Prejsť na obsah
Verejnosť


Ak nastane povodeň, často sa to pripisuje meniacej sa klíme. Avšak doteraz nebolo preukázané, ako môže zmena klímy vplývať na dobu výskytu povodní v Európe.
Nová štúdia, ktorej výsledky publikoval prestížny časopis Science, ukazuje, že doba výskytu najväčšej povodne v roku sa v mnohých oblastiach Európy posúva. Na výskume sa podieľali aj profesorka Silvia Kohnová a profesor Ján Szolgay z Katedry vodného hospodárstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Veľký medzinárodný projekt viedol profesor Günter Blöschl z Technickej univerzity vo Viedni. Spolupracoval pritom s 30 partnermi z celej Európy vrátane Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Odborníci zhromaždili a analyzovali pozorované údaje o najvyššej povodni v každom roku za 50 ročné obdobie (1960-2010) z viac ako 4 000 vodomerných staníc z 38 európskych krajín.
foto:pexels.com
„Výsledok analýzy doby výskytu najväčších povodní v každom roku ukázal, že v niektorých regiónoch nastala v sledovanom období zmena načasovania výskytu týchto povodní. V závislosti od prevládajúcich klimatických príčin vzniku povodňových udalostí sa v niektorých regiónoch najväčšie povodne v roku vyskytujú skôr, v iných neskôr,“ uviedol profesor Blöschl pre stuba.sk.
„Z pohľadu niektorých regiónov Európy môžeme povedať, že meniace sa klimatické podmienky majú vplyv na zmenu doby výskytu týchto povodní. V posledných dekádach rastie teplota ovzdušia a tým sa napríklad sneh topí skôr, ako tomu bolo v minulosti. Na severovýchode Európy, Švédska, Fínska a v pobaltských štátoch sa aj z tohto dôvodu najvyššia povodeň v roku teraz vyskytuje o jeden mesiac skôr ako v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy sa tieto povodne zvyčajne vyskytovali v apríli, v súčasnosti je to najmä v marci,“ hovorí profesor Szolgay zo Stavebnej fakulty STU pre stuba.sk.
foto:pexels.com
Naopak v oblasti severnej Británie, západného Írska, oblasti Škandinávie a severného Nemecka sa v súčasnosti vyskytujú tieto veľké povodne asi o dva týždne neskôr, ako tomu bolo pred niekoľkými desaťročiami.
Neskorší výskyt zimných intenzívnych zrážkových udalostí je v tejto oblasti pravdepodobne spojený so zmenami tlakových polí v atmosfére medzi rovníkom a pólom, čo tiež môže odrážať aj vplyv globálneho otepľovania. V oblasti pobrežia Stredozemného mora sa najvyššie ročné povodne zase vyskytujú neskôr v rámci zvyčajnej sezóny ich výskytu, čo zrejme súvisí s otepľovaním Stredozemného mora.
foto:stuba.sk
Vo vzťahu ku Slovensku sú však odborníci opatrní: „V našej geografickej polohe neexistuje jasne prevládajúca klimatická príčina vzniku povodní, vo vzťahu ku Slovensku pretože nemôžeme tak preukázateľné hovoriť, že by dochádzalo k jednoznačnému posunu výskytu najväčšej ročnej povodne. Vieme povedať, že v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier sa vyskytujú najčastejšie povodne v období jún a júl a ide najmä o povodne spôsobené prívalovými dažďami. V oblasti Malých Karpát či Východného Slovenska zase zaznamenávame povodne v období marec a apríl a príčinou je najmä topenie snehu v kombinácií so zrážkami,“ hovorí profesorka Silvia Kohnová zo Stavebnej fakulty STU pre stuba.sk.
foto:stuba.sk
Zmeny výskytu povodní na Slovensku sú v súčasnosti na Katedre vodného hospodárstva krajiny SvF STU predmetom skúmania v projekte VEGA.
Vedecký pokrok v oblasti výskumu povodňového režimu sa tímu profesora Güntera Blöschla z TU Viedeň podarilo dosiahnuť vďaka grantu ERC Advanced Grant, ktorý profesor získal v roku 2012. Grantu mu umožnil vytvoril neformálne združenie vedcov Flood research consortium, do ktorého patria aj pracovníci Katedry vodného hospodárstva krajiny SvF STU i úspešní absolventi tejto fakulty, ktorí dnes pôsobia v zahraničí. Ide najmä o bývalých doktorandov prof. Szolgaya – Mgr. Juraja Parajku, ktorý pôsobí ako docent na TU vo Viedni či Petra Molnára, dnes profesora na ETHZ Zurich. Obaja sú rovnako spoluautormi článku v Science.
Celý článok zo Science nájdeš TU.

[startitup.sk 28/08/2017]
Autor: Linda Cebrová
Zaradenie: Zo Slovenska
Link: https://www.startitup.sk/slovenski-vedci-publikovali-v-prestiznom-casopise-science/