STU je podľa hodnotení najlepšou slovenskou vysokou školou, len sa ju musíme naučiť lepšie predať
„Obstojí aj v medzinárodnej konkurencii, len ju musíme lepšie predať,“ hovorí jej rektor Robert Redhammer. Okrem zlepšovania imidžu vníma svoj prínos aj v posilnení investícií do budov a prístrojov. „Verejné zdroje vložené do univerzít sa vrátia, stačí pozrieť na rastúci IT sektor,“ pripomína.
Je podľa vás riadenie školy podobné ako riadenie firmy?
Podľa toho, akej školy. Verejné vysoké školy sú samosprávne akademické obce a zároveň podnikateľské subjekty. Musíme rešpektovať akademické slobody každého tvorivého pracovníka. Do značnej miery je to otázka konsenzov. To je odlišné od riadenia firmy, kde manažér povie, ako to bude.
Takže pri riadení nedávate príkazy? Vždy je to o konsenzoch?
Máme stanovené postupy, takže netreba dávať nejaké príkazy. Samozrejme, že keď chceme niečo posunúť dopredu, musíme sa dohodnúť a spraviť rozhodnutie. A potom je to už na tom, aby to každý rešpektoval. Možno ukladať i sankcie, ale vždy je lepšie, keď to ľudia sami chcú.
Ktoré obdobie vášho života považujete za najzaujímavejšie?
Každé. Študoval som mikroelektroniku na Fakulte elektrotechniky a informatiky. Vtedy to bola Elektrotechnická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej. Už vtedajší vedúci katedry kládol veľký dôraz na výskum. Snažil sa aj nakupovať zariadenia, na ktorých sa dal robiť výskum svetových parametrov. Neskôr, keď sa dalo cestovať, som sa v rámci jedného z prvých projektov Tempus dostal do Anglicka na univerzitu v Yorku. Bola to veľká životná skúsenosť, najmä keď som videl, ako to funguje v inom prostredí.
Potvrdil sa vám v Anglicku priepastný rozdiel medzi ich a slovenským školstvom?
Ani nie. Ja som mal celý čas pocit, že moja univerzita je odborne lepšia. Bola lepšie vybavená, aj počtom ľudí aj zameraním sme boli ďalej. Len sme nemali väzby na to medzinárodné prostredie.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Z hľadiska univerzity sa nám podarilo získať zdroje na obnovu tejto školy, ktoré tu od jej vzniku neboli. Na rekonštrukcie, investície do prístrojov. Od deväťdesiatych rokov sme trpeli nedostatkom vybavenosti na experimenty, merania, technológie v porovnaní so svetovou špičkou. To sa podarilo zlepšiť vďaka štrukturálnym fondom.
Vnímate odchody ľudí do zahraničia ako veľký problém?
Áno, je to veľký problém Slovenska, lebo prichádza o významnú časť intelektuálnej špičky. Posledných pätnásť rokov je špecifických v tom, že odchádzajú už maturanti na celé vysokoškolské štúdium. Je to najmä sústredeným náborom českých škôl. V Česku dostávajú za slovenského študenta rovnakú dotáciu z národných zdrojov. Pritom keď porovnávate výskumný výkon, tam až taký rozdiel nie je.
Menia sa študenti?
Áno. Mení sa celá spoločnosť v dôsledku technológií. Kedysi ste boli odkázaní na noviny a knihy, nemali ste iné možnosti. Dnes nie je problém získať poznatok, číslo alebo fakt. Všetko si vygooglite. Teraz je iný problém: zistiť, či je to pravda. U študentov musíme vytvoriť mechanizmus, aby si dokázali informácie overiť. A na to potrebujú istú základnú bázu vedomostí, ktoré sú overené.
Investície do vedy a výskumu sa zvýšili, najmä vďaka eurofondom. Stúpa aj počet patentov. Kedy sa to prejaví v ekonomike?
V roku 2006 sa pripravovalo programové obdobie, ktoré sa teraz končí. Vtedy sme analyzovali najväčšie problémy vysokéhoškolstva. Nemali sme dobré prístroje. Potrebovali sme obnoviť priestory. Keď vám zateká v budove, nemôžete tam dať drahé prístroje. Bez týchto základných predpokladov nemôžeme ísť ani do medzinárodných projektov. Dôležité bolo nasmerovať peniaze správne. Postupne sa vykryštalizovalo, v ktorých oblastiach má Slovensko silu. Keď investujete do vzdelávania, investujete na ďalších štyridsať rokov.
Ako sa osvedčil podnikateľský inkubátor STU?
Inkubátor mal najdôležitejšiu úlohu hovoriť o podnikaní a provokovať mladých ľudí, aby začali podnikať. Zhruba 50 podnikov sa nám podarilo podporiť. Dnes sa darí v Mlynskej doline kombinovať a zbližovať podniky a študentov. Ideálne by bolo, keby študenti mali zadania diplomových prác práve z podnikov, ktoré reálne niečo potrebujú. Aj keď to nie je vývoj finálneho produktu, dáva možnosť prísť s niečím revolučným, hľadať principiálne riešenia.
Ktorá z firiem, ktoré prešli inkubátorom, je najúspešnejšia?
Nerád by som menoval, aby sa tie ostatné neurazili. My ich tam sledujeme tri roky. Potom odchádzajú a ďalší rast je na nich. Boli firmy, ktoré mali dosť dobrý úspech aj na americkom trhu v oblasti algoritmov rozoznávania biometrických údajov. Ale to je hlavne ich zásluha. Jedna firma riešila protipovodňové zábrany a myslím, že boli úspešní. Ďalšie – parkovanie cez esemesky. V Mlynskej doline chceme urobiť druhý inkubátor.
Koľko teraz pracujete?
Už zrejme menej ako v minulosti. Ale vo výskumnom svete to nie je tak, že vám o štvrtej padla, zazvoní a koniec. Keď máte ďalší deň šesť hodín prednášok alebo sa venujete študentom, musíte sa na to pripraviť. Aj večer pracujete dlho do noci. Vtedy je väčší pokoj, možno sa lepšie sústrediť. Teraz sa menej venujem študentom a viac celouniverzitnému životu a riadeniu.
Nehovoríte si niekedy, že by ste s tým najradšej sekli a venovali sa niečomu inému?
Nie. Musím vydržať a robiť to, čo sa odo mňa očakáva, naplno do konca. Doteraz vždy mňa oslovovali ľudia, aby som šiel robiť určitú funkciu.
Ak by vás mali osloviť teraz, vyššie už je len pozícia ministra školstva. Vzali by ste ju?
Mám mandát rektora na štyri roky, takže nie. Mal som v minulosti ponuky na dosť významné funkcie na ministerstve. Vtedy som odmietol. Nemyslím si, že to je na stole.
Čo sú najväčšie slabiny univerzít?
Máme problémy na univerzitách, ale problém má celkovo systém. To znamená pravidlá, zákon a financovanie. Máme problém v tom, že legislatívno-finančný mechanizmus tlačí školy do štiepenia síl, do neproduktívnych činností a kvantity na úkor kvality. Ak chceme urobiť v škole výraznejšie zmeny, sme obmedzení zákonom. Dá sa s tým žiť, ale nedajú sa urobiť revolučné zmeny. Zmeniť zákon sa dá len na začiatku volebného obdobia. To súvisí s krokmi, s ktorými nebude veľa konzervatívnejších ľudí súhlasiť.
Čo považujete za svoj osobný vklad do univerzity, niečo, čo zmenilo školu k lepšiemu?
Snažil som sa, aby na univerzite vládla otvorenosť a dôvera. Aby sme si vyjasnili pravidlá. Prepracovali sme dve tretiny vnútorných predpisov a pravidiel vrátane študijného poriadku. Snažil som sa, aby sme dotiahli financie na kľúčové investície. Niektoré investície nie sú ani také veľké, ale treba sa im venovať. Keď som nastupoval do funkcie, aj dosť významní ľudia mediálne prezentovali, aké sú slovenské školy zlé. Žiaľ, práve to vyháňalo mladých ľudí z krajiny. Povedal som si, že síce neviem bojovať sám proti verejnej mienke opačným tvrdením, ale môžem upozorňovať na rozdielnosť medzi školami. Sú lepšie aj horšie. Rovnako ako v Amerike.
Čo by mal biznis zmeniť tak, aby sa zlepšila spolupráca so školami?
Mnohí z biznisu hovoria, že školy nespolupracujú, a mnohí zo škôl, že biznis je na vine. Ja som už dávno povedal, že toto je zlá cesta. Musíme spolupracovať a hľadať spoločný slovník. Teraz máme veľmi intenzívnu spoluprácu s podnikmi. Chcem podotknúť, že vždy to funguje na osobnej báze. Učiteľ a človek z podniku sa musia poznať, musia sa chcieť spoznať. Aj z jednej, aj z druhej strany musia dať do tej spolupráce čas, peniaze, energiu. Treba spoločné diplomové práce, spoločné formulovanie problémov. To sa dá iba tak, že sa bude niekto z tej firmy študentovi venovať. Štát by nemal deformovať prostredie tak, že bude dávať firmám peniaze, aby spolupracovali so školami. Veľké firmy by mali samy chcieť spolupracovať a vo vlastnom záujme aj do spolupráce investovať.
Čo vás najviac hnevá na politike?
Že školstvo nebolo doteraz skutočnou top politickou prioritou. Najprv sa transformovalo hospodárstvo, privatizovalo, potom sa oddlžovali banky, zdravotníctvo, nasledovala hospodárska kríza a na premyslené a systémové zmeny v školstve aj s dostatočným financovaním sa akosi nedostáva. Pritom školstvo je budúcnosťou krajiny.
–--
Učiteľ a človek z podniku sa musia chcieť spoznať. Aj z jednej, aj z druhej strany musia dať do tej spolupráce čas, peniaze, energiu
Robert Redhammer (51)
Absolvoval odbor mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (dnešná Slovenskátechnická univerzita). Na fakulte začal pracovať v roku 1988 ako výskumník, neskôr ako učiteľ. Rektorom Slovenskejtechnickej univerzity je od roku 2011. Predtým bol jej prorektorom pre vedu a výskum a ešte predtým prodekanom Fakulty elektrotechniky a informatiky, tiež so zameraním na vedu a výskum. Venuje sa aj manažmentu prenosu poznatkov do praxe, podpore podnikania, podieľa sa na formulovaní štátnej politiky v oblasti vedy a výskumu.
PUBLIKOVANÉ 20. november 2015
