očakával by som, že pripravovaná novela bude obsahovať jasnú diferenciáciu našich vysokých škôl - jednak podľa ich charakteru, jednak podľa ich výsledkov vo vede, výskume i grantovej úspešnosti. Ako základ by mohla napríklad slúžiť kategorizácia v zaniknutej agentúre ARRA, ktorá naozaj porovnávala porovnateľné, t.j. prírodovedecké fakulty s prírodovedeckými, inžinierske s inžinierskymi, pedagogické s pedagogickými, atď. Škoda, že na pokračovanie úspešného projektu sa zrazu nenašli financie... V tejto súvislosti pripomeniem absenciu jedného kompletného segmentu v našom vysokom školstve – vysokého odborného školstva. Vo všetkých nemecky hovoriacich krajinách EÚ, ale i v Poľsku, Belgicku a Maďarsku, už viac ako 40 rokov existujú paralelné štruktúry k výskumným univerzitám, ktoré pripravujú odborníkov pre prax v skrátenom horizonte a s vyššou pridanou hodnotou praktických zručností, teda takých, ktoré náš priemysel a prax dlhodobo požadujú od univerzít.
  3. Každá krajina sa môže prikryť len takou perinou, na ktorú má financie. Novela mala obsahovať mechanizmy na stanovenie potrebného počtu budúcich absolventov, ktorých bude Slovensko v strednom a dlhodobom horizonte potrebovať, t.j. počty lekárov, právnikov, elektrotechnických, strojárskych stavebných, chemických a ďalších inžinierov, architektov, archeológov, filozofov, ekonómov, politológov, ošetrovateľov... Na vzdelávanie týchto počtov by mala vláda každoročne garantovať financie. Aby zostalo vzdelanie otvorené každému, po prijímacích skúškach na štúdium by bolo možné ostatným záujemcom poskytovať vzdelanie za úhradu. Aj tento model existuje už dlhé roky aj u našich susedov.
  4. Novela ani náznakom nerieši odchod mladých uchádzačov o štúdium do zahraničia. Očividne sa nedá plávať proti prúdu, ktorý od nás už tridsať rokov smeruje na Západ. Stále však môžeme otvoriť naše vysoké školstvo záujemcom zo zahraničia, pre ktorých sú naše vysoké školy ešte zaujímavé – mám na mysli krajiny na východ, resp. juhovýchod od nás. Vybudovať koridory pre študentov z týchto krajín je naozaj len administratívno-logistický problém, riešiteľný podobne, ako to pre odborníkov z iných krajín desaťročia realizujú USA, Kanada, Austrália. Ak nevyplníme dlhoročne vznikajúce vákuum mladých ľudí na Slovensku, hrozí nám kolaps, lebo naši študenti sa zo zahraničia vracajú a budú vracať len sporadicky.
  5. No ešte raz k predkladateľmi  toľkokrát spomínanej kvalite. Slovensko so svojimi danosťami určite nie je zvlášť výnimočná krajina. To si naozaj myslíme, že jednou novelou vysokoškolského zákona dosiahneme zázrak? Zázrakom je skôr skutočnosť, že napriek všetkým okolnostiam niekoľko slovenských univerzít dosahuje zaujímavú grantovú úspešnosť, dokáže sa integrovať do medzinárodného výskumu a ich absolventi majú na trhu práce dobrý zvuk, a to nielen na domácom. Veď porovnateľné univerzity v EÚ majú desaťnásobne vyšší rozpočet ako STU, takže fakty o porovnateľnom financovaní na študenta v rámci OECD nezodpovedajú celkom pravde, ako sa to snažia dokazovať predkladatelia novely v diskusiách. Súčasný premiér ešte ako minister financií nechal spracovať dokument Moderné a úspešné Slovensko, kde je uvedené, že vedu a výskum financujeme 0,89 % z HDP v porovnaní s priemerom 2,2 % v EÚ a že už tento rok malo byť navýšené financovanie o 0,05 % a v roku 2024 na 1,2 % HDP. Ostatne, financovanie vysokého školstva značne zahmlievali aj predchádzajúce vlády, keď napr. sociálne štipendiá vysokoškolákov presunuli zo sociálneho rezortu do rezortu školstva.

Aj vzhľadom na tieto skutočnosti považujem predloženú novelu za návrh, ktorý nerieši základné problémy nášho vysokého školstva. Navyše v nej konštatujem viaceré neodôvodnené zásahy do akademických slobôd, znovunadobudnutých po roku 1989, pričom niektoré silne diskutované detaily považujem za zástupné a odpútavajúce pozornosť akademickej obce Slovenska.

Rád by som ešte upriamil vašu pozornosť na dve aktivity:

  1. petíciu, ktorú sme spolu s Univerzitou Komenského v Bratislave, Radou vysokých škôl a Študentskou radou vysokých škôl zverejnili uplynulý piatok:

https://www.peticie.com/peticia_za_zachovanie_akademickej_samospravy_na_vysokych_kolach 

  1. Zodpovedný protest za slobodné univerzity, 16.11. 2021 o 13. hodine v Bratislave na Šafárikovom námestí, organizovaný Univerzitou Komenského v Bratislave spolu s STU, iniciovaný so všetkými reprezentáciami VŠ: Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl,  Študentskou radou VŠ, podporený Ekonomickou univerzitou v Bratislave a Klubom dekanov. Informácia o proteste sa bude priebežne aktualizovať.

https://www.facebook.com/events/429818758766199/?ref=newsfeed

          

...no a ak by ešte uvedené argumenty nestačili, ponúkam niečo úsmevnejšie od filozofa profesora Olivera Bakoša v denníku Pravda zo  6.11.2021 „Ružová budúcnosť školstva“.

https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/606158-ruzova-buducnost-skolstva/

 

Všetky formy protestu úzko koordinujeme s Univerzitou Komenského a ďalšími vysokoškolskými subjektmi, ktoré sa budú chcieť k našim protestom pridať

 

Oliver Moravčík

rektor