Prejsť na obsah
Verejnosť

Peter Hanák, moderátor: „Minister školstva Peter Plavčan predstavil zákony, ktorými chce zmeniť vysoké školy. Chce napríklad zrušiť akreditačnú komisiu a namiesto nej zriadiť nový orgán, ktorý ale už nebude akreditovať každý odbor. Vysoké školy budú mať pri tvorbe svojich odborov viac voľnosti. Študentom štát povolí prekročiť štandardnú dobu o jeden rok, bezplatne, tak, ako je to v Česku. Popoludní som sa rozprával s generálnym riaditeľom sekcie vysokých škôl na ministerstve školstva Jozefom Jurkovičom.“
Jozef Jurkovič, generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl na ministerstve školstva: „Ten dnešný systém je relatívne prísny, pretože už pri akomkoľvek prekročení štandardnej dĺžky štúdia vzniká povinnosť uhradiť školné. Prakticky s tým vznikali problémy pre študentov, ktorí boli na akademickej mobilite, ale aj pre študentov, ktorí nemali šťastie pri prvom výbere vysokej školy a mali záujem začať študovať niečo iné. Toto chceme zvoľniť a chceme umožniť študentom mäkšie pravidlá, jednoduchšie pravidlá.“
Peter Hanák: „Teda ten jeden rok nebudú platiť. Ak prekročia o dva roky, tak platiť už budú.“
Jozef Jurkovič: „Áno, ak prekročia už o dva roky, tak samozrejme, školné platia.“
Peter Hanák: „Zavádza sa nový typ programu – interdisciplinárne štúdiá. Čo to znamená, čo budú tí ľudia študovať?“
Jozef Jurkovič: „Môže to byť rôzne. V prípade napríklad filozofických fakúlt to môžu byť typ štúdia, ako sú liberálne štúdiá. Znamená to, že napríklad študent dostane základné vedomosti z rôznych odborov, humanitno-spoločenských, napríklad sociológie, ekonómie, filozofie a bude mať taký širší prehľad na jednotlivé možné problémy, ako k nim pristupujú tieto rôzne vedné odbory. Na druhej strane, v prípade technických škôl alebo ekonomických škôl to môže byť, že študent príde na fakultu, v rámci prvého roka sa rozkuká, že čo všetko môže študovať a čo všetko by mohol skončiť a až následne v druhom roku štúdia sa špecializuje a vyberie si už ten konkrétny študijný program, v ktorom chce získať vzdelanie.“
Peter Hanák: „A z toho potom dostane ten bakalársky titul, teda z toho, čo si vyberie následne.“
Jozef Jurkovič: „Áno. Bude musieť stále splniť podmienky na získanie vzdelania v danom odbor a tým, že sa očakáva skôr taká interdisciplinárnosť toho jeho vzdelania, taký širší pohľad, tak skôr sa očakáva, že to bude štúdium zamerané viac na kritické myslenie, analytické myslenie, čiže na tie mäkké zručnosti, s ktorými sa uplatní následne v praxi.“
Peter Hanák: „Budú vedieť toto slovenskí pedagógovia na vysokých školách učiť takýmto spôsobom?“
Jozef Jurkovič: „Už dnes je na niektorých vysokých školách je presadzovaný takýto model štúdia, ale práve chceme tie podmienky, dnešné striktné podmienky zjednodušiť, aby teda tie školy to mohli robiť viac. A už v minulosti napríklad technické vysoké školy fungovali tak, že študent bol prijatý na fakultu a následne sa špecializoval vo vyšších ročníkoch.“
Peter Hanák: „To boli zmeny, ktoré sa týkajú študentov. Čo zmeny, ktoré sa týkajú organizácie vysokých škôl a ich akreditácie, čo bude po novom, čo bude inak?“
Jozef Jurkovič: „Vysoké školy, ktoré budú mať kvalitný systém zabezpečovania kvality, čiže budú vedieť, ako robiť kvalitné vzdelávanie, vysokoškolské, budú mať viacej voľnosti. Nebudú si musieť akreditovať každý študijný program, nebudú musieť s každou zmenou chodiť na akreditačnú komisiu, ale budú to robiť vo vlastnej internej réžii.“
Peter Hanák: „Akreditačná komisia sa podľa tohto návrhu zákona zmení na Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo. Bude to len zmena názvu alebo bude to zmena fungovania toho systému akreditácii?“
Jozef Jurkovič: „Bude nezávislou verejnoprávnou inštitúciou. Akreditačná komisia bude ešte vykonávať svoju pôsobnosť do konca augusta budúceho roka, ale následne svoju činnosť ukončí.“
Peter Hanák: „Čo sa od nej očakáva, od tej novej agentúry?“
Jozef Jurkovič: „Že sa bude pozerať na to, ako vysoké školy zabezpečujú kvalitu svojho vzdelávania, bude im dávať spätnú väzbu a vyhodnocovať ich vnútorné systémy zabezpečovania kvality. V prípade, že nebude to fungovať na úrovni vysokej školy, rozhodne o opravných opatreniach, aby sa zlepšila situácia na danej vysokej škole.“
Peter Hanák: „No a keď sa to nestane, keď sa nezlepší alebo keď tam nájdu také pochybenia, že bude možno dôvod napríklad na to, aby sa tá vysoká škola zrušila, bude mať táto agentúra takú právomoc?“
Jozef Jurkovič: „Agentúra bude mať možnosť zrušiť všetky študijné programy danej vysokej školy, čo bude zákonným dôvodom na navrhnutie zrušenia, ale to už hovoríme o extréme, kedy všetky pokusy o zlepšenia a nápravu zlyhajú.“
Peter Hanák: „Aká je teda reálna možnosť, že napríklad tá agentúra zredukuje počet odborov alebo počet vysokých škôl na Slovensku? Lebo povedzme si na rovinu, tých vysokých škôl máme veľa, demografická krivka klesá a teda mnohé univerzity majú čím ďalej, tým nižší počet študentov a ešte niekoľko rokov to určite takto potrvá. Potrebujeme tak veľa vysokých škôl, alebo je tá tá agentúra nástrojom na ich zredukovanie?“
Jozef Jurkovič: „Primárnym cieľom nie je redukcia počtu vysokých škôl. Cieľom je, aby boli jasné pravidlá hry. Ak vysoká škola nebude vedieť preukázať, že jej absolventi dosahujú z hľadiska vzdelávacích výsledkov alebo vzdelávacích výstupov úroveň národného kvalifikačného rámca na vysokoškolskej úrovni, tak je na vysokej škole, že či sprísni prijímacie konanie, či viacej investuje do podpory študentov, aby ich vedela vytiahnuť na tú požadovanú úroveň, alebo v danom odbore prestane uskutočňovať štúdium.“
Peter Hanák: „To bol Jozef Jurkovič z ministerstva školstva. Okrem týchto návrhov zákon obsahuje aj zmeny ohľadom profesorov a docentov. Na obsadenie funkcie profesora či docenta už nebude potrebný titul, čím sa má systém otvoriť pre pedagógov zo zahraničia, kde sa tituly profesor a docent neudeľujú. V štúdiu teraz naživo vítam rektora Slovenskej technickej univerzity Roberta Redhammera. Dobrý večer.“
Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity (hosť v štúdiu): „Dobrý večer.“
Peter Hanák:
Pán Redhammer, z toho, čo sme počuli, čo z tých návrhov ministerstva je dobrý a čo zlý nápad?“
Robert Redhammer:
„No tak to je trošku ťažké takto súdiť. Určite celková tá pohnútka pomôcť riešiť problémy vo vysokom školstve je samozrejme namieste a my vítame mnohé tieto zmeny. S niektorými sme takí trošku opatrní a čakáme teda a budeme sledovať, lebo teraz sa nám dostáva paragrafové znenie jednotlivých návrhov, takže budeme to študovať a budeme sa vyjadrovať k tomu, či nám to pomôže upraviť tie veci, to uvidíme potom neskôr a uvidíme, ako to nabehne do praxe.“

Peter Hanák: „Čo hovoríte na ten nový model akreditácie, že ministerstvo tvrdí, že školy budú slobodnejšie, že budú mať viac voľnosti, pravidlá si nastavia samé, budú si môcť tiež samostatne vytvárať nové študijné programy. Ako to podľa vás bude fungovať v praxi?“
Robert Redhammer: „Tie zmeny v akreditácii, tie sú viaceré. Niektoré sú veľmi vítané a vysoko pozitívne, a niektoré sú, teda dávajú otázniky. Tak vysoko pozitívne je, že sa počíta s takzvanou inštitucionálnou akreditáciou. To znamená, inštitúcia, pokiaľ má dostatok kvalitných ľudí, kapacít a podmienok na poskytovanie študijných programov v určitom odbore, tak dostane tú akreditáciu na celý odbor a jednotlivé študijné programy nebude musieť individuálne dávať schvaľovať, akreditovať akreditačnej komisii. Bude môcť si upravovať, prípadne dávať nové študijné programy do života, bez toho, že by musela prechádzať nejakým administratívnym zložitým procesom. Tak toto je veľmi dobré, že sa to chystá. Iná vec je napríklad, že akreditačná komisia bude nezávislá. Tak áno, dneska je to poradný orgán vlády, ale nemyslím si, že vláda zasahovala do vnútornej činnosti. Je to v podstate akási formalita. Takže tam je to tak jedna k jednej. Druhá vec je ale, kto bude menovať a vyberať tých ľudí a teda, na kom budú závislí, lebo vždy tam bude nejaká autorita, ktorá o tých ľuďoch bude rozhodovať. To, čo považujeme za diskutabilné, je, aby akreditačná komisia, teda po novom agentúra vlastne posudzovala kvalitu škôl len tak, že bude pozerať sa, či majú vnútorný systém kvality. Každá škola už má dneska svoj vnútorný systém kvality, a nebude merať kvalitu samotnú tej školy, respektíve jej činnosti, respektíve kvalitu absolventov tej školy. Tak toto si myslím, že tu je veľká možnosť, že ten systém nebude prinášať spoločnosti to, čo sa od neho očakáva.“

Peter Hanák: „Jedným z tých návrhov je aj obsadzovanie miest profesorov a docentov ľuďmi, ktorí nemusia mať ten profesorský alebo docentský titul, že teda, na tú funkciu zoberú odborníka z praxe alebo zo zahraničia, ktorý vlastne nemá docentúru a dostane šesť rokov na to, aby si ju urobil. Nebolo by lepšie tento vlastne hybridný systém zjednodušiť tak, že budú tie miesta iba obsadzované na funkciu, že teda profesori a docenti už nebudú musieť mať tie tituly vôbec?“
Robert Redhammer:
„My žijeme tuto v prostredí, teda štátov, ktoré sú postavené na dlhodobom, desiatky, možno stovky rokov sú založené na menovacom pokračovaní, teda na tom, že niekto musí splniť určité kritériá na to, aby dostal titul docent alebo titul profesor. Sú samozrejme krajiny vo svete, kde je to postavené ináč, kde je postavené na tom, že je konkurz, súťaž o pozíciu a tá pozícia nesie so sebou funkciu profesora alebo teda ... profesor, ako u nášho docenta. A to je iný systém. U nás bol pokus v 2002 vlastne prejsť na tento anglosaský systém, avšak nebol kompletný, nebol úplný a zostalo to na pol ceste. Dneska máme tento hybridný systém. A momentálne vysoké školy v každom systéme musia mať nejaký systém zabezpečenia kvality tých učiteľov, čiže oni sa musia sami seba brániť, svoju kvalitu, že si postavia minimálne kritériá pre to, aby ten učiteľ mal nejakú kvalitu. A to je u nás je to hablitácia pre docentov a následne profesorov a to pokračovanie menovania za docenta alebo profesora.“

Peter Hanák: „Nestačilo by teda, aby tie kritériá, ktoré musia splniť na udelenie titulu docent a profesor, splnili vlastne pri menovaní do tej funkcie? Musí to byť ten formálny spôsob udeľovania titulov? Doživotných?“
Robert Redhammer:
„No, tu ide o to, že podmienkou na to, aby niekto mohol byť docentom, je, že bude sa habilitovať, to znamená, že preukáže schopnosti, že vie prednášať, že vie učiť. Tak habilitácia je ale podmienkou menovania, nie obsadzovania. Takže ak my teraz povieme, že môžeme obsadiť bez toho, že by prešiel habilitáciou, tak hovoríme, že môžeme mať profesorov, môžeme mať docentov, bez toho, že by spĺňali základné požiadavky, základné podmienky kvality. Tak toto je riziko, ktoré tu vidíme a to ešte zrejme budeme musieť diskutovať.“
Peter Hanák: „A ešte na záver. Je toto reforma, ktorá podľa vás zásadne zlepší slovenské vysoké školstvo alebo treba spraviť niečo úplne iné?“
Robert Redhammer
: „Ja si myslím, že tieto zmeny môžu trošku pomôcť školám, pokiaľ sa dobre implementujú, ale hovorím, že nemôže to byť napríklad vypustenie habilitácii. Ale to zásadné zlepšenie to neprinesie, na to potrebujeme zasiahnuť asi do piatich iných oblastí, ktoré vyžadujú silnejšie zmeny.“
Peter Hanák: „Za rozhovor ďakujem Robertovi Redhammerovi, rektorovi Slovenskej technickej univerzity.“
Robert Redhammer: „Ďakujem pekne.“