MESTÁ BUDÚCNOSTI l Naša metropola 25 rokov nereagovala na klimatické zmeny, čakajú ju zásadné výzvy.
Bratislava - Auto nechávate doma, lebo verejná doprava je rýchlejšia a pohodlnejšia. Vzdialenosť od zástavky do práce prekonávate jedným z voľne dostupných bicyklov. Budova, v ktorej pracujete, má zelenú strechu a chodníky sú vyrobené z recyklovaných plastov. Kým svetové metropoly sa vydávajú na cestu efektívnej urbanizácie a takýto scenár je pre ne blízkou budúcnosťou, Bratislava za trendom tzv. smart cities, teda chytrých miest, zaostáva.
Reagovať na zmeny
,,Zmena podnebia je dnes červenou niťou urbanistického rozvoja všetkých miest na svete. Dôsledky klimatických zmien už nie sú potenciálne, cítime ich každodenne na vlastnej koži. V Bratislave to vidíme na zvyšujúcej sa teplote, výkyvoch počasia, intenzívnych dažďoch a silnom vetre," tvrdí hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad. Urbanisti sa zhodujú, že práve veľké mestá zohrávajú hlavnú rolu v boji o udržateľnosť planéty. Metropoly, ktoré doteraz predstavovali záťaž pre infraštruktúru planéty, sa musia zmeniť na zelené miesta, ktoré budú schopné prispôsobiť sa meniacemu sa podnebiu. Bratislava však podľa Ingrid Konrad na zmeny klímy v posledných 25 rokoch nereagovala. ,,S nárastom spevnených plôch sa zmenila mikroklíma mesta. Úbytkom zelene a rozvoľnenou zástavbou v pôvodne intenzívne zastavanom území dochádza k prehrievaniu otvorených plôch," uviedla Konrad. Podľa architekta a urbanistu Róberta Špačeka zo Slovenskej technickejuniverzity má byť udržateľné mesto kompaktné, s dobrou organizáciou mobility a s dôrazom na jej udržateľné formy. Samozrejmosťou by malo byť energetické hospodárstvo orientované na obnoviteľné zdroje a racionálne distribučné siete. ,,Vo všetkých týchto oblastiach čakajú Bratislavu zásadné výzvy. Niektoré riešenia sa vymykajú možnostiam samotného mesta," komentoval Špaček.
Musíme zmeniť postoj
Dôležitú úlohu v premene mesta na chytré mesto zohráva doprava. Aby sa Bratislava priblížila predstave chytrého mesta, musela by obmedziť automobilovú dopravu a nahradiť ju verejnou dopravou. Bratislavský dopravný podnik má v súčasnosti 469 autobusov, z toho 100 je na plyn. V minulosti dopravný podnik testoval na viacerých linkách mestskej dopravy elektrobusy, s ich nákupom však v blízkom čase nepočíta. ,,O prevádzke elektrobusov budeme uvažovať, ak sa vytvorí vhodné ekonomické prostredie na ich obstarávanie. V súčasnej dobe obstarávacie náklady prevyšujú úspory, ktoré by vznikli prevádzkou takýchto vozidiel," uviedla hovorkyňa Dopravného podniku Bratislavy Adriana Volfová. Podľa nej je však v Bratislave dosť miest, kde je možné riešiť dopravu zmenou autobusovej dopravy za ekologickejšiu, dráhovú elektrickú trakciu. ,,Bratislava potrebuje zmenu postoja. Je potrebné chrániť zelené a doteraz nezastavané plochy, zlepšiť situáciu v intenzívne zastavaných územiach. Dôležité je, aby sa dažďová voda využívala aktívne a vytvárať systémy, ktoré je využijú na zavlažovanie," dodala Konrad.
Ivana Balgová
,,Bratislava potrebuje zmenu postoja. Je potrebné chrániť zelené a doteraz nezastavané plochy."
Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy