Active Learning - stratégie riadenia EDU procesu
Ako riadiť edukačný proces v skupine študentov s rozdielnymi vedomosťami, tempom učenia a mierou motivácie? Modul sa zameriava na stratégie riadenia edukačného procesu na báze active learning, ktoré umožňujú vytvárať podmienky pre napredovanie študentov – od tých, ktorí potrebujú väčšiu podporu pri zvládnutí základov, až po nadaných študentov, ktorých potenciál môže pri tradične nastavenej výučbe zostať nevyužitý.
Pozornosť bude venovaná tomu, ako možno edukačný proces diferencovať bez potreby vytvárať paralelnú výučbu pre jednotlivé skupiny študentov. Prostredníctvom vhodne správne stanovených cieľov, transparentného hodnotenia, problémov, úloh, otázok, tímovej práce a následnej priebežnej spätnej väzbe je možné vytvárať prostredie, v ktorom slabší študenti získavajú potrebnú oporu, priemerní študenti sú motivovaní k ďalšiemu rozvoju a nadaní študenti dostávajú priestor pracovať na vyššej kognitívnej úrovni a naplno rozvíjať svoj potenciál.
Modul predstaví konkrétne výskumne podložené stratégie využiteľné vo vysokoškolskom vzdelávaní s dôrazom na ich praktickú a časovo zvládnuteľnú implementáciu. Cieľom nie je pridávať učiteľstvu ďalšie povinnosti, ale ukázať, ako možno premysleným riadením spoločného edukačného procesu podporiť aktivitu, samostatnosť a napredovanie rôznorodej skupiny študentov.
Program pre zimný semester 2026/2027
Téma je súčasťou doktorandskej školy | Dátum a miestnosť: 8. október 2026, Univerzitné centrum, miestnosť A203, 15:00 – 17:00 | Lektorka: doc. RNDr. Jana Pócsová, PhD.
Anotácia: Ako zadefinovať vzdelávacie ciele tak, aby študenti presne vedeli, čo sa od nich očakáva a prečo? A ako tieto ciele prepojiť s hodnotením tak, aby sa stalo prirodzenou súčasťou učenia, nielen jeho záverečnou kontrolou?
Prednáška predstaví praktický pohľad na formulovanie vzdelávacích cieľov v celom spektre – od odborných znalostí a zručností (hard skills) až po komunikáciu, tímovú spoluprácu a ďalšie prenositeľné kompetencie (soft skills). Pozornosť bude venovaná aj hodnoteniu ako účinnému komunikačnému nástroju, prostredníctvom ktorého dávame študentom najavo, čo považujeme za dôležité, a zároveň im poskytujeme spätnú väzbu podporujúcu ich učenie. Dobre nastavené edukačné ciele v jednom takte s hodnoteniami zároveň umožňujú pracovať s rôznou úrovňou študentov – definovať základ, ktorý má zvládnuť každý, a súčasne vytvárať priestor pre nadaných študentov, aby mohli napredovať nad rámec minimálnych očakávaní a rozvíjať svoj potenciál.
Prednáška je určená najmä doktorandom a začínajúcim vysokoškolským učiteľom, ale aj všetkým, ktorí sa chcú pozrieť na známe princípy vysokoškolskej pedagogiky v novom kontexte.
Téma je súčasťou doktorandskej školy | Dátum a miestnosť: 22. október 2026, Univerzitné centrum miestnosť A203, 13:00 – 15:00 | Lektorka: doc. RNDr. Jana Pócsová, PhD.
Anotácia:Ako dostať študentov z pozície pasívnych poslucháčov a aktívne ich zapojiť do edukačného procesu? Je to možné dosiahnuť bez toho, aby sme museli od základov meniť celý predmet?
Prednáška predstaví bežne používané stratégie active learning, ktorých prínos potvrdzujú výskumy v oblasti vysokoškolskej pedagogiky a ktoré nachádzajú svoje uplatnenie na technicky orientovaných univerzitách. Pozornosť bude venovaná najmä prístupom, ktoré možno zaradiť do výučby postupne, bez rozsiahlej prípravy či zásadnej zmeny existujúceho predmetu, a pritom zvýšiť mieru zapojenia študentov a dynamiku vzdelávacieho prostredia.
Prednáška je určená najmä doktorandom a začínajúcim vysokoškolským učiteľom, ale aj všetkým, ktorí hľadajú nové možnosti, ako pracovať so študentmi aktívnejšie. Okrem prehľadu konkrétnych stratégií ponúkne podnety, ako s active learning začať, ako ho prirodzene začleniť do vlastnej výučby a ako sledovať, či zavedené zmeny prinášajú očakávaný efekt.
Dátum a miestnosť: 5. november 2026, Univerzitné centrum STU, miestnosť A203, 13:00 – 15:00 | Lektorka: doc. RNDr. Jana Pócsová, PhD. | Príklady dobrej praxe: RNDr. Naďa Krivoňáková, PhD., FCHPT STU, RNDr. Jana Gabková, PhD., SjF STU
Anotácia: Schopnosť spolupracovať a efektívne fungovať v tíme patrí medzi kľúčové požiadavky súčasnej praxe, a preto je úlohou vysokoškolského vzdelávania vytvárať príležitosti na systematický rozvoj tímových kompetencií študentov. Nie každá skupinová práca však vedie k skutočnej spolupráci. Téma sa zameria na rozdiely medzi skupinou a tímom a na podmienky, ktoré podporujú efektívnu tímovú kooperáciu.
Zameriame sa predovšetkým na pozitívnu vzájomnú závislosť členov tímu ako jednu zo základných charakteristík cooperative learning. Účastníci sa oboznámia s princípmi tvorby úloh, pri ktorých študenti nepracujú iba vedľa seba na čiastkových zadaniach, ale sú pri dosahovaní spoločného cieľa odkázaní na vedomosti, schopnosti a prínos ostatných členov tímu a spoločne vytvárajú výsledný produkt.
Základnou otázkou ostáva: Ako nastaviť tímovú prácu tak, aby nadaný študent nepreberal zodpovednosť a úlohy ostatných členov tímu, ale mohol rozvíjať svoj potenciál prostredníctvom vedenia, koordinácie, argumentácie a práce s rôznymi perspektívami. Na praktických príkladoch si ukážeme, ako vytvárať tímové úlohy, v ktorých pozitívna vzájomná závislosť podporuje učenie všetkých členov tímu a zároveň vytvára priestor pre rozvoj nadaných študentov.
Dátum a miestnosť: 19. november 2026, Univerzitné centrum STU, miestnosť A203, 13:00 – 15:00 | Lektorka: doc. RNDr. Jana Pócsová, PhD. | Príklady dobrej praxe: prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc., FCHPT STU
Anotácia: Nepriama výučba predstavuje významnú súčasť vysokoškolského vzdelávania, jej potenciál však zostáva často nevyužitý. Stratégia flipped learning ponúka možnosti vhodnej diferenciácie obsahu kurzu a efektívneho prepojenia nepriamej výučby s priamou tak, aby čas, ktorý študent trávi samostatným učením, vytváral podmienky pre kvalitnejšiu prácu počas kontaktnej výučby.
Prednáška priblíži princípy tvorby a organizácie materiálov pre nepriamu výučbu, možnosti využitia vhodných digitálnych technológií aj spôsoby overovania pripravenosti študentov. Ukážeme si, čo flipped learning je a čo už z flipped learning nemožno považovať, ako nastaviť jeho jednotlivé fázy a predovšetkým ako pripraviť redizajn priamej výučby tak, aby nebola opakovaním obsahu, ktorý si študenti osvojovali samostatne, ale vytvárala priestor na jeho aplikáciu, prepájanie poznatkov, riešenie problémov a hlbšie porozumenie.
Diferenciácia obsahu a presunutie vybraných častí či celých tém do nepriamej výučby umožňujú študentom pracovať vlastným tempom a zároveň vytvárajú priestor počas priamej výučby na prácu so študentmi na rôznych kognitívnych úrovniach. Pričom pre nadaných študentov môže flipped learning otvárať možnosti pracovať s komplexnejšími problémami, prepájať poznatky v širších súvislostiach a napredovať nad rámec základných edukačných cieľov bez toho, aby boli limitovaní tempom celej skupiny.
Dátum a miestnosť: 3. december 2026, Univerzitné centrum STU, miestnosť A203, 13:00 – 15:00 | Lektorka: doc. RNDr. Jana Pócsová, PhD.
Anotácia: Ako nastaviť výučbu tak, aby nadaní a rýchlejšie napredujúci študenti neboli limitovaní tempom skupiny a zároveň zostali zachované spoločné edukačné ciele? Téma predstaví problem-based learning ako aktivizujúcu stratégiu, ktorá prostredníctvom vhodne navrhnutých problémov vytvára priestor pre rozdielnu hĺbku, komplexnosť a originalitu riešení.
Dôraz bude kladený na tvorbu problémových úloh, ktoré umožňujú všetkým študentom dosiahnuť základný edukačný cieľ, no nadaným študentom poskytujú možnosť pokračovať v náročnejších úrovniach myslenia. Účastníci sa oboznámia so spôsobmi, ako viesť študentov od samotného vyriešenia problému k porovnávaniu alternatívnych postupov, optimalizácii, zovšeobecňovaniu a tvorbe vlastných riešení.
Na príkladoch z technicky orientovaného vysokoškolského vzdelávania si ukážeme, ako prostredníctvom problem-based learning podporovať samostatnosť, kritické a tvorivé myslenie a rozvíjať potenciál nadaných študentov bez potreby vytvárať pre nich paralelný edukačný proces.
Dátum a miestnosť: 10. december 2026, Univerzitné centrum STU, miestnosť A203, 13:00 – 15:00 | Lektorky: doc. RNDr. Jana Pócsová, PhD., Mgr. Monika Dobrovičová, PhD.
Anotácia: Feedback je dôležitým zdrojom informácií o edukačnom procese a zároveň nástrojom jeho ďalšieho rozvoja. Nestačí však spätnú väzbu iba získať – podstatné je vedieť, na čo sa pýtať, kedy feedback získavať, ako mu porozumieť a predovšetkým ako s ním ďalej pracovať. Téma sa zameria na vytváranie kultúry spätnej väzby, v ktorej feedback nie je jednorazovou aktivitou na konci semestra, ale prirodzenou súčasťou komunikácie medzi učiteľom a študentmi.
Predstavíme rôzne spôsoby získavania priebežného feedbacku a princípy tvorby otázok, ktoré vedú ku konkrétnym a využiteľným informáciám. Pozornosť bude venovaná aj tomu, ako študentov postupne naučiť poskytovať relevantný, vecný a konštruktívny feedback a ako im ukázať, že ich spätná väzba môže mať reálny vplyv na edukačný proces.
Kvalitne nastavený feedback umožňuje zachytiť, či je aj pre nadaných študentov výučba dostatočne podnetná, či dostávajú priestor na napredovanie a čo im v ďalšom rozvoji chýba. Zároveň sa budeme venovať tomu, ako rozvíjať schopnosť nadaných študentov poskytovať kvalitný feedback ostatným bez toho, aby preberali rolu učiteľa, a ako pracovať so spätnou väzbou tak, aby sa stala impulzom pre konkrétnu zmenu v edukačnom procese.
