Prejsť na obsah
Verejnosť

Tím expertov pri ministerstve školstva pripravuje rozsiahlu reformu školstva. Viac peňazí chce dať školám so špičkovým výskumom, osobitne budú hodnotené aj bakalárske programy s profesijným zameraním. Otvára tiež diskusiu o spoplatnení štúdia, ktoré ekonomika nepotrebuje. Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer hovorí, že politici by už mali nabrať odvahu na zmenu financovania vysokých škôl.
Ministerstvo predstavilo v krátkom čase dva materiály o budúcnosti vysokých škôl – takzvaný Dlhodobý zámer a ciele Národného programu výchovy a vzdelávania. V čom je rozdiel?
Dlhodobý zámer schválený vládou je dokument, ktorý si vyžaduje Brusel pre čerpanie eurofondov do roku 2020. Dá sa aktualizovať po roku-dvoch a podľa vyjadrení rezortu bude v zhode s Národným programom pripravovaným na desať rokov. Plne sa preto sústreďujeme na ten druhý dokument, v ktorom by mali byť navrhnuté zásadné reformy, ktoré školstvo a najmä vysoké školy potrebujú.
Ciele národného programu hovoria o otvorení diskusie o spoplatnení štúdia na vysokých školách. Programy, ktoré pôjdu nad rámec potrieb ekonomiky, by štát podľa autorov nemal financovať. Je to správna cesta?
Za istých okolností je to jeden z prvkov, ktoré treba zaviesť. Ak štát financuje vysoké školy, tak by mal ovplyvňovať aj smery, ktoré chcú študenti študovať, a ich počty v týchto programoch. Nemal by to byť tvrdý limit na počet študentov v konkrétnom odbore. Stačí, ak bude dosť miest zadarmo v programoch, ktoré sú žiadané na trhu práce, a firmy pociťujú nedostatok absolventov. A tie smery, kde je veľký nadbytok absolventov, budú spoplatnené pre študentov s horšími študijnými výsledkami. Funguje to v Estónsku či Rumunsku, tak prečo nie aj u nás Ale chce to politickú odvahu to zaviesť.
Na spoplatnenie vysokoškolského štúdia bude potrebná veľká politická odvaha.
Nemusíme sa baviť o zavádzaní spoplatnenia, lebo tu už čiastočne je.
Áno, externé štúdium a štúdium na súkromných školách. Ale bavíme sa o dennom štúdiu.
Viete, koľko zo všetkých študentov v súčasnosti platí za vysokoškolské štúdium na Slovensku? Skoro štvrtina. Prečo by nemohli platiť na dennom štúdiu verejnej vysokej školy? Okrem prípadov, ktoré ste spomínali, máme, veľmi nelogicky, spoplatnené aj nadštandardne dlhé štúdium. Je to v rozpore s kreditovým systémom, ktorý bol vytvorený práve preto, aby si študenti mohli štúdium roztiahnuť podľa svojich potrieb a schopností. Aj preto nám utekajú vysokoškoláci študovať do Českej republiky, kde môžu bezplatne študovať o rok dlhšie. To je potrebné zmeniť.
Ako?
Po prvé by sa mala odbúrať platba za nadštandard. Malo by byť normálne, keď niekto študuje dlhšie, minimálne o jeden rok, ako je to v konkurujúcich susedných krajinách. V Rakúsku majú školy dvakrát viac študentov pri menšom počte absolventov, pretože tam študenti študujú takmer dvakrát dlhšie. Na Slovensku nútime bakalárov, aby skončili do troch rokov, a penalizujeme ich zo zákona, ak to nestihnú. V Rakúsku trvá bakalárske štúdium aj päť rokov. Po druhé, neexistuje regulácia v tom, čo sa študuje a či to krajina potrebuje. Chýbajú informatici, inžinieri, konštruktéri, no veľmi veľa ľudí študuje disciplíny, s ktorými skončia na úrade práce.
Nie sú nezamestnaní, sú len zamestnaní v inom odbore, ako vyštudovali.
Nedávno vyšla štatistika, že takmer 57 percent maturantov ide na vysokú školu. Maturuje bezmála 80 percent populácie, takže skoro polovica populačného ročníka ide na vysoké školy, čo je skvelé. Ale keď sa opýtate zamestnávateľských zväzov, koľko pracovných miest vygeneruje trh práce pre vysokoškolákov, tak povedia, že najviac štvrtinu z celkového počtu. Výrazná časť vysokoškolákov nebude mať prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu. Pritom zamestnávatelia nevedia nájsť ľudí s mnohými vysokoškolskými kvalifikáciami a to je škoda.
Vysokoškoláci môžu tvoriť vlastné firmy, pracovné miesta pre seba aj pre iných.
To áno, ale určite ich nebude dostatok. Takže mnohí obsadzujú stredoškolské pozície a stredoškoláci sú vytláčaní na úrady práce. Toto chceme? Nie je lepšie usmerňovať mladých ľudí, aby išli študovať disciplíny, kde sa dá to pracovné miesto vygenerovať? Treba nájsť lepší systém. Aspoň čiastočne by pomohlo, keby sa stanovili určité kvóty na študijné programy hradené štátom.
Kto dokáže povedať, aké povolania budú potrebné v budúcnosti a v akom rozsahu?
Chápem, že ministerstvo nechce na seba prevziať takú zodpovednosť. No existuje riešenie. V niektorých krajinách túto zodpovednosť preniesli čiastočne aj na školy. Ministerstvo povie škole, koľko prvákov im zaplatí, a škola peniaze rozdelí medzi svoje študijné programy. Menšiu sumu dá na tie, o ktoré je veľký záujem, pretože vie, že si náklady určite prefinancuje aj zo školného.
Ako to pomôže štátu získavať absolventov v odboroch, ktoré práve potrebuje napríklad ekonomika?
V disciplínach, o ktoré nie je taký veľký záujem, ale sú potrebné či už z pohľadu štátu, priemyslu alebo firiem, škola ponúkne väčší počet pozícií, ako by obsadil trh, pretože má na to financie od štátu. Tieto miesta potom obsadia uchádzači, ktorí chcú študovať na vysokej škole, ale nemajú peniaze na spoplatnené štúdium.
Neprehĺbi to odlev stredoškolákov do Česka?
To už asi ani nemôže byť horšie. Nechcem, aby to vyznievalo veľmi čierne, pretože tak si zbytočne odplašíme aj študentov, ktorí môžu rovnako kvalitne študovať na Slovensku. Ale musíme pomenovať veci pravými menami, inak nebudeme vedieť nájsť liek. Chceme sa o zlepšenie situácie pokúsiť práve pri tvorbe Národného programu výchovy a vzdelávania.
Jedným z riešení podľa cieľov programu má byť internacionalizácia vysokých škôl. Zahraniční študenti by mali tvoriť ďalší zdroj príjmu univerzít. To neznie veľmi reálne, či už pre antiimigračnú rétoriku vlády a nálady ľudí, alebo pre silnú konkurenciu okolitých krajín.
Pokiaľ nebudú aspoň niektoré školy špičkovo financované, tak ani tie niektoré nedotiahnu zahraničných študentov. Internacionalizácia škôl trpí preto, že sme krajina veľmi uzavretá pre cudzincov a získať povolenie na pobyt im trvá takmer pol roka. V Česku dva týždne. Tak čo sa čudujeme? Ani v rebríčkoch najlepších univerzít nám to nepomáha. Nemáme priestor na angažovanie zahraničných učiteľov, všetko sa ťažko a zdĺhavo vybavuje. To je tiež politická otázka.
Lekárskym fakultám sa darí, študenti z Nórska a ďalších krajín im prinášajú významný balík peňazí. Skúšate to tiež?
Prílev týchto študentov je práve výsledkom kvót na štúdium medicíny, ktoré majú niektoré iné krajiny. Aj my máme doktorandov z rôznych krajín, ktorí chcú ostať. Keď však zistia, koľko dokumentov si musia vybaviť a ako dlho to trvá, radšej odídu inde do Európy. Keď sa vám to stane dva-, trikrát po sebe, už ani nemáte chuť skúšať ďalej. Teraz máme 60 študentov z Indie, tak dúfam, že pri väčšom počte ľudí sa nám podarí administratívu zefektívniť. Mávali sme veľa arabských študentov, ale po zmene bezpečnostnej situácie sa sťažil ich príchod sem a upadol aj ich záujem študovať u nás.
Expertný tím chce zlepšiť efektívnosť vysokého školstva aj bakalárskymi programami profesijného zamerania. Zatiaľ sa na Slovensku neujali. Má to šancu teraz?
Bakalárske programy ako koncové vzdelávacie stupne sa neujali, pretože absolventi po troch rokoch štúdia nemajú praktické zručnosti, ktoré potrebuje priemysel. Podobný problém trápi väčšinu krajín EÚ.
Prečo?
Dôvodom je nezvládnutie pôvodných cieľov Bolonskej dohody ministrov školstva. Bologna chcela zvýšiť podiel populácie s pomaturitným vzdelaním a štandardizovať ho v európskych krajinách podľa vzoru anglosaského vzdelávacieho systému. Prvý stupeň pomaturitného vzdelávania mal byť bakalár široko uplatniteľný v praxi. Pri zavádzaní však prevážila ochrana možnosti bakalárov pokračovať v štúdiu na vyššom stupni. Ak by sa mali venovať získavaniu praktických zručností a vedomostí, nemohli by dostať aj široké teoretické základy matematiky, chémie či fyziky. A ak by nedostali tieto základy, nemohli by si po troch rokoch vybrať pokračovanie v štúdiu na druhom, vedeckom stupni, pretože by im chýbali.
To by ich však diskriminovalo voči ostatným študentom.
Takže sa prijalo rozhodnutie, že obsah vzdelávania bakalára sa posunie do akademickej roviny. Výsledkom je, že v EÚ študenti študujú päť rokov dva stupne. V USA je bakalár štvorročný a predstavuje štandardné vysokoškolské vzdelanie. Takže nakoniec má Európa s kompatibilitou štúdia so zámorím predsa len problém. V niektorých vyspelých krajinách tento problém riešia cez súbežné možnosti štúdia. V samotnom USA je to dvojročný alebo štvorročný „vocational training“. V Nemecku známe „Fachhochschule“. Teda profesijne orientované pomaturitné štúdium.
Ujme sa bakalárske štúdium teraz?
Nemáme školy, ktoré sa špecializujú na praktickú prípravu maturantov na praktické technické povolania, či už ako formu pomaturitnej nadstavby, alebo profesijne orientovaného bakalárskeho štúdia, a priemysel to zúfalo potrebuje. Slovensko jednoducho musí súčasný všeobecnovzdelávací systém zmeniť a osobitne hodnotiť a financovať bakalárske programy orientované na trh práce. Tomu však musia pomôcť aj zamestnávatelia.
Ako by mal vyzerať systém financovania?
Financovanie študijných programov alebo aspoň skupín odborov by malo reflektovať platovú úroveň v povolaniach, na ktoré pripravujú absolventov. Pozrite, ako IT brandža preberá nádejných učiteľov z IT fakúlt. Paradoxne potom dochádza k tomu, že hoci je dopyt po ich službe najvyšší, je s udržaním ich vzdelávacích kapacít problém a fakulty, ktoré by mali ísť naplno, neustále bojujú s riedením svojich kapacít.
Prečo ostala na právnických fakultách po revolúcii pomerne silná koncentrácia kvalitných učiteľov, keď ich mal stiahnuť trh s obrovským dopytom po právnikoch?
To bola špecifická situácia v prechodnom období. Dnes vidím dve silné deviácie v ponuke študijných programov. Firmy majú obrovský záujem o absolventov IT, až taký veľký, že nedovolia potenciálnym učiteľom, aby sa uhniezdili na škole, pretože im ponúkajú štvor- až šesťnásobne vyššie platové ohodnotenie. Takže škola, ktorá by mala rozširovať kapacitu, saturovať dopyt po týchto absolventoch a tým aj tlmiť nárast platovej úrovne v brandži, si nedokáže svoju úlohu plniť. Opačný extrém je veľký záujem firiem napríklad o konštruktérov strojných zariadení alebo vodohospodárskych inžinierov. Prichádzajú sem automobilky, subdodávatelia, ponúkajú skvelé miesta vo vývoji, ale mladí ľudia o také štúdium nejavia záujem. Máme v týchto programoch dvadsať-tridsať študentov, ale v nasledujúcich rokoch ich budú firmy potrebovať zhruba tritisíc. Potrebujeme do financovania vsadiť prvky, ktoré umožnia samoreguláciu odvetví a podporia rozvoj študijných programov, o ktoré je záujem z praxe. Teraz je ten čas a keď to nestihneme, kľúčové katedry a pracoviská sa rozpadnú a nebude ľahké ich obnoviť.
Doposiaľ zlyhali všetky pokusy o zmenu financovania vysokých škôl, či už to bolo za ministra Fronca, Mikolaja alebo Čaploviča. Dotácia sa rozdeľuje tak, aby mal každý. Myslíte, že sa to zmení?
To je v podstate pravda, k zásadnejším zmenám nedošlo. Myslím, že financovanie by malo reflektovať poslanie, ktoré univerzity pre spoločnosť musia zabezpečovať. Nejde o to, či sú školy elitné alebo kvalitné, ide o to, čo robia a akých ľudí pripravujú. Všeobecnovzdelávacie univerzity majú dôležitú úlohu, pretože zabezpečujú vysokú a širokú vzdelanosť národa. Nie sú však orientované na finančne náročný výskum. U nás sa stotožnilo, že kto nerobí výskum, nie je kvalitný. Tak to nie je. Kto absolvuje vzdelávaciu školu typu Fachhochschule alebo teaching college, môže mať excelentné vzdelanie, získať vynikajúcu profesiu, výborný základ na rozbehnutie biznisu.
Tlačia kvalitné verejné vysoké školy, aby slabší hráči dodržiavali štandardy kvality, aby vyučovali kvalitne, aby sa na trh práce nedostávali absolventi s rovnakým titulom, ale nižšou kvalitou?
Snažili sme sa cez rektorskú konferenciu presadiť zmeny, ale väčšine škôl akoby vyhovoval súčasný stav, takže sa nevieme dohodnúť. Medzi školami sú rozdiely. Vnútorný život, procesy výskumných škôl sú iné. Naša škola potrebuje každého študenta zapojiť do výskumu, dať mu zadanie, pripraviť laboratóriá a to všetko treba živiť. Mnohým problémom tohto typu ostatné školy nerozumejú, pretože ich nemajú. Na porovnanie, Švajčiari sústreďujú celý výskum do dvoch škôl ETH Zürich a EPPL Lausanne. Len ETH má deväťtisíc zamestnancov, z toho päťtisíc výskumníkov. STU pri takmer rovnakom počte študentov má len 450 výskumníkov. My na to nemáme zdroje. Ak chce dať Slovensko perspektívu mladej generácii, musí investovať do škôl, pretože inak talenty odídu. Už teraz odchádzajú vo veľkom množstve. Musíme aspoň zopár škôl vybaviť tak, aby boli pre mladých atraktívne. V Česku sa vydali touto cestou a zvládli to.
---
Robert Redhammer (53)
Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vedie druhú najväčšiu školu na Slovensku už druhé funkčné obdobie. Absolvent elektrotechniky pôsobil na svojej alma mater postupne ako výskumný pracovník, vysokoškolský pedagóg, dekan a prorektor. V rokoch 1991 až 1992 pôsobil na britskej univerzite v Yorku. Na škole presadzuje podporu výnimočných talentov, budovanie univerzitných start-upov a spin-offov, silný vedeckovýskumný program školy a spoluprácu s biznisom. Je členom výkonného výboru Medzinárodnej únie pre vákuovú vedu, techniku a aplikácie.

Autor: tomáš Nejedlý

Link na rozhovor: http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-47/slovensko-musi-investovat-do-skol-aby-nam-talenty-neodchadzali.html

Foto: Trend (Milan David)