Prejsť na obsah
Verejnosť

Na štúdii, ktorá skúmala vzory záplavových období, sa podieľali aj slovenskí vedci
V štúdii využili údaje vodomerných staníc z celej Európy za 50 rokov.
BRATISLAVA. Až doteraz sme nevedeli spojiť zmenu klímy s výskytom povodní v Európe. Nová štúdia medzinárodného tímu vedcov, na ktorej sa podieľali aj slovenskí výskumníci z STU, teraz ukazuje, že obdobie výskytu najväčšej povodne v danom roku sa v mnohých oblastiach posúva. Výskumníci analyzovali údaje paneurópskej databázy z viac ako 4200 vodomerných staníc za minulých päťdesiat rokov, v ktorých našli jasné vzory zmien v obdobiach, keď nastávali povodne.
Pokryli celú Európu
„Výsledok analýzy období výskytu najväčších povodní v každom roku ukázal, že v niektorých regiónoch nastala v sledovanom čase zmena načasovania výskytu týchto povodní,“ povedal podľa STU profesor Günter Blöschl z Technickej univerzity vo Viedni, ktorý výskum viedol. Údaje, ktoré mali k dispozícii, pokrývali celú Európu a tiež rozmanité vlastnosti povodní. Výsledky štúdie publikoval prestížny magazín Science. Zo všetkých prírodných nešťastí sú to práve povodne, ktoré zasiahnu celosvetovo najviac ľudí. Podľa údajov Technickej univerzity vo Viedni spôsobia povodne každoročne priemerné škody za 104 miliárd dolárov. Očakáva sa pritom, že zmeny v klimatických podmienkach ovplyvnia silu, frekvenciu či obdobie výskytu povodní. Doterajšie výskumy v tejto oblasti však znemožňovali napríklad rôzne spôsoby predchádzania povodniam či neklimatické faktory. Výskyt povodní totiž môže človek výrazne ovplyvniť napríklad zmenou spôsobu využívania pôdy alebo odlesňovaním územia.
Jasné zmeny
Výskumníci sa teraz pozreli na údaje o objemoch vody, ktoré odtečú za určité časové obdobie z povodia rieky. Priemerné načasovanie výskytu povodní určili podľa dátumov, keď sa v sledovanom období vyskytli. Následne určili trend vývoja načasovania povodní a odhadli budúci vývoj. Výsledky podľa vedcov ukazujú jasné zmeny v načasovaní povodní v Európe za uplynulých päťdesiat rokov. „Z pohľadu niektorých regiónov Európy môžeme povedať, že meniace sa klimatické podmienky majú vplyv na zmenu obdobia výskytu týchto povodní,“ hovorí profesor Ján Szolgay zo Stavebnej fakulty STU. Zároveň dodáva, že vo Švédsku, Fínsku či v pobaltských krajinách sa najväčšia povodeň v roku vyskytuje o mesiac skôr aj z dôvodu skoršieho topenia snehu oproti minulosti. Na druhej strane v severnom Nemecku a severnej Británii, západnom Írsku či v časti Škandinávie sa veľké povodne vyskytujú o dva týždne neskôr, ako to bolo v minulosti.
U nás nejednoznačné
Vzhľadom na geografickú polohu Slovenska odborníci nevedia povedať, že by klimatické zmeny jasne spôsobovali povodne. Profesorka Silvia Kohnová zo Stavebnej fakulty STU hovorí, že „nemôžeme preukázateľne hovoriť, že by dochádzalo k jednoznačnému posunu výskytu najväčšej ročnej povodne“. Povodne v oblasti Tatier sú najčastejšie v júni a júli, pričom ich spôsobujú prívalové dažde, zatiaľ čo na západe a východe sa vyskytujú na začiatku jari, keď sa topí sneh a padajú zrážky. Výskumníci však v štúdii upozorňujú, že sa nezaoberali množstvom faktorov ako napríklad veľkosťou povodní, intenzitou zrážok či lokálnymi klimatickými pomermi.
Matúš Beňo © SME
Z pohľadu niektorých regiónov Európy môžeme povedať, že meniace sa klimatické podmienky majú vplyv na zmenu obdobia výskytu týchto povodní. Ján Szolgay, Stavebná fakulta STU
foto:
Výsledky výskumu podľa vedcov ukazujú jasné zmeny v načasovaní povodní v Európe za uplynulých 50 rokov. ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV SME
Povodne podľa údajov Technickej univerzity vo Viedni každoročne spôsobia priemerné škody za 104 miliárd dolárov. Na snímke zvýšená hladina Dunaja v Komárne. FOTO – ARCHÍV SME
[SME 13/09/2017]
Autor: Matúš Beňo