Prejsť na obsah
Verejnosť

Prorektor STU o zrušených eurofondoch pre školy: Musím odmietnuť spoluprácu z Nemecka


Rektori veľkých univerzít poslali ministrovi školstva ostrý list, lebo eurofondy na dlhodobý výskum nedostal ani jeden ich projekt. Ako to s eurofondami funguje a čo to znamená, ak školy peniaze nedostanú.


Oliver Moravčík je prorektorom pre strategickú spoluprácu a rozvoj na Slovenskej technickej univerzite. Bol veľmi úspešný pri získavaní vedeckých a vzdelávacích grantov z eurofondov – doteraz zhruba 90 miliónov eur. Vysledkom je Univerzitný vyskumný park STU v Trnave – CAMBO, zameraný na vyskum materiálov a ich analyzy pomocou iónovych technológií a taktiež automatizácie a informatizácie technologickych procesov.
Do rozhovoru vstupuje aj zástupca riaditeľa ústavu výskumu progresívnych technológií Maximilián Strémy.


Žiadali ste vo výzve celkovo za 300 miliónov 39 miliónov eur na strategický a dlhodobý výskum. Čo ste si povedali, keď ste videli, že váš projekt nie je schválený?
Nielen my, ale aj celý vysokoškolský sektor pocítil sklamanie, lebo nikomu žiadosti neschválili.
Ak peniaze naozaj nedostanete, čo to bude pre vás znamenať?
V minulom eurofondovom období sme vybudovali univerzitný vedecký park za 42 miliónov eur. Podobných vzniklo na Slovensku jedenásť. Nevznikli len nové budovy, ale aj najmodernejšie vybavenie v prípade trnavskej fakulty STU pre dve oblasti – materiálový výskum v oblasti iónových implantácií a tretina bola venovaná rozvoju priemyselnej automatizácie. Obe oblasti sú kriticky dôležité pre Slovensko zvlášť kvôli nástupu novej priemyselnej revolúcie 4.0. Peniaze z tejto výzvy mali nadväzovať, ale ostali sme vo vzduchoprázdne. Peniaze mali ísť na dlhodobé projekty, ktoré mali ukázať, akým smerom pôjde nasledujúcich päť rokov výskum materiálov v našom vedeckom centre. Naplánovali a rozbehli sme spoluprácu s partnermi z priemyslu aj zo zahraničia, ktorú bez peňazí neuskutočníme. Ak Slovensko dostalo šancu rozhodnúť sa, na ktoré oblasti sa bude vo výskume sústrediť a tieto oblasti si krajina schválila aj v národnej stratégii inteligentnej špecializácie výskumu a vývoja, kde je tu kontinuita?
Nebudete vedieť ďalej prevádzkovať vedecký park?
Pri podpise zmluvy sme sa zaviazali, že zabezpečíme udržateľnosť týchto parkov na minimálne päť rokov. Udržiavame ich, ale pri týchto priškrtených prostriedkoch si nevieme predstaviť rozvoj. O skutočnom rozvoji sa nedá hovoriť. Parky stagnujú na úrovni, na akej boli v roku 2015.
Maximilián Strémy: My neprosíme o peniaze, uchádzame sa o financovanie podľa pravidiel. Nespoliehame sa len na podporu ministerstva, robíme viacero projektov, vrátane európskych, uspeli sme v programe Horizont 2020, kde sa súťaží na úrovni EÚ. Prestížna americká MIT má napríklad polovicu príjmov z výskumno-vývojových projektov a zákaziek aj od štátu. Prečo u nás štát nepodporuje spoluprácu vedcov a firiem na úrovni národných zákaziek a obstarávaní? Prepojenie výskumu pre firmy na Slovensku je minimálne – našou úlohou je hľadať tieto prepojenia a rozvíjať ich, čo robíme, a štát by mal podporiť tento rozvoj podmienkami pre súkromné spoločnosti. Aj v Učiacom sa Slovensku je povedané, že sa majú podporovať vedecké parky. Pretože to má zmysel.
Maximilián Strémy. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zvonku to vyzerá tak, že keď vznikal operačný program, niekde sa povedalo, že rektori, ktorí majú parky, môžu rátať s peniazmi. Zrejme ste sa na to spoliehali. A potom sa niečo stalo a peniaze vám nedali. Rozumieme tomu správne?
Slovensko dostalo šancu rozhodnúť sa, v ktorých oblastiach bude robiť výskum. V minulom období povedali, že to bude 11 vedeckých parkov a centier po celom Slovensku. Vláda sa k týmto prioritám predtým prihlásila.
Takže Peter Pellegrini alebo Juraj Draxler vám ako ministri školstva sľúbili, že dostanete peniaze z eurofondov na parky?
Rozhodnutie stále je, len tie výzvy schválili niekomu inému. Vo veľkom rozpore s tým, čo sa očakávalo.
Maximilián Strémy: Slovensko – čo sa týka školstva, nedokázalo uskutočniť výzvu skôr ako tri roky od začiatku programového obdobia. Pritom toto nie je prvé obdobie, na ktorom Slovensko pracuje. Iné ministerstvá ako doprava či zdravotníctvo už čerpajú peniaze, ale ministerstvo školstva vypísalo prvú výzvu po troch rokoch.
Bola dohoda, že z operačného programu Vývoj a inovácie pôjde 900 miliónov na vedu a 1,2 milióna podnikom. Kto prestal dodržiavať neformálnu dohodu, ktorá bola aj v dokumentoch?
Neviem, či bola neformálna. Veda mala zostať na našom ministerstve, inovácie boli presunuté na ministerstvo hospodárstva. Naše prvé prekvapenie bolo, keď si o peniaze z prvej výzvy (výzva Podnikateľské výskumno-vývojové centrá – len pre firmy, a výzva Dlhodobý strategický výskum okrem firiem aj pre školy – pozn. red.) mohli žiadať len podniky.
Bolo to za Pellegriniho, Draxlera alebo Plavčana?
Prvé výzvy prišli až teraz.
Takže prišli noví ľudia do Výskumnej agentúry, všetko sa zastavilo a rok stálo?
Maximilián Strémy: Napríklad sme sa s naším projektom Slovenského iónového centra uchádzali o podporu v rámci európskej výzvy na podporu excelentných pracovísk Teaming. Uspeli sme ako ôsmi najlepší z viac ako 160 žiadateľov z EÚ. Ministerstvo sa vtedy v liste Bruselu zaviazalo, že všetky projekty zo Slovenska, ktoré uspejú v prvom kole tejto výzvy, získajú doma podporu 10 miliónov eur. To bolo v roku 2015. Nakoniec výzvu vypísali štyri mesiace dozadu a naviac nás z nej vynechali.
Čo to znamená?
Ciele nezohľadňujú to, čomu sa zaviazali dvaja slovenskí ministri. V listoch (letter of commitment) do Bruselu je napísané, že dostanú peniaze tí, ktorí vyhrali v Bruseli v prvom kole. To povedali Pellegrini aj Plavčan. Ale ani jeden zatiaľ nedostál slovu, lebo my sme v prvom kole vyhrali, ale peniaze nám neschválili. Minister Plavčan však sľúbil nápravu, tak uvidíme, ako sa to vyvinie.
Takže Plavčan nemá dosah na Výskumnú agentúru a tam si robia, čo chcú?
Maximilián Strémy: To nevieme povedať, sú to len dohady.
Keď zverejnili zoznam neschválených žiadostí, kde boli všetky veľké parky, brali ste to ako nedodržanie slova? Preto sa rektori ozvali?
Rektori, ktorí oslovili ministra, dostali sľub, že prehodnotí výsledky. Neviem, či sa teraz niečo deje. Predpokladáme, že sa rektori ozvú, ako sa pokračuje.
Maximilián Strémy: Máme tu dve veľké výzvy naplánované na päť až sedem rokov. Ako stihneme uskutočniť projekty, keď máme rok 2017 a peniaze máme vyčerpať do roku 2020? Ešte môžeme dostať predĺženie o dva roky, ale to nie je isté.
Oliver Moravčík: Budeme stále hovoriť o dlhodobých projektoch? Asi nie. Výskum sa nedá urobiť tak, že sa zaviažeme, že o dva roky bude hotový. Je to dlhodobá vec. Tieto výzvy, ako sú nazvané a čo majú sledovať, sa už nedajú stihnúť. Zasa sme v takom časovom strese, že aj tí, čo dostanú peniaze, narazia na problémy nielen s našimi kontrolnými úradmi, ale aj v Bruseli.
Už ste v takom časovom strese boli?
Rovnako tak boli neskoro vyhlásené aj prvé výzvy na parky. Ak teraz minister hovorí, že nám dali peniaze na parky aj v tomto programovom období, zavádza. V prípade projektov parkov mal riadiaci orgán podľa zmluvy právo na odsúhlasenie každého verejného obstarávania, čo trvalo často mesiace. Napríklad naša univerzita mala všetko vysúťažené, čakali sme na dodávky a ministerstvo nás ubezpečilo, že o tieto peniaze neprídeme, ak si o ne požiadame v druhej fáze, teda v novom programovom období. Fakulta v Trnave to neprijala, lebo sa všetky veci podarili uskutočniť do konca roku 2015. V Bratislave sme sa prihlásili do druhej fázy, povedali nám, že to je otázka niekoľkých mesiacov. Dodnes neboli tieto peniaze preplatené. Platila ich teda univerzita. Pritom sme ich mali dostať už z prvého programového obdobia.

Bol za posledných desať rokov v eurofondoch taký chaos ako teraz?
Neviem, koľko ministrov sme odvtedy mali. O niektorých sme si v danom momente mysleli, že robili fatálne chyby, ale už to vyhodnocujeme pozitívne oproti tomu, čo je dnes.
Do Výskumnej agentúry dosadili nových ľudí. Všetci v kuloároch ich obviňujú, že keďže univerzity nevedeli poslať peniaze cez poradcov ani nejako inak, boli vyškrtnuté. Dostali ste nejakú ponuku, že ešte máte niekoho pripojiť alebo si dať od niekoho poradiť, aby vám projekty schválili?
Nie. To sú veci, o ktorých sa hovorí, ale neviem si predstaviť, že sú dokázateľné. Ak sa to robí, robí sa to sofistikovanejšie. V našom projekte sme s takými požiadavkami neboli konfrontovaní. Som dosť dlho v riadiacich funkciách univerzity a neviem si predstaviť, že by sme nejaké euro mohli dať takto pomimo.
Veľké výskumné univerzity povedali ministrovi, že sú veľmi nespokojné. Má teraz Plavčan nejakú inú možnosť, ako zmeniť výsledky?
Opravných mechanizmov je veľa. Nielen národné, ale projekty budú hodnotené podľa kritérií, ktoré schválili v Bruseli. Stačí, aby sa pár kontrolórov opýtalo, kde je vlastne veda.
Keby sa výzva vyhlásila nanovo, koľko by to trvalo?
Je to osem až 12 mesiacov navyše. To už by bol rok 2018. Do roku 2020 sa majú vyčerpať. To už vôbec nebudú dlhodobé a perspektívne projekty.
Ako to funguje – ak máte projekt za 39 miliónov, buď vám to schvália alebo nie a nemôžu upraviť výšku podpory?
Pred podpisom sme vyzvaní, aby sme doplnili údaje a môže sa to ešte meniť. Napríklad  teraz to trvalo rok, takže niektoré termíny už nemusia byť reálne.
Váš projekt splnil podmienky, len nemal dosť bodov?
Je to tak. Celkovo nám strhli 9 bodov. Napríklad dva body stiahli za to, že nás považujú za finančne nestabilných. Zo slovenských univerzít sme pritom najstabilnejšia. Máme vyše 40 percent z grantov a priemyselných aktivít, dotácie od štátu tvoria 55 až 60 percent. Rozpočet je 105 miliónov. A za toto nám strhli body, že sme finančne nestabilní. Rovnako 4 body za efektívnosť bez akékoľvek zdôvodnenia, preto považujeme za oprávnenú požiadavku rektorov o korektné prehodnotenie.
Vy ste mali 40 bodov, koľko mali tí, ktorým schválili žiadosť?
To neviem, nevieme, ani kto dostal.
V liste, ktorý rektori poslali ministrovi, kritizovali aj kto hodnotil projekty. Váš projekt hodnotil Miroslav Knap a Daniel Pella. Viete kto to je?
Nie. Tie mená mi nič nehovoria.
V liste sa píše aj o skupinách, ktoré mali mať vplyv na vyhodnotenie žiadostí. Čo tým chceli rektori povedať?
Je to v rovine nepodložených informácií. Ťažko sa to dokazuje. Budete sa musieť opýtať rektorov.
Ale podpísali by ste sa pod ten list?

Samozrejme, niektoré pasáže som mal možnosť korigovať.
V eurofondoch je vždy chaos – meškajú, je tam silný lobing. Teraz je však situácia zvláštna, keď rektori používajú takýto jazyk. Čo je iné?
Mali sme očakávania, že peniaze pôjdu na vedu a výskum, ako nám povedali. Naraz sa to diametrálne otočilo, takže vysoké školy a akadémia vied prvý raz ťahajú spolu, lebo nám neschválili žiadny projekt. Majú byť eurofondy z ministerstva školstva určené primárne firmám? Je dôležité spolupracovať s priemyslom, ale nechajte univerzity, aby si našli partnerov, ktorých nakoniec často už majú. Je to určite lepšie, ako keď je prijímateľom súkromná firma, o ktorej často ani nevieme, ako dlho existuje. Bolo medializované, že to dostali aj neznáme firmy z paneláku a podobne.
Takže ak by sa rektori neozvali, tak by parky neskončili, ale nemohli by sa rozvíjať?
Maximilián Strémy: Problém je aj z pohľadu Únie, ktorá kontroluje jednotlivé roky čerpania. Pozrú sa na to, koľko agentúra vyčerpala v daný rok financií, nie koľko zazmluvnila, ale koľko reálne preplatila. Ak nespĺňa limity, príde z komisie korekcia. Prvá kontrola bola v tomto roku, ďalšia bude budúci rok, lebo bude polovica obdobia. O rozdiel medzi tým, čo sme mali naplánované vyčerpať a čo sme reálne vyčerpali, nám potom znížia eurofondy na vedu na ďalšiu časť programového obdobia.
Oliver Moravčík:  V piatok sme mali rokovanie s nemeckým partnerom s Helmholtz-Zentrum Dresden-Rossendorf. Prišli sa informovať o našich plánoch, ktoré sme mali s desiatimi miliónmi aj projektmi z tejto výzvy za 40 miliónov. Mysleli sme si, že musia prejsť. A po rokovaniach sme ich poslali domov s dlhým nosom.
Prečo?
Lebo na časť, ktorú máme zabezpečiť, potrebujeme peniaze, potrebujeme doškoliť ľudí, kúpiť materiál. A to sme mali platiť práve z týchto investícií.
Maximilián Strémy: Výsledkom malo byť o dva roky spoločné výskumné centrum s Helmholtz-Zentrum, čo nie je len taký inštitút. A mali sme robiť spoločné projekty vo vede, ale aj komerčné projekty. Za dva roky, čo fungujeme máme dva patenty, viacero domácich projektov, medzinárodné spolupráce. Ale bez peňazí na rozvoj, budeme len prežívať a nikoho nebaví byť len do počtu.
Teraz je situácia, že buď sa to všetko nanovo vyhodnotí alebo budete mať problémy?
My v problémoch plávame už dva roky. Máme druhý polrok 2017. Programové obdobie začalo v roku 2014. Všetko, čo sme plánovali, je posunuté o tri roky.
Čo vám povedal rektor Robert Redhammer po stretnutí s ministrom Plavčanom?
Vedel minister o tom, že veľké parky nedostali eurofondy?
Povedal mi, že pán minister bol prekvapený. Pán rektor sa stretol s pánom ministrom, tlačili sme naňho, aby splnil záväzky, ktoré nám dali. A zrejme o nich do detailu nevedel.
Minister nedal žiadny termín, dokedy rozhodne, čo s neschválenými žiadosťami urobí. Koľko mu dávate času?
Viem si predstaviť, že ešte počas tohto týždňa (minulý týždeň, pozn. red.) budú rektori žiadať stanovisko pána ministra.
Vás kritizujú, že vo výzve, kde firmy potrebovali univerzity ako partnerov, ste išli aj s pochybnými firmami. Napríklad s Window Glass CMS, ktorá nemá s vedou nič. Zvonku to vyzerá tak, že rešpektujete, že nejaké peniaze majú dostať firmy a keď príde nejaká možnosť z toho niečo získať, idete do toho.
Maximilián Strémy: V tej výzve naše pracovisko podávalo tri vedecké projekty, ani jeden by ste vedecky nespochybnili a ani jeden nám neschválili. Boli to projekty s dlhodobými partnermi, napríklad s Biont a UCM Trnava sme mali s využitím pozitrónovej emisnej tomografie skúmať transport látok a prvkov v rastlinách. V  dlhodobom strategickom výskume zase využitie studenej plazmy v dentálnej medicíne.
Oliver Moravčík: Hlavný problém je, že na našom ministerstve školstva môžu čerpať peniaze súkromné firmy.
Ale druhá vec je, že ste do toho projektu s pochybnými firmami išli. Nielen s Windov Glass ale aj Crystalexom, ktorá tiež nerobí výskum. Keď teraz kritizujete, ako boli eurofondy rozdané a že to je škandalózne, vedec Robert Mistrík hovorí, že je škandalózne aj to, ako ste vy dostávali eurofondy v spolupráci s pochybnými firmami.
Pán Mistrík nikdy neriadil inštitúciu, kde je 15-tisíc ľudí, ktorých musíte zabezpečiť, ako náš rektor. Všetci rektori musia nájsť peniaze na platy, na prevádzku. To nie je jednoduché. Celé je to o kompromisoch. Napríklad z toho mohli byť zaplatené mzdy. Rozhodnutie ísť do týchto projektov bolo na dekanoch.
Rektor posunul túto kompetenciu na dekanov, rozhodoval len ak spolupracovalo na projekte dve a viac fakúlt. A teraz si zoberte, že dekan má 150 až 200 ľudí na fakulte a dostane projekt, ktorý mu vyrieši zvýšenie platov či odvráti prepúšťanie. Čo by ste urobili?
Vyzerá to tak, že príde firma a povie...
Že my sme oprávnení žiadať eurofondy, vezmeme vás pol na pol. Ste spokojný? A ak nepôjdeme my, pôjde niekto iný. Má naozaj dekan preverovať pozadie firmy a jej bonitu? Ak nám strhli body za finančnú situáciu a efektívnosť, ako hodnotili tieto firmy? Posúdiť žiadateľov bola v prvom rade zodpovednosť hodnotiteľov.
Kde je vaša hranica?
Tá hranica prišla, veď rektori zareagovali. Možno prišla pre niekoho neskoro. Podali sme tri projekty vo výzve, kde sa mohli hlásiť firmy, išlo o päť miliónov eur. Viem si predstaviť, že by som z tých peňazí navýšil počet výskumníkov. Asi by ste si tiež nenechali tú možnosť ujsť. Musíte zabezpečiť výučbu, najlepší nám odchádzajú preč. Za posledných päť rokov priemysel stále hovorí, že zo škôl vychádzajú zle pripravení absolventi. Do Česka nám odchádzajú najlepší maturanti a my to nevieme zastaviť. Aj keď si myslím, že učíme minimálne tak dobre ako v Česku.
Ste už dnes z hľadiska vybavenia a vedy porovnateľní napríklad s Brnom?
Zaiste. Ale je to aj o platoch. V Brne vedie ich centrum vedec z USA, ktorého našli cez konkurz. Ak je dnes u nás nástupný plat v informatike 1500 až 1600 eur, zo strojárstva je to 1200 eur a náš profesor, ktorý ide do penzie má 1167 eur tabuľkový plat, tak je to čudné. Peňazí ide do školstva dosť, ale prerozdeľovanie, kde všetci dostaneme rovnako bez ohľadu na to, či sme dobrí alebo zlí, je zlé. Nie je možné zavrieť univerzitu, ktorá nemá žiadne výsledky, lebo by ju museli zavrieť v parlamente a tam sú lokálni poslanci, ktorí s tým nikdy nebudú súhlasiť.
Ak by ste nedostali 39 miliónov, znamenalo by to, že do parku nebudete môcť vziať nových ľudí alebo budete prepúšťať?
V tomto podvyživenom stave môžeme ísť ďalej, aj pôjdeme, a už možno ani nebudem  kričať, lebo na to nebudeme mať sily. Ak chcem šikovných ľudí  na Slovensku udržať, tak ich musím aj zaplatiť. Ak to neurobím za rok, dva, tak pôjdu preč. Naozaj sme si dali záležať, vyberali sme zamestnancov v konkurze z celého Slovenska. Poslali sme na dva roky na školenie do Nemecka 14 mladých vedcov. A keď sa vrátili, spadli na tisíc eur v hrubom mesačne. V Nemecku by začínali na 3500 eur. Každý z nich už dostal ponuku z Nemecka. Ale majú nevýhodu, lebo podpísali, že päť rokov ostanú u nás. Prvý už prerušil dohodu piatich rokov a je na neplatenej dovolenke a odišiel na univerzitu Illinois v Chicagu. Ľudia pôjdu, ak im nezabezpečíme podmienky. Tých desať miliónov, ktoré sme mali dostať, by pre nás znamenalo, že by sme prijali nových mladých vedcov, a tým, ktorí tam už pracujú, by sme mohli zvýšiť mzdy o 40, 50 až sto percent. Stali by sme sa atraktívnymi.
Na čo sa školili?

Máme zariadenie za 14 miliónov eur. Je unikátne, je len na štyroch miestach v Európe a tak aj personál, ktorý ho obsluhuje, sa nedá nájsť len tak. Preto sa to učili dva roky. Ale takíto ľudia nemôžu robiť za tisíc eur v hrubom. Ak sa v tomto niečo nepohne, tak to bude nepríjemné. Napríklad superpočítač Aurel bol niečo, na čo sme boli hrdí a teraz nemáme ani dva tri milióny, aby sme ho mohli prevádzkovať. Kde tam je vízia? Budeme to podporovať päť rokov a potom to skončí? Kde je zodpovednosť za dlhodobé záväzky štátu? A takto vyzerá, že skončia aj naše parky. Keď po piatich rokoch prestane Únia kontrolovať výstupy, ktoré sme sľúbili, tak môžu skončiť.

Oliver Moravčík (65)
Prorektor pre strategickú spoluprácu a rozvoj na Slovenskej technickej univerzite. Je riaditeľom ústavu Advanced Technologies Research Institute pri UVP Cambo Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Trnave. Od roku 1976 pôsobí ako vysokoškolsky učiteľ, prednáša v oblasti automatizácie, aplikovanej informatiky a Ekonomiky a riadenia. Bol veľmi úspešný pri získavaní vedeckých a vzdelávacích grantov z eurofondov – doteraz zhruba 90 miliónov eur.Foto N - Tomáš Benedikovič

[dennikn.sk 24/07/2017]
Autor: Veronika Folentová
Link: https://dennikn.sk/825833/prorektor-stu-o-zrusenych-eurofondoch-pre-skoly-musim-odmietnut-spolupracu-z-nemecka/?ref=rss