Prejsť na obsah
Verejnosť

Zástupcovia priemyslu a akademického sektora sa zhodli, že ak vláda nezmení prístup v podpore vzdelávania IKT sektora, nebude mať Slovensko dostatočný ľudský kapitál na realizáciu digitálnej transformácie.

To bude mať vážne dopady na konkurencieschopnosť firiem vo všetkých odvetviach, negatívne ovplyvní zamestnanosť a výrazne zníži životnú úroveň obyvateľov.

V utorok 20. júna 2017 preto adresovali vláde výzvu, aby podporila vzdelávanie informatikov.

„Informatika patrí medzi málo odborov, o ktoré majú mladí ľudia záujem a zároveň aj zamestnávatelia majú záujem o ich absolventov. Informatici majú veľké uplatnenie: zaujímavú prácu a dobrý plat. Problémom je však nedostatok učiteľov. Až taký, že hrozí kolaps vzdelávania na viacerých vysokoškolských pracoviskách na Slovensku. Slovensko musí do učiteľov informatiky výrazne viac investovať, ak chceme byť hospodársky aj spoločenský vyspelou krajinou. Zvlášť v predvečer zásadnej technologickej revolúcie, kedy nás už v najbližších rokoch ovládnu nové technológie využívajúce umelú inteligenciu, internet vecí, analýzy veľkých dát atď. Budeme potrebovať oveľa viac ľudí, ktorí týmto technológiám budú rozumieť a pomôžu udržať našu výrobu na svetových trhoch,“ povedal Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Prečo je potrebné podporiť výučbu informatiky hovorí na tlačovej konferencií ITAS a zástupcov univerzít a priemyslu rektor STU Robert Redhammer:


Z prieskumov neobsadených pracovných pozícií je zrejmé, že nedostatok kvalifikovaných IT odborníkov začína u nás brzdiť rozvoj aj ďalších, nielen informačno-technologických, odvetví. Na tento stav poukázal Miroslav Kiraľvarga z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je našou povinnosťou, aby sme rozumne, postupne a zároveň dostatočne rýchlo implementovali také zmeny v školskom systéme, ktoré budú motivovať k štúdiu technických, prírodovedných a IKT odborov. Už teraz viditeľná a jasne prezentovaná požiadavka priemyslu na obsadzovanie pracovných pozícií vyžadujúcich vzdelanie v uvedených odboroch budí celospoločenský záujem. Ak chceme, aby sa zvyšovala životná úroveň na Slovensku, je potrebné investovať tam, kde je jasne predvídateľná návratnosť investície – investovať do vzdelávania, ktoré produkuje kvalifikovaných absolventov pre priemysel, priemyselný výskum a jeho digitalizáciu.“ 

IT Asociácia Slovenska s podporou akademického sektora, profesijných organizácií zastupujúcich odvetvie informačných a telekomunikačných technológií (IKT), ako aj zamestnávateľských organizácií a zväzov preto  adresovala Vláde SR Vyhlásenie s požiadavkami na zvýšenie financovania informatických študijných odborov.

Svetové ekonomické fórum v roku 2016 konštatovalo, že úspešné môžu byť len tie krajiny, v ktorých budú vytvorené flexibilné formy práce. Podľa IMD WorldCompetitivenessRanking 2017 kleslo Slovensko medziročne o 11 priečok na 51. pozíciu, rovnako sme klesli aj v rebríčku IMD WorldDigitalCompetitivenessRanking 2017 z 41. na 43. pozíciu. „Tieto výsledky nehovoria o pozitívnom vývoji, navyše, ak k tomu pridáme nepriaznivý demografický vývoj a doslova katastrofálny stav nášho vzdelávacieho systému, potom sa máme čoho obávať. Hrozí nám, že ak nebudú podniky dostatočne pripravenéna zmenu, nebudeme zaradení do celoeurópskych dodávateľsko-odberateľských reťazcov a slovenská ekonomika tak značne zaostane v EÚ priestore,“ vyjadril sa Mário Lelovský, prezident IT Asociácie Slovenska.

IKT priemysel je jedným z kľúčových odvetví slovenského hospodárstva. Generuje až 6% HDP a podieľa sa významnou mierou na príjmoch štátneho rozpočtu (len prostredníctvom DPPO ide o 8,6% celkovo odvedených daní právnických osôb). Zamestnáva priamo 35-tisíc špecialistov a ďalších až 20-tisíc pôsobí v ostatných odvetviach. Vyznačuje sa najvyššou pridanou hodnotou s perspektívou rastu na najbližších 15 – 20 rokov. Napriek tomu v súčasnosti bojuje s akútnym nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, ktorého dôsledkom môže byť zlyhanie Slovenska v realizácii transformácie na digitálnu ekonomiku. Tento alarmujúci fakt sa dotýka všetkých odvetví, nielen IKT aj vzhľadom na neustále rastúci vplyv informačných technológií na biznis.

IT asocacia vyhlasenie tlacovka

zľava:Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti, Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR, Miroslav Kiraľvarga z Republikovej únie zamestnávateľov, Robert Redhammer, rektor STU, Mário Lelovský, prezident IT Asociácie Slovenska.


Pokiaľ sa nepristúpi k razantnému riešeniu situácie, nebude mať kto na Slovensku realizovať Priemysel 4.0 a digitalizáciu ďalších odvetví, napríklad odvetvia služieb, upozornil aj Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti.

„Aktuálne na Slovensku chýba 10-tisíc IKT špecialistov. Rozbiehajúca sa digitálna transformácia firiem zo všetkých odvetví a jednotný digitálny trh EÚ dopyt po IKT odborníkoch ešte minimálne zdvojnásobia. Je preto veľmi reálny predpoklad, že ak sa neudejú zásadné zmeny, môžeme očakávať po roku 2020 deficit až 20-tisíc. To môže zásadne a negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest,“dodal Mário Lelovský.

Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR.

čítajte viac na : http://touchit.sk
Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR

čítajte viac na : http://touchit., 
Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR

čítajte viac na : http://touchit.sk
Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR.

čítajte viac na : http://touchit.sk
Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR.

čítajte viac na : http://touchit.sk
Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR.

čítajte viac na : http://touchit.sk

Vyhlásenie:

„Sme presvedčení, že jednou z hlavných príčin tejto situácie je spôsob financovania našich vysokých škôl štátom.

Preto navrhujeme Vláde SR, aby vo financovaní vysokého školstva vykonala tieto zmeny:

1. Aby bol v rámci pripravovanej reformy slovenského školstva spôsob financovania vysokých škôl upravený tak, aby boli vysoké školy až do úrovne študijných programov financované výrazne diferencovane, a to okrem súčasne zohľadňovanej akademickej kvality vysokých škôl a konkrétnych fakúlt, predovšetkým podľa potreby ich absolventov pre slovenské hospodárstvo a spoločnosť. Táto spoločenská potreba sa dá objektívne určiť z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny týkajúcich sa štruktúry uchádzačov o zamestnanie podľa študijných odborov, a predovšetkým tiež z údajov Sociálnej poisťovne o priemerných nástupných platoch, ktoré sú na našom trhu práce priznávané absolventom jednotlivých fakúlt (nositeľom študijných odborov). Takáto diferenciácia by nemusela mať vplyv na celkový objem verejných prostriedkov alokovaných pre VŠ.              

2. Okrem toho však Vládu SR žiadame, aby na podporu prípravy absolventov v kľúčových odvetviach, ktorých rozvoj na Slovensku chce podporiť, alokovala pre príslušné VŠ dodatočné zdroje, ktoré im umožnia pripravovať dostatok potrebných absolventov. Obe zmeny umožnia, aby fakulty so spoločensky najžiadanejšími a najpotrebnejšími absolventmi rozšírili svoje vzdelávacie kapacity a mohli angažovať dostatok kvalitných a primerane ohodnotených pedagógov.“