Janette Štefánková, moderátorka
Staré solárne panely sa v najbližších rokoch môžu stať obrovským ekologickým problémom. Vedci zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prišli s technológiou, ktorá dokáže z vyradených panelov získať mimoriadne čistý kremík a ďalšie vzácne materiály na opätovné využitie.
Ľubomír Bajaník, moderátor
Odborníci hovoria, že dopyt po recyklácii bude prudko narastať. Mnohým panelom z rokov 2008 až 2010 sa končí životnosť. Spoločnosť Sewa pre žive.sk uviedla, že zatiaľ čo v roku 2024 zabezpečila zber a recykláciu takmer 4,5 tony solárnych panelov, vlani to bolo už 270 ton, čo je viac než 60-násobný nárast.
Barbora Žiačiková, redaktorka
Slovenskí vedci prišli s technológiou, pri ktorej panel rozoberajú presne opačným postupom, ako sa vyrába. Prvým krokom pri recyklácii je teda odstránenie vrchného skla.
Viliam Čačko, pedagogicko-výskumný pracovník Strojníckej fakulty STU v BA
V prvom kroku je potrebné sklo polámať a ďalší, ten druhý modul, to sklo ako keby stiera z tej fólie tým, že fólia ostáva nepoškodená, ide na ďalšie spracovanie.
Barbora Žiačiková, redaktorka
Kým vo svete sa recyklácia solárnych panelov končí týmto prvým krokom, naši vedci našli spôsob, ako recyklovať aj zvyšné 4 vrstvy. Z panelov nezostane prakticky žiadny odpad. Na tomto výskumnom stroji sa potom odohrávajú ďalšie fázy recyklácie. V týchto procesoch sú Slováci zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave jedineční na svete.
Jozef Bábics, výskumný pracovník Strojníckej fakulty STU v Bratislave
V podstate pri odfrézovaní /nezrozumiteľné/ ešte zostávajú kúsky také veľmi drobné a tie vlastne v tej evafólii sa zapichnú a tým pádom tú vrstvu treba ešte tou kefou dať preč.
Stanislav Strigáč, výskumný pracovník Strojníckej fakulty STU v Bratislave
Potom z tej zmesi, ktorú v ďalšom technologickom procese teda získame, už separujeme tú, tú zvyšnú fóliu vlastne od toho kremiku a tak získavame ten teda čistý kremík.
Barbora Žiačiková, redaktorka
Ten sa dá potom využiť pri výrobe nových solárnych panelov. V Európe ich podľa informácií fakulty v súčasnosti nikto nevyrába. Celá produkcia je v Číne.
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave
Tá technológia je jedinečná, naša patentovo európsky chránená technológia a výsledkom tohto projektu má byť využitie druhotných surovín opäť pri výrobe nových fotovoltických panelov.
Barbora Žiačiková, redaktorka
Vedci zatiaľ vyvinuli zmenšené funkčné časti linky. Po dokončení výskumu ich plánujú premeniť na reálnu technológiu a predať licenciu. Barbora Žiačiková, Slovenská televízia.
