Prejsť na obsah
Verejnosť

Ak aspoň jeden z desiatich zamestnancov dokáže vyprodukovať päť lepších výstupov za šesť rokov, bude škola nadpriemerná
Pre čerpanie eurofondov na vedu a výskum sa v súčasnosti vedú vášnivé debaty. V ich tieni trochu zostáva zásadnejšia diskusia o kvalite, hodnotení a financovaní slovenskej vedy a výskumu. Zásadným problémom nie je rozdávanie peňazí z eurofondov pochybným firmičkám. Oveľa horšie je, že celý systém hodnotenia a financovania vedy a výskumu u nás je deformovaný, pretože nedokáže zásadne rozlišovať a ohodnotiť kvalitný výskum, priemerný výskum a podpriemerný výskum, alebo skôr výskum, ktorý výskumom nie je, iba to predstiera.
EFEKTIVITA VEDY A VÝSKUMU
Z verejne dostupných zdrojov (ministerstvo školstva a Akreditačná komisia) som urobil dve analýzy, ktoré o mnohom vypovedajú. Prvá z nich porovnáva v horizonte 10 rokov (2008 až 2017) vzťah medzi podielmi slovenských vysokých škôl na počte tvorivých zamestnancov s ich podielmi na vedeckom výkone. Tvoriví zamestnanci sú vysokoškolskí učitelia a výskumní zamestnanci, ktorí majú v náplni práce vykonávanie vedeckého výskumu, na rozdiel od administratívneho a technického personálu. Je zrejmé, že ak má napríklad vysoká škola podiel 2,7 percenta tvorivých zamestnancov, no podiel na vedeckom výkone má 1,1 percenta, musí zamestnávať veľký počet takých tvorivých zamestnancov, ktorí nijakú výskumnú činnosť nevykonávajú. Ak sa takéto údaje (respektíve pomery) reprodukujú s malými odchýlkami desať rokov, svedčí to o tom, že daná vysoká škola má vzhľadom na svoj počet tvorivých zamestnancov iba pramalý výskumný potenciál, a teda je výskumne neefektívna. Nie je priestor prezentovať podrobné výsledky, no zhrniem, že iba šesť slovenských verejných vysokých škôl (z 20) má pomer podielu tvorivých zamestnancov k podielu na vedeckom výkone dlhodobo (najmenej 8 rokov z 10) nižší ako 1. Ide o Univerzitu Komenského, Slovenskú technickú univerzitu, Technickú univerzitu Košice (každý rok), Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, Univerzitu veterinárneho lekárstva a Vysokú školu výtvarných umení (8 rokov z 10). Pre spravodlivosť dodajme, že Vysoká škola múzických umení má tento pomer 7 rokov z 10 a Žilinská univerzita 6 rokov z 10. To znamená, že iba tieto vysoké školy majú efektivitu vedy a výskumu primeranú počtu tvorivých zamestnancov. Z toho nevyplýva, že ostatné vysoké školy nerobia nijaký výskum, ani to, že na nich nie sú zamestnaní mnohí výkonní vedci. Znamená to iba toľko, že kriticky veľký počet ich zamestnancov nevykonáva nijaký vedecký výskum a nemá nijaké vedecké výstupy. Vzniká otázka, ako je to možné, veď predsa máme Akreditačnú komisiu, ktorá v pravidelných intervaloch (každých 6 rokov) vykonáva komplexnú akreditáciu všetkých činností vysokých škôl vrátane podrobného hodnotenia ich vedeckého výkonu. A práve to bolo predmetom mojej druhej analýzy. Systém hodnotenia (komplexná akreditácia) sa v mnohom podobá britskému systému Research Excellence Framework (REF, predtým RAE), no má jednu podstatnú črtu, ktorá ho od tohto systému absolútne odlišuje. Vôbec nechcem znevažovať prácu Akreditačnej komisie, no je potrebné si uvedomiť, čo vlastne Akreditačná komisia hodnotí. Pozrime sa na publikačné výstupy, pretože tie majú pri hodnotení najvyššiu váhu. Predstavme si, že máte fakultu vysokej školy, ktorá má v danej oblasti vedy (Akreditačná komisia hodnotí podľa oblastí vedy) 60 interných zamestnancov (v skutočnosti má iba relatívne málo slovenských fakúlt v nejakej oblasti vedy viac než 60 zamestnancov na plný úväzok).
HODNOTÍ LEN TÝCH NAJLEPŠÍCH
Podľa pravidiel musíte predložiť 20 publikačných výstupov za obdobie 6 rokov (a jeden výstup za každého profesora), pričom jeden zamestnanec môže predložiť maximálne 5 výstupov. Takže v podstate stačí, ak svoje publikácie predložia 4 najlepší zamestnanci zo spomínaných 60. Postačuje, aby 10 z týchto publikácií malo výsledné hodnotenie A. Čo to znamená? Že Akreditačná komisia vôbec nehodnotí vedecký výkon fakulty v danej oblasti vedy. Hodnotí iba tých úplne najlepších, zväčša priemerne jednu desatinu zo všetkých zamestnancov. Ak na vysokej škole aspoň jeden z desiatich zamestnancov dokáže vyprodukovať 5 lepších výstupov za 6 rokov, bude vysoká škola hodnotená ako nadpriemerná. Toto je dôvod, prečo sa u nás pohodlne uživia vysoké školy, kde dramatická väčšina tvorivých zamestnancov nijaký výskum nevykonáva.
POHODLNE SA VEZÚ
Kolega Peter Mederly sa nedávno v rozhovore s iróniou čudoval, prečo máme na Slovensku v porovnaní so Spojeným kráľovstvom oveľa viac fakúlt a oblastí vedy s hodnotením A (špičková medzinárodná kvalita). Niekedy si predstavujem, čo by sa stalo, keby aj u nás musel výsledky svojej vedeckej činnosti predkladať každý zamestnanec na plný úväzok (napríklad v britskom REF 2014 v paneli Antropológia sa hodnotilo 25 univerzít, výsledky predkladalo 717 vedcov a počet výstupov bol 2095). Podľa výsledkov prvej analýzy usudzujem, že by to počet hodnotení A a takmer určite aj B prudko preriedilo. Hodnotiť desatinu tých najlepších podľa mňa znamená všeličo, no určite to nie je hodnotenie vedy a výskumu na slovenských vysokých školách. Tieto pomerne jednoduché analýzy dokazujú, že u nás je možné, aby existoval neprimeraný počet tvorivých zamestnancov vysokých škôl, ktorí nevykonávajú nijaký vedecký výskum, no náš systém hodnotenia a financovania im umožňuje veľmi pohodlne sa viezť.
MUSIA PREDSTIERAŤ „ŠPIČKOVÚ“ VEDU
Aby nedošlo k omylu, netvrdím, že títo zamestnanci sú zbytoční. Je isté, že zrejme učia veľké množstvo študentov, a možno aj sledujú najnovší vývoj vedy a sprostredkovávajú ho študentom. Ich pracoviská a vysoké školy sú však nútené predstierať „špičkovú“ vedu, a to celkom zbytočne. Bolo by oveľa primeranejšie, keby takéto pracoviská dobre učili bakalárskych, prípadne magisterských študentov. Lenže ak poskytujú doktorandské štúdium, tituly docentov a profesorov (a veruže poskytujú) a dostávajú štedré domáce granty a eurofondy, ide o neefektívnu a predraženú frašku. Im samotným by sa pravdepodobne uľavilo, keby tento cirkus nemuseli prevádzkovať (hoci v mnohých prípadoch sa mi zdá, že svojej excelentnosti aj sami veria). Ak to máme takto, prečo sa potom čudujeme, že na „špičkový výskum“ sa môže a aj chce hrať každý, aj firma z plechového skladu kdesi za Michalovcami? O čo je horšia takáto firma než univerzitný profesor, ktorého celoživotný medzinárodný výstup sú dva články v českých zborníkoch?
MARTIN KANOVSKÝ sociálny antropológ
Lenže ak poskytujú doktorandské štúdium, tituly docentov a profesorov (a veruže poskytujú) a dostávajú štedré domáce granty a eurofondy, ide o neefektívnu a predraženú frašku.

Systém financovania vedy a výskumu u nás je deformovaný

[Denník N 10/08/2017]
Autor: MARTIN KANOVSKÝ
Strana: 11

link: https://dennikn.sk/846418/system-financovania-vedy-a-vyskumu-u-nas-je-deformovany-nevieme-odlisit-kvalitu-od-priemeru/