Prejsť na obsah
Verejnosť

 Bratislava vyniká kvalifikovanou pracovnou silou, avšak pri porovnaní kvality života ďaleko zaostáva za Viedňou, ale aj za Prahou, Ľubľanou či Budapešťou. Vyplýva to z porovnávania miest v rámci projektu Európskej únie POLYCE. Podieľali sa na ňom odborníci zo Slovenskej technickej univerzity - SPECTRA Centra excelencie EÚ.

 Projekt POLYCE iniciatívy Európskej únie Espon porovnával vývoj a aktuálnu situáciu v hlavných mestách vo viac ako stovke indikátorov v piatich oblastiach – ekonomika, mobilita, bývanie, kvalita života a demografia. Bratislava sa dostala mierne nad priemer len v dvoch oblastiach – ekonomika a demografia.

 „Bratislava má atraktívne ľudské zdroje, ale pýtam sa, či sú správne využité, ak vidíme inžinierov pracovať vo výrobe s vyšším ohodnotením ako majú ich kolegovia vo vede a výskume. Práve vďaka ním je Bratislava silná v ekonomike. Je to mesto s vysokou atraktivitou pre podnikanie, s koncentráciou vedeckovýskumných pracovísk a vysokou konkurencieschopnosťou. To všetko priťahuje zahraničných investorov. Opäť je však na mieste otázka, dokedy toto pozitívum ešte potiahne mesto dopredu," hovorí Maroš Finka zo Slovenskej technickej univerzity - SPECTRA Centra excelencie EÚ.

 Kritérium, v ktorom Bratislave absolútne prepadla je kvalita života. V meste je prehustená doprava, chýba nultý obchvat, ktorý by odviedol mimo mesta tranzitnú dopravu, chýba vnútrobloková zeleň a parkové plochy. Mestá predbehli Bratislavu aj v oblasti dostupnosti bývania. „Viedeň má širokú ponuku služieb, rozvinutú a spoľahlivú vnútromestskú dopravu a rôzne formy dostupného bývania vrátane flexibilnej ponuky nájomného bývania, ktorá láka predovšetkým mladých ľudí z inovatívnych sektorov. Navyše, vďaka širokej ponuke nájomných bytov môže Viedeň aktívne ovplyvňovať trh s bytmi. Bratislavský magistrát sa môže vývoju na realitnom trhu iba prizerať,“ hovorí Finka.

Viedenská ekonomika na rozdiel od zvyšných miest stojí oveľa výraznejšie na domácom kapitále a dôsledkom je, že domáce firmy majú záujem investovať do rozvoja spoločnosti a do vedomostnej ekonomiky. Ekonomika ostatných miest stojí najmä na zahraničnom kapitále. V oblasti bývania, ekonomiky a dopravnej infraštruktúry je na úrovni Viedne aj Praha.

Praha je mesto so silnými službami, pretože tie nie sú vytvárané len pre domácich obyvateľov, ale predovšetkým pre množstvo turistov. V meste je rozvinutá dopravná infraštruktúra, metro obsluhuje všetky dôležité smery, silná je  pozícia železnice v obsluhe prímestských oblastí. Vyplýva to z histórie, mesto malo vždy dobré  železničné spojenie so svojím zázemím, v ktorom sa dnes rozvíjajú nové obytné štvrte.“

Experti, ktorí mestá porovnávali, vychádzali z dostupných štatistík, z údajov samospráv, zo sčítania obyvateľstva a v každom meste pracovná skupina zostavila panel expertov, ktorý podľa presne určenej metodiky mesto hodnotil. V panely boli zástupcovia z oblasti dopravy, priestorového plánovania, z podnikateľskej sféry, ale aj tretieho sektora. Dotazníky vypĺňala aj laická verejnosť.

,,Skúmali sme, ktoré projekty za posledných päť až desať rokov sú vnímané pozitívne a ktoré negatívne. V Bratislave boli oceňované aktivity v rámci cezhraničnej spolupráce s Rakúskom, riešenie niektorých dopravných otázok, napr. tunel Sitina, ale aj Eurovea. Kritiku si vyslúžili developerské projekty ako nové SND, River Park či Kollárovo námestie, ale aj úbohý stav hlavnej stanice, deštrukcia bratislavských vinohradov či búranie technických pamiatok,“ hovorí Matej Jaššo zo Slovenskej technickej univerzity - SPECTRA Centra excelencie EÚ.

Búranie technických pamiatok kritizuje aj Finka. „Prekvapuje ma neschopnosť investorov vidieť obrovský potenciál priemyselných objektov, ktoré by mohli osloviť klientelu yuppies (young urban professionals - mladých vzdelaných profesionálov v meste). Ak má v Bratislave rásť generácia mladých kreatívcov schopných ťahať ekonomiku, potrebujú svoj priestor, nekonvenčné formy bývania ako napr. lofty, špecifickú architektúru pre startupy z oblasti dizajnu, umenia, alebo IT.“ Také existujú v každom z  porovnávaných miest okrem Bratislavy. Vo Viedni je to známa Gasometer City - prestavba plynojemov  na Guglstrasse. V Prahe zase transformácia sýpky z 19. storočia na loftové bývanie v rámci projektu Cornloft, alebo nákupné centrum Palladium, ktoré vzniklo prestavbou bývalých kasární Jiřího z Poděbrad na Náměstí Republiky.

Bratislava nemá jasnú koncepciu svojho rozvoja ako centra vedy, výskumu a sídla ústredných orgánov a centrál firiem. Posledné roky  v nej vyrástli objekty „odtrhnuté od okolia“, nerešpektujúce funkčné ani priestorové kontexty mesta. Mesto a jeho zázemie sa rozvíjajú bez efektívnej koordinácie, na celoštátnej úrovni sa nezohľadňuje skutočnosť, že Bratislava musí plniť celú škálu funkcií nadregionálneho a celoštátneho významu,  problémom je aj legislatíva.

„Bratislava potrebuje nový štatút a jej úloha v rámci štátu sa musí premietnuť do systému prerozdeľovania daní. Duálna poloha mesta a samosprávneho kraja je nezmyslom, rovnako  miera právomocí presunutá na mestské časti, ktorá bráni strategickému integrovanému a koordinovanému riešeniu kľúčových otázok územného rozvoja. Mesto, ktoré má  byť zdrojom inovácií pre celé Slovensko je na periférii záujmu pri podpore zo štrukturálnych fondov, dôležitých práve pre rozvoj infraštruktúry, vzdelávania, životného prostredia,“ hovorí Finka.

 

image_6215_21_v1.jpeg