Prejsť na obsah
Verejnosť

Dlhodobé podfinancovanie považujú rektori slovenských vysokých škôl za kľúčový problém vysokého školstva. Žiadajú predsedu vlády SR o bezodkladné stretnutie, pretože ekonomická situácia v rezorte vysokých škôl je kritická, nedôstojná a nezodpovedá ich poslaniu v spoločnosti. V spoločnom stanovisku rektori súčasne podporujú protest školských odborárov.

Dôsledkom podfinancovania slovenských vysokých škôl je podľa Slovenskej rektorskej konferencie nízka viditeľnosť vo svetových rebríčkoch univerzít, ale aj rastúci podiel mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre dlhodobé štúdium v zahraničí. Rektori varujú, že ďalšie predlžovanie tejto kritickej až katastrofálnej situácie a neochota zo strany zodpovedných hľadať riešenia a východiská z nej môže viesť k tomu, že vysoké školy nebudú môcť začať nový akademický rok v riadnom termíne.

SRK upozorňuje, že pokles verejných výdavkov na verejné vysoké školstvo má dosah aj na ľudské zdroje a personálnu politiku. Hoci nároky aj vzhľadom na proces akreditácie vzrástli, vysoké školy museli pre nedostatok financií prepúšťať. Potrebujú však stabilizovať zostávajúci personál a zvýšiť doterajšiu platovú úroveň.

Preto najvyšší predstavitelia slovenských vysokých škôl vrátane rektora STU Olivera Moravčíka podporujú aj protest odborárov, ktorý bude v stredu 15. júna o 13:30 na bratislavskom Námestí SNP, a ich snahu o dôstojné platy zamestnancov v rezorte školstva.

Stanovisko SRK k aktuálnej finančnej situácii vysokých škôl

My, rektorky a rektori slovenských vysokých škôl, opakovane upozorňujeme na nedostatočné financovanie vysokoškolského sektora. Rovnaký záver konštatovali okrem iných aj OECD (2021), či Najvyšší kontrolný úrad SR (2018). Dlhodobé podfinancovanie považujeme za kľúčový problém vysokého školstva, jeho dôsledkom je nízka viditeľnosť vo svetových rebríčkoch univerzít, ale aj rastúci podiel mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre dlhodobé štúdium v zahraničí. Budúcnosť slovenského vysokého školstva sa dnes zdá byť neistejšia ako kedykoľvek predtým. Teraz je najvyšší čas začať skutočne investovať do vysokého školstva a ukázať mladým ľudom, že na nich záleží. Opätovne žiadame predsedu vlády SR o bezodkladné stretnutie, pretože ekonomická situácia v rezorte vysokých škôl je nedôstojná a nezodpovedá ich poslaniu v spoločnosti. Ďalšie predlžovanie tejto kritickej až katastrofálnej situácie a neochota zo strany zodpovedných hľadať riešenia a východiská z nej, môže viesť k tomu, že vysoké školy nebudú môcť začať nový akademický rok v riadnom termíne.

V porovnaní s krajinami V3 vynakladá SR menej finančných prostriedkov na vysokoškolské vzdelávanie (v roku 2018 6 979 USD oproti 8 163 USD) a na vedu (2 640 USD oproti 2 836 USD) z balíka ročných výdavkov na študenta (MF SR, 2021). Naopak nadpriemerne financuje služby pre študentov (2 096 USD oproti 470 USD), ktoré tak deformujú štatistiky a porovnania. Aj vrátane služieb študentom, ktoré nie sú určené na chod a ani rozvoj vysokých škôl, SR vynakladá len 0,8 % HDP z verejných výdavkov na terciárne vzdelávanie oproti 0,93 % v krajinách V3 (v 2018 podľa OECD, 2021) Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vláda SR financuje len 50,72 % činností verejných vysokých škôl (NKÚ, 2018).

Na základe rozdielnych vstupov do porovnania počtu študentov na jedného učiteľa (ÚHP, 2020 a SAAVŠ, 2022) pristúpila vláda SR od roku 2021 k znižovaniu rozpisu dotácie zo štátneho rozpočtu na verejné vysoké školy. V roku 2021 bol deficit vo výške 18 mil. eur a v roku 2022 o 27 mil. eur. Pokles verejných výdavkov na vysoké školy má žiaľ pokračovať aj v roku 2023 o ďalších 27 mil. eur. Avšak budúcnosť nášho sektora sa dramaticky mení aj s ohľadom na požiadavky, ktoré kladú na vysoké školy vláda, podnikateľský/súkromný sektor, študenti a ich rodičia, ale aj Európska únia, či UNESCO a ďalší aktéri. Zvyšujúce sa nároky nesprevádza navyšovanie verejných výdavkov, ale paradoxne ich krátenie, ku ktorému sa pridal rast cien energií, inflácia, oprávnená požiadavka zamestnancov na valorizáciu platov.

Na zvýšené náklady na energie budú verejné vysoké školy potrebovať v roku 2022 minimálne 12, 9 mil. eur. Podľa OECD bola v apríli 2022 inflácia v SR na úrovni 11,7%. Tá bude mať dopad na rast cien tovarov a služieb, už dnes sa odráža v cenách materiálov pre investičné projekty, akým je napríklad ACCORD a ďalšie rozvojové projekty, čo ohrozuje ich implementáciu.

Slovensku sa nevyhýbajú globálne problémy. Pandémia ochorenia Covid-19 ukázala, že naše vysoké školy sú flexibilné, dokážu sa prispôsobiť nepredvídateľným situáciám. Aj keď kvôli pandémii prišli o významnú časť príjmov zo svojej hlavnej, ako aj z podnikateľskej činnosti, boli pripravené pokračovať v poskytovaní vzdelávania. Podľa údajov samotných vysokých škôl v roku 2021 prišli z dôvodu pandémie o minimálne 31,6 mil. eur a do 31. 3. 2022 o ďalších 2,6 mil. eur, pričom štát dokázal z viacerých kapitol sanovať ich stratu na úrovni minimálne 25,8 mil. eur.

V nadväznosti na vojnu, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, sa zvýšili požiadavky aj na slovenské vysoké školy. Tie solidárne pomáhajú ukrajinským študentom a akademikom, ako aj ich rodinným príslušníkom a odídencom. K 31. marcu 2022 boli náklady verejných vysokých škôl na pomoc na úrovni 1,0 mil. eur a to všetko z vlastných zdrojov.

Pokles verejných výdavkov na verejné vysoké školstvo má dopad aj na ľudské zdroje a personálnu politiku. Situácia na každej vysokej škole je špecifická, avšak v súvislosti s prebiehajúcou akreditáciou, ktorá zvýšila personálne nároky na zabezpečenie študijných programov, sú vysoké školy v náročnom období. Niektoré vysoké školy museli prepúšťať pedagogických a nepedagogických zamestnancov už v roku 2020 a racionalizácia v sektore pokračovala. Napríklad v minulom roku 12 verejných vysokých škôl prepustilo 733 zamestnancov a v 1Q a 2Q 2022 k nim pribudli mnohí ďalší zamestnanci. Niektoré verejné vysoké školy museli zmraziť platy v ostatných dvoch rokov alebo pristúpili k dofinancovaniu platov zamestnancov z mimodotačných zdrojov, či k zníženiu odmien. V 1Q 2022 chýbali 7 verejným vysokým školám zdroje na platy na úrovni 2,9 mil. eur. Vysoké školy však potrebujú stabilizovať zostávajúci personál a zvýšiť doterajšiu platovú úroveň. To sú dôvody, pre ktoré podporujeme aj protest odborárov a ich snahu o dôstojné platy zamestnancov v rezorte školstva.

V Bratislave 13. júna 2022

Za SRK: Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD., prezident SRK