Prejsť na obsah
Verejnosť

Slovenská technická univerzita spolu s Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied sa spojili s kultúrnym centrom Nová Cvernovka a spoločne prinášajú nový cyklus vedeckých prednášok TABUĽA.

Počúvajme vedcov

Heslo aktivistky Grety Thurnberg "Počúvajme vedcov" zmobilizovalo milióny ľudí po celom svete v boji proti klimatickej zmene. Aj koronakríza posilnila postavenie vedy. Ľudia na celom svete sa v čase pandémie obracajú k vedcom s nádejou a médiá zaplnili články o biochémii, virológii, epidemiológii, či matematickom modelovaní. 

K vysokej dôvere verejnosti k vede prispieva praktická skúsenosť ľudí s jej výsledkami, ktoré im dennodenne uľahčujú život, aj pomáhajú zachraňovať životy. A na úrovni osvety a komunikácie si dôveru k vedcom pomáha budovať aj fenomén popularizácie vedy. Správy o najnovších vedeckých objavoch si bežne čítame v novinách. Popularizácia priťahuje pozornosť verejnosti k vedeckým výkonom, aj k jednotlivým vedcom. A to je dobre.

Laická veda je často nevedecká

Avšak, trend informovať o  zložitých vedeckých objavoch “polopate” má svoju odvrátenú stranu – vytvára o nej pokrivený obraz. Laická veda je často nevedecká. Často sa totiž pritom až príliš zjednodušuje, preháňa sa, nekladú sa otázky, nespochybňuje sa. Povie sa „vedci dokázali“ a berie sa to ako hotová vec. A to je paradox, lebo v ozajstnej vede nie je takmer nikdy nič hotové: všetko sa vždy komplikuje, vyžaduje sa presnosť a v základoch vedeckého postoja sú práve pochybnosti. Podstatou vedeckej metódy je falzifikovateľnosť vedeckých hypotéz, no laická veda pochybnosti nepripúšťa, lebo ak chcete niečo spochybňovať musíte tomu dobre rozumieť. Potrebujete vedieť sa dobre opýtať.

Dejiny vedy sú dejinami objavov, aj omylov. Hranice vedeckého poznania posúvajú skôr otázky, než odpovede.   

To však neznamená, že laickú vedu odpíšeme. Potrebujeme forsírovať vedecký prístup k svetu, lebo vo verejných diskusiách potrebujeme viac faktov, viac rozumu, viac intelektuálnej poctivosti. Zároveň veríme, že aj populárne prednášky môžu zrkadliť pochybnosti, ktoré sú v jadre vedeckej metódy. Skrátka, je našou úlohou popularizovať vedu vedeckým spôsobom.

Formát: tabuľa, krieda a profi réžia

Prednášky a diskusie pri TABULI sú kombináciou klasického akademického formátu prednášky a diskusie ako metódy učenia. Píše sa pritom klasicky po tabuli a používaju sa pritom digitálne obrázky. Chceme, aby to dobre vyzeralo, aby sa na to dalo dobre pozerať. Prednášky sú profesionálne natočené v réžii Viliama Csina z Novej Cvernovky. 

Hlavným cieľom je netechnickým spôsobom, no zároveň poriadne vysvetliť vedecké témy tak, aby tomu porozumeli aj ľudia bez príslušného vzdelania. Chceme ponúknuť ten typ popularizácie vedy, pri ktorom sa ide viac do hĺbky, než do šírky. Ide nám o to, aby si účastníci a diváci po skončení povedali: "Už tomu lepšie rozumiem." 

A chceme tiež zaplniť biele miesta na mape verejných prednášok a diskusií. O spoločenských, či politických témach je ich ako maku, no hlas inžinierov, technikov a výskumníkov v „tvrdých“ vedách tu chýba.   

Pôvodne sme ju zamýšľali ako sériu siedmich prednášok, mal to byť akýsi alternatívny semester pre verejnosť, pričom pre tých účastníkov, ktorí počas roka absolvujú minimálne 5 zo 7 prednášok je pripravená špeciálna cena - výlet do CERNu s jadrovým fyzikom Martinom Venhartom z SAV (za čo mu patrí už vopred veľká vďaka). No koronakríza a karanténa tieto plány pozastavila. 

Fyzika, matematika, biochémia   

V marci sa v Novej Cvernovke uskutočnila prvá zo série prednášok na tému: Ako vznikli chemické prvky vo vesmíre, práve od Martina Venharta. A mali sme plno, prišlo 100 návštevníkov. Ďalší plánovaný program sme však museli dočasne zrušiť a namiesto toho sme pripravili dve prednášky na aktuálne témy súvisiace s pandémiou C-19.

Biochemik Pavol Čekan zo spoločnosti MultiplexDX hovoril o stručnej biochémii koronavírusu COVID-SARS-2 a dizajne PCR testov. Čekan stál ne čele tímu slovenských vedcov, ktorí pripravujú PCR testy, aby bolo Slovensko v tejto strategickej úlohe do budúcnosti sebestačné. 

Matematik Richard Kollar z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK vysvetlil pojem SIR modelu a podrobne popísal problematiku dynamického modelovania šírenia pandémii. 

Všetky tri prednášky teraz prinášame zo záznamu pre široké publikum:     

 

Výlet do CERNu

V prípade, že na jeseň 2020 bude opäť možné organizovať verejné podujatia, budeme v sérii pokračovať a na záver ako symbol nádeje uvádzame aj podmienky súťaže o výlet do CERNU:


- účasť na aspoň 5 zo 7 prednášok (zozbierať do "indexu" pečiatky od prednášajúcich)
- napísanie a zverejnenie autorského textu – eseje/reportáže/polemiky na tému niektorej z prednášok
- výhercu vyberie skupina zložená zo zástupcov partnerských organizácií.

"Indexy" na zbieranie podpisov potvrdzujúcich účasť získajú záujemcovia na prvej, druhej a tretej prednáške.